O živej vode, tanci a iných liekoch.

Autor: Anton Kovalčík | 3.11.2013 o 15:35 | (upravené 4.6.2014 o 10:44) Karma článku: 3,75 | Prečítané:  233x

Kde bolo, tam bolo... začínali všetky moje obľúbené rozprávky. Najradšej som mal tie od Pavla Dobšinského, alebo Boženy Němcovej. Keď hrdina zomrel alebo mu nebodaj odsekli hlavu, väčšinou ho pokropili najprv mŕtvou, potom živou vodou a on zázračne ožil, pomstil neprávosť, ktorá bola na ňom spáchaná, a žil až kým nezomrel. Ak mal šťastie, tak aj s milovanou princeznou. Dokonca aj Fantaghiro oživila svojho milého zázračným liekom v podobe živej vody.

Z novších príbehov bol asi najlepší film "Učitel tance" s Martinom Dejdarom v hlavnej úlohe tanečného majstra, milujúceho život, ktorý sa niekedy v období prvej republiky dostal do Vysokých Tatier do liečebne chorých na tuberkulózu, podobne ako Jiří Wolker. Keď už bol príliš deprimovaný tým, ako zomierali ostatní spolupacienti, zorganizoval malú vzburu proti lekárom.

Do uší sa mu totiž dostala správa, že nedaleko býva človek, ktorý úspešne lieči tuberkulózu, pričom podstatou jeho liečby je pitie extrémneho množstva koncentrovaného alkoholu, čo vraj zabíja bacila TBC. Skutočne sa jemu, aj niekoľkým ďalším na chvíľu zlepšil stav, no napokon sa všetko vrátilo do pôvodného stavu, a on, a tí, ktorí prežili, späť do liečebne.

Keďže sa každú chvíľu niekde objaví nejaký nový, zaručene účinný liek, hlavne na rakovinu, a pretože nie sú výnimočné klasické internetové protesty proti rakovinovému priemyslu smrti a tej hnusnej farmakologickej lobby, snažil som sa nájsť niečo, čím by sa tieto tvrdenia dali potvrdiť, alebo vyvrátiť.

V poslednej dobe ma zaujal napríklad článok o nemeckej fyzičke, farmakologičke a chemičke (úctihodný rozsah odborov, v ktorých je expertom), dr. Johanny Budwiggovej, ktorá úspešne lieči pacientov vo vysokom štádiu rakoviny vlastnou metódou, ktorej podstatou je používanie tvarohu, ľanového oleja a šampanského. Za tento svoj objav bola sedemkrát nominovaná na Nobelovú cenu, čomu samozrejme zabránili nadnárodné farmaceutické korporácie. Iba škoda, že autor článku neuviedol, v ktorých rokoch a kým bola za tento objav na udelenie tejto ceny navrhnutá.

Ja keby som bol nadnárodnou farmaceutickou spoločnosťou, urobím pravý opak. Zaplatil by som jej celosvetový patent na túto metódu, s tým, že by som s ňou súčasne uzavrel doživotnú zmluvu na výrobu a distribúciu tohto lieku a presadil by som jej udelenie Nobelovej ceny za medicínu. Zabezpečil by som jej tým to, po čom každý špičkový vedec túži viac než po obrovskom balíku peňazí. Nesmrteľnosť.

A ja by som bol v takom neskutočnom balíku, že aj Bill Gates by ma požiadal o pôžičku. No čo už... Ale to by som si to asi predstavoval ako Hurvínek vojnu. Totižto ...

Či sa nám to páči alebo nie, výskum a výroba liekov je nielen o výskume, o humanite, o pomoci ľuďom, o Easkulapovi, ale aj o peniazoch.Keďže farmaceutický výskum je jeden z finančne najnáročnejších, originálne lieky ako jeho výsledok majú aj svoju hodnotu. Každá z farmaceutických spoločností má vo svete viacero výskumných centier a spolupracuje s mnohými svetovými vedeckými pracoviskami. Keďže farmaceutický výskum je vysoko finančne náročný, môžu si ho dovoliť financovať iba silné subjekty. Farmaceutické firmy investujú zisk z predaja nových liekov späť do výskumu. Ak si v celosvetovom merítku vezmeme počet patentov na liečivá, 2% pripadajú na individuálne osoby, 4% na štátne výskumné a univerzitné pracoviská a 94% patentov pochádza z výskumných centier farmaceutických spoločností. V celosvetovom merítku na tieto spoločnosti pripadá 90% všetkých objavov nových liekov za posledných 30 – 40 rokov.

Najlepšou charakteristikou celého procesu objavenia nového lieku je možno výraz ”riadená náhoda”. Pokiaľ na začiatku tohto storočia bolo za objavom nového liečiva viac náhody, aj keď nutne spojenej so vzdelanosťou, všímavosťou a úsilím objaviteľa, v dnešnej dobe je to predovšetkým priemyselne riadený proces hľadania. Denne sa preverujú vo vývojovo - výskumných laboratóriách farmaceutických firiem tisícky nových substancií. Len jedna z 10 000 látok, ktoré sú produktom vývoja má šancu stať sa novým liekom, ktorý bude slúžiť lekárom a pacientom. A len jeden z 23 takýchto nových liekov je tak úspešný, že dokáže zaplatiť náklady, ktoré vznikli počas jeho vývojovo-výskumnej fázy.

Farmaceutické firmy orientované na výskum a vývoj si starostlivo chránia, budujú a zveľaďujú, vlastnou syntézou aj nákupom zásobárne týchto látok, ktoré potom používajú pri konkrétnom hľadaní najvhodnejšej účinnej látky. Takáto databanka molekúl obsahuje u najväčších firiem niekoľko miliónov látok a je aj jedným z ukazovateľov potenciálu vývojovej sily farmaceutickej firmy v budúcnosti. Vývoj a výskum novej látky od vytipovania novej účinnej substancie až k uvedeniu na farmaceutický trh, čím sa nový liek stáva dostupným pre lekárov a pacientov trvá cca. 8 až 12 rokov.

Oficiálnym dátumom zrodu novej látky je dátum jeho patentovej registrácie. Táto musí byť urobená čo najskôr ešte pred publikáciou vo vedeckých odborných časopisoch. Doba patentovej ochrany novej látky podľa Európskej patentovej dohody je 20 rokov. Patentovo možno chrániť samotnú substanciu, jej výrobný postup ale aj indikácie. Po tom, čo bola látka patentovo zaregistrovaná musí prejsť sériou tzv. predklinických a klinických štúdií, registračným procesom  a až po úspešnej registrácii ju možno začať používať ako liek.

Generický produkt je taký produkt, ktorý po uplynutí patentovej ochrany (20 rokov po prihlásení patentu) môže vyrábať ktorýkoľvek farmaceutický výrobca, kdekoľvek na svete. Po uplynutí tohto času sú už niektoré lieky z hľadiska účinnosti prekonané, niektoré sa však stále používajú v liečebných postupoch. Generický výrobca teda výrobu liečiva len ”kopíruje” a nepotrebuje k nej nákladný a drahý výskum. Samotné preverovanie látok a ich vzájomného pôsobenia nie je možné v súčasnosti robiť ”ručne” klasickým laboratórnym spôsobom. Do procesu testovania sú zapojené počítače a priemyselné roboty. Najvýkonnejšie z nich dokážu preveriť až 100 000 vzoriek za 24 hodín.

Vývoj nových liekov je stále drahší a časovo náročnejší. Priniesť dnes nový liek na trh je asi stokrát drahšie, než to bolo pred 60 rokmi. Predpisy pre zaradenie nového lieku do používania sú napríklad v USA také prísne že FDA - Úrad pre lieky a potraviny by dnes neodsúhlasil používanie kuchynskej soli na liečebné účely, pretože vo vyšších dávkach by mohla mať negatívne vedľajšie účinky ... Nepredpokladaným účinkom takejto prísnej regulácie je fakt, že takto takmer určite zomrie predčasne viac ľudí, ktorým nie je umožnený prístup k novým liekom, než by zomrelo kvôli vedľajším účinkom pri menej prísnom schvaľovacom režime.

Svätým grálom medicínskeho výskumu je už veľmi dlho objavenie lieku proti rakovine. Ktokoľvek by ho objavil, zachránil by milióny ľudí, a zarobil by na tom desiatky miliárd dolárov, už nehovoriac o tom, že by získal vedeckú "nesmrteľnosť." Niektorí ľudia však veria, že takýto liek už bol objavený, ale je zatajovaný farmaceutickými firmami a inými organizáciami, či orgánmi, ktoré majú obrovský záujem na ďalšom pokračovaní ich vlastnej - a nákladnej - liečby, aby si zachovali obrovské pravidelné zisky.

Každý rok celosvetovo zomrie okolo 6 miliónov ľudí na rakovinu. Najväčší podiel u žien má rakovina prsníka a rakovina krčka maternice, u mužov rakovina pľúc, žalúdka a prostaty. Výskum v tejto oblasti určite nechýba. Odkedy prezident USA Richard Nixon v roku 1971 vyhlásil "vojnu rakovine," výdavky iba vlády USA na výskum jej liečby vzrástli desaťnásobne z 223 miliónov na vyše tri miliardy dolárov.

Je to aj tak iba malá čiastka toho, čo na jej výskum venujú farmaceutické spoločnosti. Odvtedy, minimálne v USA, miera ochorenia na nádory žalúdka a krčka maternice, klesla takmer o 80%. Aj tak od roku 1973 do roku 1990 celková miera úmrtí na rakovinu v "západných" krajinách vzrástla o 7,5%. Celosvetovo je nádorové ochorenie diagnostikované ročne viac než 10 miliónom ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) očakáva, že v roku 2020 to bude ročne 15 miliónov.

Ak odhliadneme od konšpiračných teórií, ktoré som spomínal v úvode, hlavným problémom je to, že rakovina nemá len jednu formu a jednu príčinu, či už za ňu považujeme stravovacie návyky, životné prostredie, genetiku, vírusy, alebo podľa niektorých tvrdení baktérie, a obrovské množstvo ich možných vzájomných kombinácií. Z toho vyplýva, že pravdepodobne neexistuje ani spôsob liečby, ktorý by bol účinným vo všetkých prípadoch. Všetko to ešte komplikuje spôsob, akým o tom informujú médiá, od tých serióznych, až po tie žumpové.

V roku 2007 informovala najväčšia organizácia vo Veľkej Británii, zameraná na boj s rakovinou - Cancer Research, že sa zvýšila miera rakoviny, spôsobená "dobrým životom", teda ovplyvnená pitím alkoholu, fajčením, obezitou, zatiaľčo oficiálne zdravotnícke štatistiky, zverejnené o mesiac neskôr, uviedli iné čísla a iné druhy nádorových ochorení ako hlavných zabijakov vo Veľkej Británii. Rakovina bola tiež označená ako choroba spôsobená industrializáciou, pretože krajiny, ktoré ešte neprešli vyššou mierou industrializácie, uvádzajú menšiu mieru ochorení na nádorové onemocnenia.

Napríklad v roku 1999 čínska tlač zverejnila správu, že len v jednej rieke pretekajúcej priemyselnou oblasťou Jiang-tsu sa našlo 93 rôznych karcinogénnych látok...

V roku 2006 boli zverejnené výsledky výskumu University of Liverpool, ktoré uvádzajú, že už aj vystavenie človeka malému množstvu kontaminantov prostredia, karcinogénov, alebo hormonálne pôsobiacich látok, organochloridov, ktoré sa nachádzajú v pesticídoch a plastoch, môže byť silným faktorom pri hormonálne zapríčinených deformáciách, ako sú nádory pŕs, prostaty a semeníkov.

S opatreniami na ochranu životného prostredia sa pomaly mení správanie priemyslu, ale aj jednotlivcov, možno sa zmení celý náš životný spôsob. Ale, pravdepodobne tak, ako to bolo s obmedzením fajčenia, ešte potrvá dlho, kým sa nazbiera kritická miera verejnej mienky potrebná na to, aby sa uskutočnili nevyhnutné a radikálne zmeny aj v tejto oblasti zhora až dole.

Zdroje informácií: http://www.google.co.ukurlsa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=8&ved=0CGMQFjAH&url=http%3A%2F%2F

www.safs.sk%2FSk%2FDokumenty%2FTS-23-03-00.doc&ei=pMhwUriUM4PxhQfKvoCQBA&usg=AFQjCNHMIaAUlO-tju2L98r4vteFhM3vBg&sig2=PtQUMzSPwZaX4lVGVPmfCw&bvm=bv.55617003,d.ZG4

http://www.evolucia-vedomia.me/2013/10/10/vyrobte-si-liek-na-rakovinu-koniec-priemyslu-smrti/

Niall Ferguson: The Great Degeneration

McConnacchie - Tudge: The Rough Guide to Conspiracy Theories

Ako neodborník sa za prípadné nepresnosti ospravedlňujem všetkým odborníkom, ktorí by sa týmto príspevkom mohli cítiť dotknutí. p.s.: Bohužiaľ ma neplatia žiadne farmafirmy...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?