Ako som sa zriekol všetkých ečiek.

Autor: Anton Kovalčík | 10.11.2013 o 15:29 | (upravené 4.6.2014 o 10:36) Karma článku: 2,71 | Prečítané:  772x

Už to prekročilo všetky medze mojej inak širokej tolerancie! Dozvedel som sa, že takmer v každej potravine, od jogurtov, cez cukríky, až po pudingy, jeme časti nejakého hnusného chrobáka odniekiaľ z čertovej matere, a že to je zase ďalšie otrasné ečko - E120.

A vraj je to červené farbivo. Možno je aj v mojom obľúbenom kečupe nemenovanej značky, ktorej šéf sa nedávno pohádal so šéfom McDonalds a za odmenu nebudú už viac dodávať svoje výrobky do ich reštaurácií po celom svete. Európska únia funguje otrasne, riadi ju banda byrokratov, miesto dôležitých vecí riešia somariny, euro je na spadnutie, no načo sú nám ečka? Tak som sa rozhodol, že ich vylúčim zo svojho života. Budem mať v tele menej karcinogénov, a zdravšie nervy. Ešte ma napadla otázka, ako to urobím s peniazmi, potom hneď aj druhá, že s akými. Ale nejak sa to hádam vyrieši.

Keď som sa poradil s ujom Guglem a tetou Wikipédiou, zistil som, že to farbivo sa volá karmín, alebo karmínová kyselina, alebo ešte aj košenila a vyrába sa zo samičiek chrobáka červca opálového, ktoré sú asi 4 mm dlhé s podlhovastým telom ako trilobit. Jej samček sa na ňu vôbec nepodobá a má parádne fúzy na tvári a ešte dlhšie na zadku. Neviem načo.

Tento milý chrobáčik žije na niečom ako kaktus v Peru, na Kanárskych ostrovoch a ešte na pár miestach na svete. Samička obsahuje tohto farbiva v sušine približne 10 %. Hmyz sa zozbiera a okamžite suší, pretože iba tak si uchová výrazné karmínové farbivo. Po usušení sa hmyz uvarí a farbivo sa vyzráža síranom hlinitoamónnym.

U nás bola košenila obľúbená vo farmácii v 50. 60. rokoch 20. storočia. Potom bola v potravinárstve pre nedostupnosť a cenu nahradená syntetickými farbivami. Keďže sa na svete ročne vyrobia obrovské milióny jogurtov, pudingov, cukríkov a podobných dobrôt, ktoré sa dofarbujú na červeno použitím E120, napadlo ma, koľko takýchto chrobáčikov je treba, aby sa to všetko zafarbilo... A ako ich chovajú, či sú na to nejaké veľkofarmy, alebo tam majú zahraničných robotníkov zo Strednej Európy, aby ich zbierali kadetade. Pochybujem, že by ich bolo dosť. A keď si ešte raz prečítam vetu "...Potom bola v potravinárstve pre nedostupnosť a cenu nahradená syntetickými farbivami," hneď mi je jasné, že senzácia sa nekoná.

Nejeme žiadnych chrobákov z Peru, ale istotne by sme v našich jedlách našli,určité, normou povolené, množstvo našich, slovenských muších krídel, nôh, nejaké tie roztoče, to kvôli bielkovinám, a iné súčasti nižšieho potravinového reťazca.

Dobrú chuť priatelia. Tie ečká si predsa radšej nechám. Keď už sme v tej Únii...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?