O Zápisniciach zo stretnutí múdrych starčekov zo Sionu.

Autor: Anton Kovalčík | 17.12.2013 o 17:48 | (upravené 4.6.2014 o 10:11) Karma článku: 7,57 | Prečítané:  201x

Za všetko, čo sa vo svete deje, dobré, či zlé, niekto nesie zodpovednosť. Zvykom sa stalo, že za všetko zlé mali, majú a budú mať zodpovednosť Židia, či židoameričania, alebo ešte lepšie žido-americko-slobodomurársko-iluminátsko-bilderbergská zberba. Niežeby Židia, alebo Američania nemali nejaké to maslo na hlave, ale kto ho nemá? Asi je jedno, že 90 % Židov, ani Američanov nie sú žiadni boháči, žijú obyčajné životy, s priemernými, alebo podpriemernými príjmami,s minimálnym vplyvom na dianie vo svete. Ako aj my, ostatní smrteľníci, ktorí nechceme ovládnuť svet.

Už od stredoveku v kresťanskej Európe prežívala fáma o rituálnych vraždách, ktorých páchateľmi mali byť Židia. Verili tomu aj mnohí obyvatelia Rakúsko-Uhorska, kde koncom 19. storočia prehrmela takzvaná Hilsnerova aféra. Za vraždu dievčaťa vtedy odsúdili mladíka Leopolda Hilsnera. S obeťou sa pravdepodobne vôbec nepoznal, zato však mal židovský pôvod.

Verejne sa proti antisemitským náladám vtedy postavil pražský profesor a neskorší prezident Československa Tomáš Garrique Masaryk. Občianska angažovanosť ho stála mnoho útokov. Istý čas dokonca nemohol vyučovať na univerzite a zvažoval, že emigruje do USA.

Najväčšia sranda na tom je, že sa to, aspoň v posledných cca 120 rokoch, zakladá na jednom spise, o ktorom je už dávno vedecky dokázané, že je to falzifikát. "Protokoly učených starcov zo Sionu", ako sa ten spis nazýva, sa prvýkrat zjavili v Rusku tesne po roku 1890. Mal to byť súhrn prednášok vodcov svetového židovského sprisahania za účelom ovládnutia sveta, v ktorom zverejnili Machiavellistický plán prípravy svetovej socialistickej revolúcie, ktorú by ovládali pre svoje zištné účely. Protokoly boli odvtedy opätovne publikované a dosiahli uznanie pravosti v mnohých kútoch sveta. Dokonca aj tam, kde nie sú známe, je rozšírená idea o sionistických, židovských, alebo semitských bankároch, ktorí plánujú ovládnuť svet.

Učenci, frustrovaní globálnym úspechom naničhodného falzifikátu, s exaktnou presnosťou vysledovali genézu Protokolov. V skutočnosti takzvané "prednášky" boli pravdepodobne vypracované cárskou tajnou políciou, nazývanou "Ochrana" v Paríži počas takzvanej Dreyfusovej aféry. Skutočným autorom bol takmer určite spisovateľ a antisemitský aktivista Matvej Golovinskij. Prvé, súkromné, vydanie vyšlo na svetlo sveta v Rusku v roku 1897 , prvé verejné vydanie produkoval v roku 1905 nižší cársky úradník Sergej Nilus.

Je takmer isté, že Protokoly boli vytvorené so špecifickým politickým cieľom diskreditácie Marxizmu a jeho odnoží, a konsolidácie postavenia cára Mikuláša II. vyvolaním hystérie okolo nezmieriteľného vonkajšieho nepriateľa. (Nepripomína vám to nič zo súčasnosti?) Konečným výsledkom v Rusku boli pogromy. Ak existovalo sprisahanie, tak bolo cárske, nie židovské.

Ruskí autori Protokolov použili bizarnú zmes zdrojov, väčšinou francúzskych. Niektoré základné myšlienky a frázy boli z diela "Memoires pour servir á l´historie du Jacobinisme," napísaného v rokoch 1797 až 1798 pátrom Augustinom de Barruel. Tvrdilo sa tu, že Francúzska revolúcia bola tajne sponzorovaná Slobodomurármi. Myšlienka, že títo zase boli pre zmenu bábkami v rukách po moci bažiacej sekty Židov, pochádza z takzvaného "Simoniniho listu," zaslaného Barruelovi v odozve na úspech jeho knihy. Avšak kľúčovým zdrojom Ochrany bola satira, napísaná vo Francúzsku v roku 1865 právnikom Mauriceom Jolym "Dialogie aux Enfers entre Montesquieu et Machiavel." Dobrých 15-20% Protokolov má úzke paralely so Jolyho textom, ktorého ironické zobrazenie politických machinácií cisára Napoleona bolo otvorene preklopených do akcií "starších zo Sionu". Je známe, že Jolyho syn Charles spolupracoval s Golovinským.

Ďalšie zdroje Protokolov sú ešte bizarnejšie. Mnohé časti môžu byť vystopované až k románu určitého Hermanna Goedscheho, vydanému v Prusku v roku 1868 pod autorovým umeleckým menom "Sir John Retcliffe". Jedna kapitola opisuje ako sa starší 12 kmeňov Izraela každých 100 rokov stretávajú, aby naplánovali svetovládu. Táto časť bola v Rusku rozširovaná ako faktografia.

Nacisti využili cársky propagandistický návod na vypestovanie strachu, použijúc text nielen na útok proti Židom, ale aj proti údajnej konšpirácii Židov, svetových finančníkov a komunistov. Je ozaj ťažké predstaviť si zástupcov týchto troch skupín sediacich okolo jednacieho stola s cigarami v ruke.

Propaganda sovietskej éry mala, naopak, tendenciu predstavovať Židov ako lokajov kapitalistických kontrarevolucionárov. V roku 1935 bol text protokolov absolútne zdiskreditovaný vo Švajčiarsku na súde s dvomi nacistami, ktorí sa ho pokúšali pokútne rozširovať. Predseda súdu vyhlásil Protokoly za "nič iné, iba absurdný nezmysel." Ironicky dodal:"Dúfam, že raz príde doba, keď sa už nikto nebude viac zamýšľať nad tým, ako mohlo v roku 1935 takmer tucet inteligentných a vzdelaných mužov namáhať svoje mozgy pred súdom v Berne nad autenticitou, alebo jej nedostatkom, u týchto takzvaných Protokolov."

Definitívne dôkazy o "Protokoloch ..." ako falzifikáte podal v roku 1996 Norman Cohn v knihe "Warrant for Genocide: The Myth of the Jewish World Conspiracy and the Protocols of the Elders of Zion."

Zdroje: James McConnachie-Robin Tudge: The Rough Guide to Conspiracy Theories.

           http://www.sme.sk/c/5356884/konspiracne-teorie-vsetko-je-inak.html

           http://sk.wikipedia.org/wiki/Protokoly_sionských_mudrcov

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?