Cui bono? alebo Stop Juvenile Justice!

Autor: Anton Kovalčík | 8.1.2014 o 11:08 | (upravené 1.6.2014 o 22:26) Karma článku: 9,97 | Prečítané:  748x

V poslednej dobe sú stránky internetu, najviac asi na sociálnych sietiach a na Youtube, zaplavené článkami, ktorých hlavným motom je "Stop juvenílnej justícii!" Ich spoločným znakom je protest proti kradnutiu detí štátnymi úradmi sociálneho zabezpečenia, hlavne vo Veľkej Británii a Nórsku, a proti ich násilnému odovzdávaniu do náhradných rodín, ktoré by mali tvoriť bohaté americké rodiny, prípadne homosexuálne páry, alebo by mal nasledovať ich predaj na orgány. Dokonca hrozí že sa niečo také začne uskutočňovať aj na Slovensku. A za tým všetkým je stará známa Európska únia, ktorá nás pravdepodobne chce všetkých zotročiť.

Absolútne súhlasím s tým, že proti takýmto praktikám treba vehementne protestovať na všetkých úrovniach. Teda, pokiaľ je to pravda. Pravda je väčšinou relatívna a záleží pri nej na uhle pohľadu. Jedna vec sú fakty, druhá vec ich (dez)interpretácia. Rýchle a jednoznačné odpovede, v štýle aj hodnote instantných polievok, sú veľmi pohodlné. Ide o to, či nám poskytujú tú jedinú, objektívnu pravdu, na základe "vyššieho princípu mravného."

Ak sme na pochybách, mali by sme začať klásť otázky. Kladenie otázok však vyžaduje odvahu, lebo nie je isté, že sa nájdu odpovede. Tie správne odpovede. Nie tie, ktoré vyhovujú našim vopred daným podvedomým presvedčeniam, našej viere, či neviere, našej dôvere, či nedôvere. Tie, ktoré niekedy fungujú, ako keď vyjdeme z tmy vínnej pivnice do ostrého denného svetla, takže môžu byť nepríjemné, podľa toho, ako dlho sme v tej tmavej pivnici boli a koľko veľa sme si tam toho nechali naliať.

Ale teraz k veci.Pojem Juvenílna justícia je nespisovný. Pochádza z anglického jazyka a správne by sa malo vravieť justícia mládeže. Ale to neznie tak strašidelne. "Obsahom tohto výrazu je výkon spravodlivosti voči neplnoletej mládeži, v užšom zmysle voči mládeži pod pätnásť rokov. Do rámca zákonov vzťahujúcich sa na neplnoletú mládež boli vnesené nové ustanovenia s najširším spoločenským záberom. Týkajú sa trestných zákonníkov, rodinného práva a predpisov sociálneho zabezpečenia. Tento zákonný rámec sa týka západného (kresťanského) zákonodarstva a jeho iniciátormi sú OSN a UNESCO, od ktorých preberajú štafetu zákonodarné orgány USA, Nórska, Commonwealthu a EÚ. Nástrojom vykonávania okrem samotnej justície sú rôzne národné úrady sociálneho zabezpečenia, ktoré konajú podľa vykonávacích predpisov a svojich interných smerníc."

To je definícia podľa toho, ako ju cituje Wikipédia. Ja by som to povedal jednoduchšie, že to zahŕňa všetky zákony, ktoré sa týkajú ochrany a práv detí. Verím tomu, že nikto na Slovensku nie je proti tomu, aby sa zákonne chránili práva maloletých, aby boli deti chránené pred týraním a pohlavným a iným zneužívaním. Preto by som prestal hlásať "Stop juvenílnej justícii", pretože to znamená "Stop ochrany práv detí a neplnoletej mládeže", čo asi nikto nechce. Či...?

Definície, ktoré sa najviac šíria na webe, sú viacmenej obmenami nasledovného: "Juvenílna justícia. Pod týmto vznešeným pojmom sa skrýva tzv. ochrana práv detí. V skutočnosti tu ide o nadnárodný systém verejného a beztrestného obchodovania s deťmi, ktorý oficiálne presadzujú OSN a EÚ. Namiesto ochrany detí ide o ich vytrhávanie z prirodzeného prostredia a umiestňovanie do tzv. náhradných rodín v praxi často do rúk pedofilov, LGBT osôb, či priamo na orgány." (http://zor.webnode.sk/tema/juvenilna-justicia/)

Myslím, že autori vyššieuvedeného príspevku by mali konkretizovať, koľko detí bolo, napríklad v minulom roku, alebo v posledných rokoch, konkrétne, neoprávnene odobratých vlastným rodičom a zverených do rúk pedofilov, alebo predaných na orgány. Inak sa jedná o šírenie poplašnej správy, čo je trestný čin. A ohlupovanie príliš dôverčivých ľudí. Ale Cui bono?, čiže "Kto má zo šírenia takýchto správ úžitok?"

Ako je to vo Veľkej Británii? Sociálka je väčšinou privolaná na podnet školy, lekára, ale podomovej sestričky pre novorodencov, či polície a to nie len preto, že dieťa vynechalo len jeden deň v škole, alebo malo modrinku na čele, či v jednom dome bývalo 20 nájomníkov. Všetky spomínané zložky sa snažia rodine cez tlmočníka vysvetliť, čo sa od nich ako od rodiča očakáva, že dochádzka do školy je povinná, že majú dať deťom ráno pred školou raňajky, že každé dieťa má mať svoju vlastnú posteľ, že by nemali fajčiť v dome, ak, tak, len pred domom. Úplne základné veci, ktoré by mal každý rodič vedieť. A nevysvetľujú im to len raz, ale nespočetne veľakrát. A ak sa ani po určitej dobe situácia nemení a rodičia vyslovene ignorujú dobre mienené rady ( napríklad opakovane bez dozoru nechajú deti holé behať po ceste, kde sa premávajú autá) a zainteresované orgány majú podozrenie z hrubého porušenia práv dieťaťa respektíve jeho neustáleho zanedbávania, vtedy tá ktorá organizácia nahlási rodinu sociálnym úradom.

Tu sa to však zďaleka nekončí automatickou adopciou. Adopcia je to úplne posledné riešenie, keď rodina ignoruje všetky rady, prosby či nariadenia a naďalej ohrozuje/zanedbáva svoje dieťa. Sociálne úrady tu nie sú len na to, aby brali deti rodinám. Oni sú tu v prvom rade na to, aby rodinu naučili správnej starostlivosti o deti a hlavne zodpovednosti. Čiže tá ktorá sociálna pracovníčka navštevuje väčšinou svoje pridelené rodiny a trávi s nimi mesiace a mesiace, kedy im pomáha. A tento systém práce sa volá Child Protection Plan. (http://schwarczova.blog.sme.sk/c/306295/nadpis.html#ixzz2pnu9mojZ)

Aj napriek takémuto dohľadu v niekoľkých posledných rokoch, zomrelo pod nosom britskej sociálky 25 detí, len preto, že neboli zavčasu odobrané z rodín, kde boli utýrané na smrť a niekoľko tuctov ďalších detí bolo ťažko zranených. (http://www.dailymail.co.uk/news/article-1376321/25-abused-children-die-noses-social-workers.html)

Stránky o juvenílnej justícii často hovoria o Nórsku ako o krajine, ktorá kradne deti biologickým rodičom a dáva ich na adopcie. Oficiálne štatistiky Nórska však dokazujú niečo iné. V roku 2012 bolo adoptovaných celkom 457 detí, z toho 231 zo zahraničia (najmä z Číny, Južnej Kórey a Kolumbie). 180 detí bolo adoptovaných nevlastnými rodičmi a iba 46 adopcií bolo iných. (http://www.ssb.no/en/befolkning/statistikker/adopsjon). Podobné informácie ako v prípade Nórska, sa šíria aj o Švédsku. Podľa pomerne často citovanej správy Nordic Committee for Human Rights - http://www.nkmr.org/en/ - bolo v tejto krajine od roku 1920 do roku 2012 z rodín odobratých a do náhradných rodín umiestnených 300 000 detí. Tento podstatný údaj však v správe – na rozdiel od množstva menej dôležitých údajov – nie je linkovaný žiadnym odkazom. Oficiálne údaje o situácii vo Švédsku sú dostupné na http://www2.ohchr.org/english/bodies/crc/docs/CRC.C.SWE.5.pdf. Podľa týchto informácií sa v náhradných rodinách vo Švédsku v roku 2010 nachádzalo 11 900 detí . Podľa vyššie spomenutej správy NCHR by v náhradných rodinách malo vo Švédsku byť 58 680 deti (300 000 / 92 rokov = 3260 deti na rok * 18 rokov = 58 680). Oficiálny údaj je tak zveličený takmer presne päťnásobne. Štatistiku odobratých detí vo všetkých severských krajinách možno vidieť tu: http://www.nkmr.org/en/english1/146-organisation/frontpage/2524-summary-and-report-to-the-european-parliament-petitions-committee-child-removal-cases-in-denmark,-finland,-norway-and-sweden

Typickým spôsobom šírenia "pravdy" o juvenílnej justícii, ktorý nedávno rezonoval aj na facebooku (aj mňa ním priatelia obšťastnili), je postup ruskej matky, vydanej v Nórsku, nejakej pani Ireny Bergset. Ruská matka Irena Bergset, ktorá sa vydala do Nórska, obvinila po rozvode bývalého manžela zo sexuálneho zneužívania spoločného syna. Keď neuspela, založila Hnutie ruských matiek a pustila sa do boja, a to formou najtvrdšej demagógie a klamstva. Rozhovor, ktorý je v preklade zverejnený na portáloch, vlajkových lodiach juvenilnej justície, musí každému normálnemu človeku otvoriť oči. Pár úryvkov z rozhovoru: • „Pedofília sa v skutočnosti(v Nórsku) nepovažuje za trestný čin." (Trestná nie je pedofília, ale sexuálne zneužívanie mladistvých. Nórsko má vekovú hranicu trestného činu sexuálneho styku s mladistvým 16 rokov, Slovensko 15, teda praktizovanie pedofílie -sexuálne zneužívanie detí je trestné ešte do vyššieho veku ako u nás) • „Titulka v nórskych novinach: "Pätina detí v Nórsku je už zachránená pred rodičmi." To je z jedneho milióna všetkých detí v tomto štáte, takmer 200.000 „zachránených", ktori nebývajú s mamou a otcom doma, ale v detskom ústave." (Titulka je zaručene vymyslená, pretože v skutočnosti je v Nórsku v opatere štátu menej ako 6.000 detí ) • „Ministerstvo zaoberajúce sa záležitosťami detí sa doslova volá skoro ako Ministerstvo záležitostí detí a rovnoprávnosti všetkých foriem sexuálnej rozmanitosti." (Pravda je ľahko overiteľná, je to Ministerstvo pre deti, rovnosť a sociálnu inklúziu) • „Hovorit treba nie o pedofílii ako takej, to je iný fenomén. Len v Nórsku funguje 19000 neštátnych organizácií na preprofilovanie detí z niekdajších (muž a žena) na iné netradičné pohlavia. Dieťa sa nútene vyvíja v určenej netradičnej pohlavnej kategórii." (Netradičné pohlavia? Aké? Prosím si link na aspoň jednu takúto organizáciu... ) V podstate by sme mohli prechádzať vetu za vetou a pani by sme usvedčili z jedného klamstva za druhým. V tej kope nezmyslov relevantná veta o tom, kedy zasahuje sociálny servis: ...obvinia vás, že „ Vy chcete zavrazdit svoje deti", to preto, ze Rusi zvyknu hovorit „zabijem ťa!" Nuž, áno, ak v civilizovanej Európe mlátite svoje dieťa a kričíte naňho „Zabijem ťa!", môže sa ľahko stať, že to ľudia, zodpovední za ochranu detí, zoberú vážne. (http://pietruchova.blog.sme.sk/c/337116/Juvenilna-justicia-II-alebo-odkial-demagogicky-vietor-fuka.html#ixzz2irp4dCyV)

Ako je to na Slovensku? Celkový počet detí v Slovenskej republike za rok 2011: 1 091 056, z toho počet detí, ktoré nežijú v starostlivosti svojich rodičov: 14 080. Ak je dieťa odňaté zo starostlivosti rodičov, prichádzajú do úvahy rôzne formy náhradnej starostlivosti a osvojenie. Najpreferovanejšou formou náhradnej starostlivosti je formálna starostlivosť príbuzných - náhradná osobná starostlivosť, potom pestúnska starostlivosť (nejde o tzv. profesionálnu pestúnsku starostlivosť, jedná sa výlučne o súkromný rodinnoprávny vzťah medzi dieťaťom a pestúnom). V prípade, že rodičia dieťaťa nemôžu plniť úlohy zákonného zástupcu dieťaťa, je dieťaťu ustanovený poručník, ktorý sa môže ale aj nemusí o dieťa osobne starať, (časť detí je aj v priamej osobnej starostlivosti poručníkov). Krajným riešením je zverenie dieťaťa do starostlivosti právnickej osoby – zariadenia.

Hoci Slovenská republika nemá zavedenú profesionálnu pestúnsku starostlivosť, má zriadený inštitút tzv. profesionálnej rodiny. Profesionálny rodič je zamestnancom zariadenia (spravidla detského domova), ktorý sa vo svojom domácom prostredí (vo svojom byte/dome) stará o dieťa, ktoré bolo zverené súdom do starostlivosti tohto zariadenia. „Odoberanie detí“–pripravované zmeny sa tejto téme vôbec nevenujú, na Slovensku na rozdiel od niektorých iných krajín, je vylúčené (od 90-tych rokov minulého storočia), aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobral deti zo starostlivosti rodičov čo i len na krátku dobu - takéto rozhodnutie môže urobiť výlučne súd. Ak podá orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately návrh súdu, musí ho odôvodniť. V rámci pripravovaných zmien sa na tomto nič nemení, nič sa nemení ani na dôvodoch, pre ktoré môže súd rozhodnúť o odňatí dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov, tieto dôvody sú upravené v zákone o rodine a tento zákon ani nie je súčasťou aktuálne pripravovaných návrhov zmien zákonov.

Na Slovensku odhalí polícia ročne okolo 50 prípadov týrania detí. (http://krimi.noviny.sk/cierna-kronika/04-04-2013/nevinne-obete-policia-odhali-rocne-50-pripadov-tyrania-deti.html

Proti nezmyslom, ktoré sa šíria okolo zákonov na ochranu detí a mládeže vystúpili aj Ivan Leitman, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Náruč – Pomoc deťom v kríze, Nadácia pre deti Slovenska, člen Koalície pre deti, OZ Návrat a ďalšie organizácie. Kto za tým všetkým vlastne stojí? Alebo inak Cui bono? -Spoločnosť svätého Bazila Veľkého, ktorú založili nedávno exkomunikovaní katolícki kňazi ako Martin Chlebek, ktorí sú aj pre slovenskú katolícku cirkev príliš radikálni fundamentalisti. (http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120329036) -Mediálne propagujú mýtus juvenilnej justície internetové rádio Slobodný vysielač a časopis Zem a vek. Obe médiá sú známe kvôli šíreniu konšpiračných správ a nacionalizmu. -Magnificat, radikálne náboženské OZ, ktoré sa deklaruje aj ako politická strana. Pri jeho akciách sa často objavujú pravicoví extrémisti a nacionalisti z ĽS Naše Slovensko alebo Slovenské hnutie obrody. Zakladateľom a vodcom je Anton Selecký.

Som hlboko a úprimne presvedčený, že je lepšie, ak sa neprávom odoberie rodine jedno dieťa, čo sa ešte môže napraviť, a dieťa uskutočnením potrebných právnych krokov vrátiť rodičom, než by sa mala starostlivosť zanedbať a nájsť ubité, alebo dobodané, týrané dieťa. Lebo to sa už napraviť nedá. Na záver chcem povedať, že rozhodne protestujem proti neoprávnenému odoberaniu detí z rodín, rozhodne protestujem proti zneužívaniu sociálnych predpisov na ochranu detí, proti sexuálnemu a inému zneužívaniu detí, proti ich týraniu, proti únosom detí za účelom ich predaja, alebo predaja ich orgánov. Takisto rozhodne protestujem proti zneužívaniu rodičovských citov a úprimného náboženského presvedčenia na vymývanie mozgov, za účelom zastrašovania, presadzovania vlastných cieľov, protestujem proti fanatizmu, netolerancii. Vyhlasujem vojnu hlúposti.

Na kone, Sancho!

Ďalšie zaujímavé stránky: http://www.antonak.eu/demagogia-iniciativy-stop-juvilejnej-justicii-alebo-o-co-a-komu-vlastne-ide/#axzz2ia9Y3ffy

                                      http://www.sme.sk/c/6990343/byvali-elitni-vojaci-za-peniaze-unasali-deti-do-zahranicia.html#ixzz2jJjYHx7n

                                     https://sk-sk.facebook.com/juvenilnajusticia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?