Ryba smrdí od hlavy. Ekonomika od čoho? II

Autor: Anton Kovalčík | 14.4.2014 o 18:54 | (upravené 19.5.2014 o 20:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  108x

Vždy, keď sa niečo pobabre, pud sebazáchovy nám káže okamžite hľadať vinníka. Ak je to v osobných záležitostiach, je to zvyčajne životný partner, deti, rodičia, priatelia, učitelia. V práci to môže byť šéf, kolega, ktorého nemáme radi, alebo všeobecne obviňujeme susedov, politikov, vládu, bankárov, Židov, Rómov, Rusov, alebo Američanov atď, atď. Ale ak sa pokašle ekonomika na celom svete a negatívne to pociťuje pár miliárd ľudí, pričom jedinci parádne profitujú, komu máme pripísať vinu? Môžeme, samozrejme, obviniť celosvetovú konšpiráciu židovských bankárov, ktorí ovládajú OSN, MMF,...

Avšak, ak sa chceme dostať k rozumnému jadru problému, mali by sme začať viniť tých, ktorí sú pri riadení - bankárov, kreditné agentúry, regulátorov, centrálne banky a vlády. Môžeme sa ale stretnúť s možnosťou, že všetci títo jednali v súlade s princípmi, o pravdivosti ktorých boli presvedčení. Bankári sa spoliehali na systémy riadenia rizika, o ktorách neprestreľnosti boli presvedčení, vlády sa spoliehali na trhy, o ktorých verili, že sú stabilné, investori verili tomu, čo im povedali experti.

Iba pri hlbšom zahĺbení sa do zdrojov ich omylov môžeme poukázať na systém ideí, ktoré im umožnili vzniknúť a narásť do obludných rozmerov. Prví na rane sú, samozrejme, bankári. Ovládajú bilióny dolárov bohatstva. Zruinovali svojich akcionárov, svojich klientov, svojich zamestnancov, ekonomiku, zatiaľčo si sami vyberali parádne bonusy. Riadili boom, počas ktorého väčšina zo zisku šla do ich vrecák, za ktorým nasledoval obrovský krach, následky ktorého budú splácať daňoví poplatníci na celom svete. Nemožno namietať proti úžasným odmenám za úspech, ale úžasné odmeny za zlyhanie sú zvrhlosťou. No v celom tomto ukazovaní prstom je aj niečo, nepríjemné, niečo, čo sa zadrháva. Niekedy to pripomína davové šialenstvo, hon na čarodejnice v stredoveku, keď ľudia potrebovali nájsť vinníka, ktorý "spôsobil" neúrodu a hlad, alebo choleru. Je to aj kontraproduktívne. Pokiaľ nie sme pripravení prevziať bankový systém ako taký, nemôžeme útočiť na bankárov za ľahkomyseľné poskytovanie úverov a potom očakávať, že začnú opäť požičiavať.

Okrem toho, čo vlastne znamená, že bankári boli (sú) nenásytní? Pojem nenásytnosti je vágny a neúplný, pokiaľ nie je zodpovedaná otázka čo je "dosť", a to nie je. Bližšie k pravde asi bude tvrdenie, že zlyhanie bankárov bolo časťou širšieho intelektuálneho a riadiaceho zlyhania, ako aj morálnej klímy, ktorá postavila získavanie peňazí na piedestál nad všetky ostatné činnosti.

Vysoko na listine "zločincov" sú aj agentúry, ktorých hlavným poslaním by malo byť hodnotenie úverovej dôveryhodnosti finančných produktov a fakticky všetkého, čo sa pohybuje na finančných trhoch. Fitch Ratings, Moody´s Investor Services, Standard & Poor´s však priložili pomyselnú horiacu zápalku k sudu s pušným prachom tým, že poskytovali neodôvodnene vysoké hodnotenia komplexným finančným produktom krytým hypotékami, ktoré nemali väčšiu hodnotu než pokazené, smradľavé vajce pred Veľkou nocou. Treba ale podotknúť, že sa im nemožno diviť, keď ich živobytie bolo závislé od firiem, ktoré hodnotené dlhové produkty vydávali. Za zlé hodnotenie zaiste obdržali menšiu odmenu, než za dobré a nabudúce prišli o klienta. Ak by som mal slepačiu farmu, tiež by som zaplatil viac človeku, ktorý vydá lepšie hodnotenie vajec z nej, aj keby som vedel, že medzi nimi môžu byť záprdky.

Ďalším z vinníkov sú zaiste centrálne banky a ich šéfovia, hlavne bývalý "vládca finančného vesmíru" Alan Greenspan. Môžeme hovoriť o ich nekompetentnosti, ktorej premrštene uvoľnená peňažná politika nafúkla bublinu v akciách, domoch a finančných produktoch. Ale tiež možno tvrdiť, že šlo o intelektuálne zlyhanie založené na viere, že finančné trhy sú "efektívne".

Zlyhali aj regulačné orgány, ktorých hlavnou a možno aj jedinou úlohou je ochrana investorov pred finančnými žralokmi, ale akosi sa vyvinuli do mechanizmu, ktorý chráni tých žralokov, hlavne ak majú politické kontakty (čo sú takmer všetci). Svoje polienko na oheň priložila zle manažovaná globalizácia, tým že umožnila medzinárodne pohyblivému kapitálu, že sa peniaze prelievajú z oblastí s prísnejšou reguláciou do oblastí, kde regulácia finančného sektora je minimálna, alebo nie je vôbec žiadna.

A vlády? Vlády takmer na celom svete naleteli na humbug s privatizáciou, zavádzaním akciových trhov a spôsobom globalizácie, ktoré nezohľadňovali špecifiká jednotlivých krajín. Významne im v tom pomohol Medzinárodný Menový Fond. Politici sa, podobne ako bankári, správali podľa teórií, ktorým väčšinou nerozumeli ale ktoré prijali na základe dôvery. Dobre to vystihol britský historik Maurice Cowling: "Politici vedia len to, čo potrebujú vedieť; a nemusí to byť veľa." Stačí im iba vedieť dosť na to, aby sa udržali pri moci. Idey, ktoré používajú pri vládnutí aj tak väčšinou pramenia mimo politiky.

Ak sa dostaneme k jadru problému, zistíme, že prapríčinou súčasnej krízy nie je zlyhanie charakteru alebo kompetencie jednotlivých ľudí, ale zlyhanie základných ideí, od ktorých sa všetko odvíja. Ideí filozofov a ekonómov. Pretože súčasná celosvetová ekonomická, finančná a spoločenská kríza je do značnej miery ovocím myšlienkového zlyhania ekonomickej profesie. Ryba teda smrdí od hlavy. Ekonomika od ekonómie.

 

Napísané s použitím: Robert Skidelsky: Keynes. The Return of the Master.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?