Teoretické zlyhanie, alebo zlyhanie teórie?

Autor: Anton Kovalčík | 24.4.2014 o 10:19 | (upravené 19.5.2014 o 17:04) Karma článku: 2,25 | Prečítané:  176x

V posledných rokoch prežívame jeden z najhorších ekonomických kolapsov za posledných sto rokov. Ekonómia, teda vedecké štúdium ekonomického života, odviedla pri jeho vysvetľovaní mizernú prácu. Podľa hlavného prúdu ekonomických teórií by k poklesu na takej masívnej úrovni vôbec nemalo dôjsť. A taktiež má príšerne málo poňatia o tom, ako zabrániť výskytu takýchto kríz v budúcnosti.

Počas vyše dvadsiatich rokov hlavnému prúdu ekonómie dominovalo presvedčenie, že trhy udržiavajú plynulú, alebo takmer plynulú plnú zamestnanosť. Šoky podobného druhu, aký zažívame teraz, a ktoré tak dobre pochopil a vysvetlil John Maynard Keynes, sú mimo jej teoretického rámca. Takže k nim vlastne nemá čo povedať - ani k tomu, ako im v budúcnosti zabrániť. Do kariet jej hralo dlhé obdobie trvalého rastu po Druhej svetovej vojne, ktoré teoretikom vnuklo myšlienku, že sa kapitalizmu voľného trhu podarilo vyriešiť ekonomický problém.

Nie je nedostatok návodov, ako vyliečiť terajšie problémy, ale len veľmi málo takých, ktoré sa týkajú základnej diagnózy. Niečo vyše tridsať rokov po roku 1945 Keynesiánska ekonómia riadila ekonomické rozhodnutia, snažiac sa zachovať rovnováhu plnej zamestnanosti a rastu, a bola bežnou súčasťou vládnych opatrení. Samozrejme nie v tzv. socialistických krajinách. Potom bola odvrhnutá, keď sa teoretická ekonómia vrátila k svojim starým doktrinám, o tom, že trhové ekonomiky sa regulujú samé a že sú to práve zásahy vlády, ktoré zapríčiňujú, že ekonomika prestane poslúchať.

Stále viac ekonómov sa v súčasnosti prikláňa k názoru, že hlavnou príčinou súčasnej celosvetovej krízy je intelektuálne zlyhanie ekonómie ako vedy. Boli to nesprávne myšlienky ekonómov, ktoré ospravedlnili dereguláciu financií, bola to deregulácia financií, ktorá viedla k úverovej bubline s jej následným kolapsom do úverovej krízy.

Najzvláštnejšou myšlienkou, v nedávnej dobe dominantnej Novoklasickej ekonomickej školy, je presvedčenie, že všetci účastníci trhu majú presnú predstavu o tom, čo sa v priemere stane s cenami v blízkej aj vzdialenej budúcnosti. Naopak, ústredným motívom Keynesovej teórie je existencia neurčitosti, pokiaľ ide o budúcnosť. Bol názoru, že ekonómia by mala zobrazovať svet a prezentovať sa jazykom, ktorému by mohla väčšina ľudí rozumieť. Je to jeden z dôvodov, prečo bol proti prílišnému matematizovaniu ekonómie, ktoré ju oddeľovalo od bežného pochopenia. Určite by oponoval dnešným prekomplikovaným finančným inováciám, hlavne v oblasti derivátov, ktoré sú za hranicou bežného porozumenia a teda aj kontroly.

Keynes mal aj politický cieľ. Pokiaľ vláda nepodnikne potrebné kroky na stabilizáciu trhovej ekonomiky pri plnej zamestnanosti, stratí sa veľa z nespochybniteľného prínosu trhov a otvorí sa politický priestor pre extrémistov, ktorí ponúknu vyriešenie ekonomických problémov likvidáciou trhov, mieru a slobody.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia makroekonómovia zdieľali spoločný názor na to, čo sú recesie, a pokiaľ sa líšili v praktických opatreniach, toto odzrkadľovalo iba rozpory vyplývajúce z dennej praxe, nie hlboké filozofické rozdiely. V roku 1965 časopis Time citoval dokonca otca monetarizmu Miltona Friedmana, ktorý vyhlásil: "Teraz sme všetci Keynesiáni."

Odvtedy sa ale makroekonómia rozdelila na dve veľké frakcie: "morských" ekonómov, hlavne z pobrežných univerzít USA, ktorí majú viacmenej Keynesovu predstavu o tom, čo sú recesie, a "sladkovodných", väčšinou z vnútrozemských univerzít, ktorí túto predstavu pokladajú za nezmysel. V princípe sú zástancami čistého voľného trhu, laissez-faire. Ich hlavným predpokladom je, že ľudia sú racionálne bytosti a trhy fungujú. Podľa ich presvedčenia celkové zlyhanie dopytu nemôže nastať, čo znamená, že ani nenastáva. Ale recesie sú aj napriek tomu skutočnosťou.

Napriek tomu, že tento fakt nedokázali zdôvodniť, triumfálne oznámili smrť keynesiánskej ekonómie, bez toho, aby poskytli uskutočniteľnú náhradu. Po roku 1980 každý, kto spomenul Keynesovu teóriu bol označený biľagom a bol "vylúčený " zo škôl a profesionálnych časopisov. Ich vlastný projekt ale aj naďalej zlyhával pri vysvetľovaní existencie recesií. Nedokázali sa už ale otočiť a pripustiť, že Keynesova teória vyzerá vlastne veľmi rozumne. Takže sa zavŕtali ešte hlbšie a ďalej od akéhokoľvek realistického prístupu k recesiám a k ich vzniku. A väčšine akademickej časti makroekonómie začala dominovať teória reálneho hospodárskeho cyklu.

Zdroj: Paul Krugman - End this depression now!

Robert Skidelsky - Keynes. The return of the master.

Sylvia Nasar - Grand Pursuit.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?