O hospodárskom Fénixovi.

Autor: Anton Kovalčík | 17.6.2014 o 19:44 | (upravené 17.6.2014 o 19:51) Karma článku: 4,14 | Prečítané:  158x

Podľa starovekého historika Hérodota na svete je v každej dobe len jeden vták Fénix, ktorý žije 540 rokov, potom si postaví hniezdo na strome, kde zhorí. Z jeho popola vylezie červík, ktorý sa cez noc premení na nádherného vtáka, nového Fénixa. Tento vták sa stal symbolom všetkého, čo povstáva z trosiek k novému životu.

Dlho som nevedel pochopiť, ako je možné, že vojnou zničené Nemecko sa stalo, ani nie za dve desaťročia, jednou z novodobých mocností, hospodársky, aj vojensky najsilnejšou európskou ekonomikou.

V roku 1933, pätnásť rokov po ukončení Prvej svetovej vojny, bol Hitler schopný prevziať moc nad schudobneným, poníženým, a rozčarovaným Nemeckom. Jeho Tisícročná ríša skončila po dvanástich rokoch Nemeckom v troskách. Nemecká ekonomika, aj keď bola paralyzovaná, bola poškodená menej, než sa predpokladalo. Ale aj tak, podľa minimálnych odhadov, bolo poškodených 20 % výrobných zariadení a 22 % rezidenčných domov. Úplne bolo zničených 75 % Kolína; 74,3 % Wurzburgu; 64,6 % Mníchova; 51,7 % Hamburgu; ...

O ďalších pätnásť rokov bolo už Nemecko prosperujúcou krajinou, ktorá sa so sebavedomím pozerala do budúcnosti. Hlavnú úlohu pri tejto premene nezohral žiadny ekonomický zázrak, ale fiškálna politika nemeckej vlády v priebehu týchto rokov.

Túto politiku zo začiatku podporovala kombinácia, ktorá bola čiastočne šťastnou súhrou okolností a čiastočne okolností, ktoré mohli byť pružnou a prezieravou politikou využité na dosiahnutie zlepšenia situácie. V neskoršom období k tomu prispelo narastajúce napätie medzi Východom a Západom, ktoré zásobilo Západné Nemecko dodatočnou skúsenou, ochotnou a lacnou pracovnou silou, a sňalo z pliec západonemeckej jurisdikcie východné oblasti, ktoré dlhodobo a do značnej miery vyžadovali dotovanie, hlavne v poľnohospodárstve.

Vysoké dane, ktoré boli na Nemecko uvalené víťaznými mocnosťami, kombinované s nemožnosťou využiť výťažok z nich na zbrojenie a s nemožnosťou prenosu reparácií bez vážneho ohrozenia rovnováhy krehkej povojnovej ekonomiky, tiež prispeli k obnove a rastu. Tvorcom fiškálnej politiky poskytli šancu zaviesť diskriminatórne daňové privilégiá a v konečnom dôsledku dať firmám a iným príjemcom zdaniteľných príjmov na výber, či budú investovať, alebo budú zdanení. Samotný daňový výnos mohol byť do značnej miery vládou investovaný. Nasledovný rast produktivity schoval pred očami verejnosti daňové privilégiá a dotácie, ktoré by inak boli odmietané. Aj napriek nízkym mzdám a vysokým spotrebným daniam, životná úroveň všetkých príjmových skupín viditeľne a neustále rástla.

Nadbytok dovoľoval vláde nielen podieľať sa na značnej časti investícií, ale súčasne aj významne rozšíriť sociálnu záchrannú sieť a iné sociálne služby a takto zabrániť sociálnej nespokojnosti.

Daň z príjmu bola upravená tak, aby sa viac približovala dani z použitia príjmu a progresivita pre väčšinu príjmových skupín bola odstránená. Daň z transakcií zahrnula rôzne diskriminatórne aspekty, ktoré nielen tvorili kvantitatívne efektívny súbor, ale napomáhali aj dirigistickým zámerom vlády. Rastúci príjem dovoľoval opakované zníženia daňových sadzieb bez straty daňového výnosu. Na druhej strane znižovanie sadzieb napomohlo zvýšeniu príjmov štátnej kasy. Neustále zmeny daňových zákonov, ktoré vytrvalo podporovali ekonomický rozvoj, zaistili, že daňové výhody boli vždy na očiach verejnosti.

Inflácia takmer odstránila domáci verejný dlh a Londýnske dohody v roku 1953 boli ústretové, pokiaľ sa jednalo o zahraničný dlh. Po tomto roku verejný dlh významne nevzrástol. O potrebné injekcie do ekonomiky sa postaralo presmerovanie príjmov smerom k nevyužitým zdrojom, alebo k významným segmentom ekonomiky primeranou výdavkovou politikou bez deficitného financovania.

Nákladová politika dopĺňala daňovú politiku. Časti ekonomiky ktoré neboli efektívne dotknuté daňovými opatreniami, boli ošetrené liberálnymi dotáciami. V mnohých oblastiach sa dotačná a daňová politika dopĺňali a posilňovali účinok pôsobenia.

Výsledkom bol rozmach investícií, ktoré boli presne nasmerované do najdôležitejších oblastí  ekonomiky. Kombinácia daňových incentív a politiky úrokovej miery učinili kapitál nielen dostupným, ale súčasne nútili k jeho ekonomickému využitiu. Fondy v rámci Marshallovho plánu do značnej miery napomohli k vyplneniu medzier, ktoré zanechali súkromné investície, a mohli byť priamo nasmerované vládou a to bez prvotného vytvorenia motívu zisku. Boli otvorené priamemu vládnemu plánovaniu. Nové investície obnovili nemeckú ekonomiku ďaleko za hranice, ktoré by mohol zabezpečiť bežný rast, a prakticky zabezpečili úplné využitie zdrojov.

Možné nedostatky tejto politiky, hlavne napríklad sústredenie príjmu a bohatstva v rukách vlády a veľkých firiem, pomohla do značnej miery odstrániť politika zdieľania bohatstva, nazývaná aj politikou pre strednú triedu. Väčšina odborových predákov súhlasila s vládou, že skutočný problém nespočíva v zvyšovaní miezd, ale v transfere bohatstva, ktoré prináša príjem, smerom k pracujúcim. Táto "nová sociálna politika" zdôrazňovala úlohu pracujúcich ako potenciálnych kapitalistov. Daňová preferencia smerovala k odmenám vo forme akcií a podobných majetkových práv a k zamestnancom, ktorí uprednostňovali sporenie. Odborové združenia v roku 1960 už prijali teóriu, že patričná spoluúčasť pracujúcich na ekonomickom rozvoji spočíva skôr v získavaní aktív, ktoré vytvárajú príjem, než v kontinuálne rastúcich mzdách. Takáto politika by, popri všeobecnom rozšírení sociálnych istôt, tiež znižovala tendenciu smerovania ku koncentrácii bohatstva.

V prípade Nemecka v období pätnástich rokov po Druhej svetovej vojne, boli mnohé klasické nástroje ekonomickej politiky za pochodu upravované a a boli pre nich vyvinuté nové možnosti použitia. Výzvy  v ekonomickej oblasti a možné odpovede na ne, sa v priebehu času objavujú v stále sa meniacom prostredí. Čím lepšie sú použiteľné nástroje ekonomickej politiky známe, tým lepšie ich možno využiť v nových podmienkach.

Pri zhrnutí možno povedať, že časť zásluh na povojnovom ekonomickom úspechu Nemecka je možné pripísať aj nezávislej, disciplinovanej a dobre vyškolenej štátnej službe. Podstatou môže byť jednoducho aj to, že sa Nemci, unavení z fráz, nálepiek a omylov oslavovaných tradíciami minulosti, odvážili na experiment so zriedkavou inováciou: racionálnou ekonomickou politikou.

 

Napísané s využitím informácií z knihy: Frederick G. Reuss - Fiscal Policy for Growth. The German Experiment   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?