Je mi jasné,... alebo nie?

Autor: Anton Kovalčík | 26.8.2014 o 12:41 | (upravené 26.8.2014 o 12:47) Karma článku: 3,91 | Prečítané:  165x

       Vždy som si bol istý, keď mi niečo bolo jasné, alebo keď nebolo a objekt môjho poznania bol zahmlený, alebo úplne v tme. Mohol som si povedať "Je mi jasné, že... (toto, alebo ono). A vedel som si povedať, "Toto mi nie je jasné, tomu nerozumiem, o tomto nemám ani šajnu..." No v poslednej dobe mám pochybnosti.  

       Je mi jasné, že sedemkrát súdne trestaný Slovák má priam morálne právo ísť so zbraňou v ruke pomôcť bratskému národu. Nie je mi jasné, ale proti komu. Žeby proti inému bratskému národu? Možno to prežije a prinesie si domov, na stredné Slovensko suvenír v podobe pár granátov, alebo AK-47. Ale ja keby som si mal vybrať, tak pomáham Dávidovi proti Goliášovi, nie naopak. Aj keď pomoc Goliíšovi môže byť z praktického hľadiska výnosnejšia.

        Je mi jasné, že veľká a bohatá krajina má právo, priam povinnosť, poskytnúť humanitárnu pomoc menšej a chudobnejšej krajine v oblasti, kde ľudia zomierajú a nemajú základné prostriedky na prežitie. Hlavne, keď tá veľká a bohatá krajina tú humanitárnu krízu spôsobila a ďalej podporuje. Veď bez krízy by nebola potrebná pomoc, a teda nebolo by možné ani vylepšenie pošramoteného imidžu. Do určitej miery mi je aj jasné, že taký veľký konvoj plný humanitárnej pomoci musí byť sprevádzaný ozbrojenými vojakmi za účasti obrnených transportérov a tankov, podporovaných zo vzduchu bojovými vrtuľníkmi. Veď na ceste oveľa dlhšej, než tisíc kilometrov sa môže všeličo stať. Aj to dokážem pochopiť, že takýto konvoj musí stráviť noc vo vojenskej posádke, asi aby sa prekontroloval stav nákladu, prípadne, aby sa vyložili nepotrebné časti nákladu. Teda nepotrebné z hľadiska humanitárnej pomoci.

Nedokážem ale pochopiť, že ak ide o vylepšenie imidžu a dokázanie dobrých úmyslov, nie je všetko robené s maximálnou transparentnosťou, ochotnou spoluprácou, promptným poskytnutím dokumantácie, aby sa veci mohli pohnúť cez hranicu tam, kde sú potrebné. Vyvrátila by sa akákoľvek pochybnosť o zlých úmysloch a dokázala by sa neoprávnenosť tvrdení druhej strany o úmysle poškodiť, či dopraviť do postihnutej oblasti čokoľvek, čo s humanitárnou pomocou nemá nič spoločné. Skôr s pomocou iného, nehumanitárneho charakteru. Dokážem pochopiť aj to, že veľká krajina, so značnými zásobami ropy nemusí šetriť a môže si dovoliť poslať na takú dlhú cestu poloprázdne nákladné autá. Nie je mi ale jasné, ako dosiahli, že neupevnený náklad v tých poloprázdnych autách sa počas celej tej cesty ani nepohol. Teda, pokiaľ v tom prázdnom priestore nebolo niečo, čo sa vo vojenskom tábore v noci rýchlo vyložilo.

        Je mi jasné, že politici nie sú ľudia vševediaci a nemusia ani vedieť o všetkom, čo sa deje na hranici so susednou krajinou, aj keď je to celosvetovo jedna z najsledovanejších hraníc, aspoň pokiaľ ide o médiá. Ale nie je mi jasné, že minister zahraničných vecí veľkej krajiny tvrdí, že v žiadnom prípade jeho krajina nedodáva vojenskú pomoc tým na druhej strane hranice, ktorí spôsobili zmienenú humanitárnu krízu. Aj napriek tomu, že je o tom nepreberné množstvo dôkazov a svedkov. Buď teda nevie, čo sa v jeho krajine deje, alebo vyložene  drzo klame celému svetu. V obidvoch prípadoch nemá vo svojej funkcii čo robiť a mal by z nej byť odvolaný.

       Je mi jasné, že pre niekoho je iná veľká krajina, na druhom konci sveta, prameňom všetkého zla, lebo v nej vymysleli ten hnusný kapitalizmus, chce ovládnuť celý svet, a z toho dôvodu sa ľudia v krajine, ktorá na glóbuse zaberá v strede Európy miesto menšie než oškvarok, majú zle. A preto každá krajina, ktorá je proti tej hnusnej, nech už je to neviem ako hlúpe, je tou najlepšou, aj keď sú s ňou minulé skúsenosti akékoľvek. A dupľom, ak je priam bratská, ochotná kedykoľvek poskytnúť bratskú pomoc, aj bez pýtania. Nie je mi jasné, prečo niekto nechce vidieť, že bratia, a dvojnásobne bratské krajiny, sú všelijakí. 

        Nie je mi jasné prečo na tom našom milovanom oškvarku vždy fandíme nejakému prefíkanému hajzlíkovi. Či už je to našinec, alebo cudzinec. Žeby sme to prevzali spoza veľkej mláky? Tam tiež tvrdia o niektorých prefíkaných hajzlíkoch: "He is son-of-a-bitch, but our son-of-a-bitch."? My tiež vravíme: "Je to síce hajzel, ale náš hajzel."?

        Je mi jasné, že je jednoduchšie zobrať si za svoj názor nejakého trolujúceho trotla, než si na základe overovania informácii, preverovania zdrojov, logických úvah, poznania historických súvislostí a dôsledkov, vytvoriť názor vlastný. 

        Je to jednoduchšie. Netreba pri tom myslieť. Je to ťažké a namáhavé, ak človek nie je zvyknutý.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?