Ben Carson o Bohu.

Autor: Anton Kovalčík | 7.2.2015 o 21:40 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  301x

Dnes mnohí poznajú meno Dr. Bena Carsona, asi najlepšieho detského neurochirurga na svete. Jeho cesta z gheta, kde ho vychovávala slobodná, takmer negramotná matka, cez školu, kde bol spočiatku za triedneho „hlupáka“, jeho boj s prekážkami, túžba po vzdelaní, až po úspechy svetovej úrovne, hraničiace so zázrakmi, je známa nielen z jeho autobiografie „Gifted Hands“ (u nás Zlaté ruky), ale aj z jej sfilmovanej verzie.  

Tento hlboko zbožný kresťan napísal niekoľko kníh, plných optimizmu, motivácie a viery.

Prednedávnom som v anglickom origináli dočítal jeho knihu „The Big Picture“ (dalo by sa to preložiť najlepšie asi ako „Celkový obraz“). V jej závere uvádza svoje myšlienky o Bohu, ktoré vo mne zarezonovali, takže si dovolím podstatnú časť uviesť v mojom preklade na tomto mieste.

 

Po opise udalostí sprevádzajúcich vyliečenie jednej z jeho pacientiek, ktorej on, ani ostatní jeho kolegovia nedávali ani jednopercentnú šancu na vyliečenie, pokračuje:

„...Pre mňa je tento príbeh úžasným prípadom toho, ako Boh koná to, čo konal kedysi v biblických časoch. Vrátil toto dieťa do života dvakrát, potom jej vrátil zrak, aj sluch. Neexistovalo medicínske vysvetlenie toho, čo sa stalo. Ja viem, že ja som to neurobil. Takže kedykoľvek si spomeniem na jej príbeh, pripomenie mi to lekciu, ktorú som sa od nej naučil. To, že aj keď som svoje schopnosti neurochirurga rozvinul na najvyšší možný stupeň, dokážem urobiť len niečo. Musím naplánovať postup, musím vedieť tento plán vysvetliť, a potrebujem schopnosti, aby som ho mohol uskutočniť. Ale zakaždým je potrebná väčšia pomoc. Keď som urobil všetko, čo bolo v mojich silách, môžem zveriť zvyšok Bohu.

Keď som bol dieťa, Boha som si predstavoval ako starého, veľmi starého muža s dlhou bielou bradou, ktorý žije hore v oblakoch a má silný ďalekohľad, ktorým môže vidieť aj cez múry. Neustále sa pozerá dole, aby videl, čo zlé si urobil, aby ťa za to mohol potrestať.

Všetky tieto detské predstavy prispeli k obrazu Boha ako extrémne odsudzujúcej, vzdialenej, nevľúdnej bytosti, ktorá väčšinu svojho času a energie venuje tomu, aby sa uistila, že sa žiadny nezbedník nedostane do neba. A aj keď som navštevoval kostol, čítal Bibliu, dokazoval svoju lásku k Bohu, zvyšky týchto detských predstáv vo mne pretrvali až do dospelosti.

Výsledkom bolo, že som vo svojej ranej dospelosti bol voči všetkému extrémne konzervatívny – až takmer puritánsky. Posudzoval som postoje a skutky iných, a ako výsledok som sa nie vždy dokázal tešiť zo života.

Pamätám sa na diskusiu spred niekoľkých rokov v kostole, v nedeľnej škole. Boli sme vyzvaní, aby sme úprimne a otvorene hovorili o našich citoch voči Bohu a ako sa naša viera vzťahuje k súčasným problémom a k tomu, ako žijeme náš bežný život. Jeden z mužov v triede urobil jednoduché vyhlásenie, ktoré ma šokovalo a veľa rokov ostalo v mojej mysli. Povedal, že uveril tomu, že „Boh miluje ľudí natoľko, že je ochotný urobiť čokoľvek, čo je v Jeho moci, aby zachránil každého.“

To nesedelo s obrazom Boha, ktorý som si priniesol z detstva. V priebehu rokov som si, prostredníctvom mojich osobných a profesionálnych skúseností, čítaním a štúdiom biblie, vyvinul odlišný pohľad na to, kto je Boh a čo odo mňa očakáva.

MÚDRY BOH.

Ako lekár, čím viac sa dozvedám o stvorení, hlavne o ľudskom mozgu, tým viac som v úžase nad tým, aký neuveriteľne múdry musí náš Stvoriteľ byť. Či sa pozerám cez svoj operačný mikroskop a žasnem nad neuveriteľnou zložitosťou stvorenia vnútri detského mozgu, alebo počas letnej noci stojím pod hviezdami a pozorujem ohromujúcu veľkosť vesmíru, stvoreného s takou precíznosťou, že si podľa neho môžete nastavovať hodinky, všade vidím dôkaz brilantného a logického Boha.

Tak prečo by nám dal strážnych anjelov, ak by nešli s nami a nechránili nás, keď keď sa ocitneme na nebezpečnom mieste?

BOH SO SMYSLOM PRE HUMOR.

Keď som bol dieťa, nikdy som si nemyslel, že by Boh mal zmysel pre humor. Ale predsa, kto iný ak nie Boh plný radosti, milujúci humor a zábavu by umiestnil žirafu aj hrocha na tú istú planétu, dokonca aj svetadiel? Jeho zmysel pre humor vidím všade v jeho stvorení, aj v mojom živote.

Boh, miesto toho, aby nás hneď posudzoval a odsúdil za každý najmenší hriech, je naozaj takmer nepredstaviteľne tolerantný a odpúšťajúci. Boh, ktorý nás miluje tak veľmi, že sa s nami zmieruje, čokoľvek konáme. Trvalo mi to dosť dlho, ale nakoniec som pochopil, že Jeho prvou starosťou nie je, či sa správame podľa jeho pravidiel, alebo nie. Jeho prioritou nie je natoľko naše zlé správanie, ako správne vzťahy.

Ako analógia ma napadá moje manželstvo. Ak ozaj milujem moju manželku, a to áno, potom si nemusím neustále čítať svoju svadobnú prísahu. S radosťou ju dodržiavam, takmer automaticky, pretože je medzi nami vzťah naplnený láskou. Táto prísaha nepredstavuje hrozné ťažkosti, ktoré musím prekonávať. Jej dodržiavanie je prirodzeným vedľajším produktom nášho vzťahu.

Ten istý princíp platí aj v našom vzťahu k Bohu. Ľudia sa príliš často zameriavajú na pravidlá a nikdy nenájdu vzťah.

Pritom je pravdou, že ak si vyvinieme tento vzťah, ak sa sústredíme na poznanie a pochopenie Boha a snahu potešiť Ho, vo výsledku sa prirodzene staneme milujúcimi, starostlivými a poslušnými ľuďmi.

Musíme sa naučiť, že to, na čom záleží najviac, nie je to, k akej politickej strane patríme, či sme bohatí, alebo chudobní, bieli, alebo čierni, vysokí, alebo nízki, mladí, alebo starí, múdri, alebo hlúpi, úspešní, alebo neúspešní.

Na čom v skutočnosti na tomto svete záleží je to, kým sme vo vzťahu k Tomu, kto ho stvoril. Potom náš vzťah k Nemu bude diktovať náš vzťah k ostatným ľuďom.

OSOBNÝ BOH.

Mohlo by sa zdať odvážnym a egoistickým premýšľať o sebe ako o schopných (a už vôbec hodných) osobného vzťahu so všemohúcim Bohom, ktorý stvoril nás, ako aj všetko v okolitom vesmíre. Avšak … Myšlienka osobného vzťahu bola v prvom rade Jeho nápadom.

Presvedčivý dôkaz toho vidím v príbehu lotra na kríži vedľa Ježiša. Nepochybne to bola zberba – kriminálnik, ktorého skutky si zasluhovali nielen smrť, ale ponižujúcu a bolestivú smrť na kríži. Napriek tomu, keď tento muž prejavil jednoduchú vieru v Ježišovu moc zachrániť ho, Ježiš to urobil. Ten lotor neurobil nič, aby si zaslúžil spásu, alebo dokázal, že je hodným vzťahu s Bohom. Iba  veril a prijal dar.

Privilégium tohto vzťahu je vždy dar. Skutky s tým nemajú nič spoločné. Otázkou je, či prijmeme to, čo pre nás Boh urobil, alebo nie. Ak ho prijmeme a urobíme Mu miesto v našich srdciach, staneme sa iným druhom jednotlivca. Celý náš život sa zmení – nie kvôli nášmu správaniu, ale kvôli vzťahu samotnému.

Dnes vidím Boha nie ako nebeského kaziča zábavy, ktorý chce ľudí trestať za každú chybu, ale ako Boha, ktorý chce pre nás to, čo je pre nás najlepšie.

Som len mozgový chirurg. Nemôžem vedieť všetko. Chvalabohu ani nemusím, lebo som sa naučil múdrosť kráľa Šalamúna, ktorý napísal:“ Z celého srdca dôveruj Bohu a nespoliehaj sa na svoj um. Na všetkých svojich cestách mysli naňho a on ti bude rovnať chodníky.“ (Prísl. 3.5).

Inými slovami, musíme si uvedomiť, že Boh je pri kormidle. Musíme hľadať Jeho vôľu a získať jeho uhol pohľadu tým, že si vyvinieme vzťah s Ním a Jeho slovom. Ak dokážeme začať vidieť svet jeho očami lásky a súcitu, uvidíme aj seba v pravom svetle, ako súčasť jeho plánu."

K múdrosti Bena Carsona snáď netreba nič dodať. Hádam iba to, že Boh nie je strašiak, ktorého sa v prvom rade treba báť. Boha treba rešpektovať a milovať ako milujúceho a spravodlivého otca. 

Je síce pravda, že ľudia, do ktorých bolo zasiate semienko strachu, z ktorého rastie strom, sa ľahšie ovládajú, no motivácia strachom nikdy netrvá dlho.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?