O vedúcej úlohe strany a neomylnosti cirkvi.

Autor: Anton Kovalčík | 27.9.2015 o 22:47 | Karma článku: 3,65 | Prečítané:  205x

V.I. Lenin vo svojom diele "Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu", hneď v úvode napísal, že "každý monopol v sebe skrýva tendenciu k zahnívaniu." Inak povedané, stojaté vody sa zvyknú zakaliť a po čase sú nepoužiteľné.

 

      V prvom rade na to zabudli samotní dedičia Leninovho odkazu, aj preto skončili, ako skončili. Našťastie. A čo má s tým spoločné cirkev?

Kedysi, nie až tak dávno, boli jedinými vzdelanými ľuďmi na slovenskom vidieku, teda na väčšine Slovenska, iba kňazi, pri troche šťastia, učitelia alebo dokonca notári. Ešte si pamätám, keď staré babky pri ceste z kostola, alebo len tak, na lavičke pred domom, vraveli : "Ta to muši buc pravda, bo pan pleban tak na omši hutoreli." Pre neznalých východniarčiny pripájam preklad: "Musí to byť pravda, pretože to hovorili pán farár na omši." Zvyk je železná košeľa, a tento prístup pretrváva niekde až doteraz. 

Božechráň, aby niekto kritizoval pána farára, keď tak len medzi štyrmi očami. Klásť otázky akoby sa nepatrilo. A to aj napriek tomu, čo niektorí príslušníci kléru, aj na tých vyšších postoch, napáchali. Kedysi boli nedotknuteľnými komunistickí funkcionári, dnes akoby sa do tejto pozície stavali, to zdôrazňujem, niektorí  kňazi, aj ich nadriadení v hierarchii. Nedajbože, aby bol na Slovensku nepodmienečne odsúdený kňaz za sexuálne zneužívanie maloletých. Jeden kňaz má dve deti so svojou farníčkou, iný milenku v susednej dedine, niektorí sa stavajú do pozície miestnych vládcov vo svojich farnostiach. Inde správca farnosti vypudí zo "svojho" rajónu saleziánov, pretože k nim chodí na omše viac ľudí, než k nemu. Majetkové škandály vyšších, aj nižších funkcionárov sú dosť známe z tlače minulých rokov.

Aby som nebol zle pochopený, som presvedčený, že toto sú výnimky, čierne ovce, ktoré nepatria do košiara, o ktorý sa stará Pastier. Som presvedčený, že väčšina kňazov je na správnom mieste, mnohí majú problém materiálne udržať chod svojej malej farnosti, nepoužívajú žiadne výsady a sú dobrými pastiermi svojho stáda. 

Podobne ako vedúca úloha Komunistickej strany v Ústave ČSSR, aj v prípade cirkvi je jadrom problému, alebo aspoň v jeho blízkosti, zneužitie neinformovanosti bežných ľudí a to najmä pokiaľ ide o Dogmu o neomylnosti. Akoby platilo, že čo kňaz, to studnica pravdy. Nič nemôže byť ďalej skutočnosti.

Ak Židom Starého zákona stačilo Desatoro, aby naplnili svoju vieru v Boha, postupom času k nemu pribúdali ďalšie predpisy, obrady, príkazy, zákazy a nariadenia, až sa v nich nakoniec takmer nikto nevyznal, okrem kňazov, ktorí ich, samozrejme, mohli vykladať tak, ako sa im páčilo. 

My, katolíci, okrem Desatora a toho hlavného prikázania, ktoré dal Ježiš svojim Apoštolom, (Ján 12:34-35), máme 234 dogiem De fide, ktorým je povinný každý katolík bezpodmienečne veriť (http://redemptoristi.kske.sk/151-200-Q/191_zoznam_dogiem_.htm) a Katechizmus Katolíckej Cirkvi, ktorý má v najnovšom vydaní vyše 900 strán a ktoré si prečítalo len mizivé percento bežných veriacich. Pri troche vôle sa to dá zvládnuť. Je to základ, na ktorom stojí organizačná stránka našej viery a rieši od všeobecných, až po tie detailné záležitosti katolíckej náuky, a jej praktickej realizácie v živote človeka. Jednou z tých dogiem je Dogma o neomylnosti. Presne by sa malo napísať "Dogma o pápežskej neomylnosti." 

Bola vyhlásená v roku 1870 na 1. Vatikánskom koncile. Vyhlasuje sa ňou neomylnosť pápeža vo veciach viery a morálky, ktoré vyhlási ako najvyšší pastier a učiteľ všetkých veriacich kresťanov z autority svojho úradu (Ex cathedra).  Neplatí teda pre bežné vyhlásenia pápeža, rozhovory poskytnuté masmédiám a podobne. Vzťahuje sa aj na biskupov, ak sú zhromaždení na všeobecnom cirkevnom sneme a zjednotení s pápežom. Vtedy a len vtedy. 

Dogma sa nevzťahuje na iných cirkevných činiteľov. 

Preto je veľkou chybou veriacich bezpodmienečná, pokorná poslušnosť, bez kladenia akýchkoľvek otázok, preverovania tvrdení, a tiež veľkým omylom duchovných všetkých úrovní, ak takúto poslušnosť vyžadujú. Okrem iného tak vychovávajú poslušné stádo pre našich politikov.

Absolútna poslušnosť vedie k otroctvu, alebo k fanatizmu.

Aj samotný Svätý Otec, pápež František to podobne vyjadril vo svojej Apoštolskej exhortácii "Evangelii Gaudium":

"V rámci Cirkvi je bezpočet otázok, ktoré sú predmetom štúdia a o ktorých sa uvažuje s veľkou slobodou. Rozličné smery filozofického, teologického a pastoračného uvažovania, ktoré sa s úctou a láskou nechávajú Duchom vkladať do jednej harmónie, pomáhajú Cirkvi rásť, pretože jej umožňujú lepšie vyjadrovať mimoriadne bohatý poklad Slova. Ľuďom snívajúcim o monolitickom učení, ktoré všetci bez najmenších rozdielov musia zastávať, sa to môže zdať ako rozptyľujúca nedokonalosť. Ale skutočnosť je taká, že táto rôznorodosť pomáha lepšie vyjadrovať a rozvíjať rozličné aspekty nevyčerpateľného bohatstva evanjelia." EG IV-40 a

" Pri neustálej snahe o rozlišovanie Cirkev môže dospieť aj k uvedomeniu si, že niektoré jej vlastné zvyklosti – nesúvisiace priamo s jadrom evanjelia, aj keď hlboko zakorenené v priebehu dejín – dnes už nie sú interpretované rovnakým spôsobom ako kedysi a ich posolstvo nie je viac chápané vhodným spôsobom. Môžu byť pekné, ale už neslúžia potrebe odovzdávania evanjelia. Nebojme sa ich prehodnotiť. Rovnako tiež existujú cirkevné predpisy a príkazy, ktoré mohli byť veľmi efektívne v dobe, keď vznikli, ale dnes už nemajú tú istú výchovnú silu na usmerňovanie životov ľudí. Svätý Tomáš Akvinský zdôrazňoval, že príkazov daných Božiemu ľudu priamo Kristom a apoštolmi „je veľmi málo“. Citujúc svätého Augustína poznamenával, že dodržiavanie predpisov, ktoré Cirkev pridala neskôr, treba vyžadovať s miernosťou, aby „sa príliš nepreťažil život veriacich“ a naša viera sa nepremenila na otroctvo, keďže „Božie milosrdenstvo chcelo, aby bola slobodná“. Toto varovanie, vyslovené pred mnohými storočiami, je stále nesmierne aktuálne. Malo by byť jedným z kritérií, ktoré treba brať do úvahy, keď premýšľame nad takou reformou Cirkvi a jej hlásania, ktorá by skutočne umožnila zasiahnuť všetkých." EG IV-43.

Ak veríme, že nás Boh stvoril tak, že nám dal slobodnú myseľ a možnosť voľby, mali by sme odhodiť mentálnu lenivosť a začať klásť otázky a preverovať získavané informácie.

Kladenie otázok si vyžaduje odvahu, keďže nie je záruka, že sa nájdu odpovede. Nemali by sme sa báť nasledovať pravdu, kamkoľvek nás zavedie. Ak ju budeme ozaj sledovať, s dobrým úmyslom, tak nás môže zaviesť jedine k Pravde.

 

Ďalšie zaujímavé čítanie k téme:

http://michalhornak.blog.sme.sk/c/279396/Katolicka-Cirkev-a-neomylnost.html

http://konkol.blog.sme.sk/c/314654/O-papezskej-neomylnosti.html

http://pravykatolik.sk/2015/07/16/papez-moze-menit-dogmy-lebo-je-neomylny/

http://www.lexmann.sk/domain/lexmann/files/eg/eg-pdf.pdf

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?