Potraty - áno, alebo nie? Alebo o práve na voľbu a práve na život.

Autor: Anton Kovalčík | 5.10.2015 o 13:37 | Karma článku: 2,32 | Prečítané:  259x

Kedy začína to, čo možno nazvať ľudský život? Zástancovia hnutia Pro-choice tvrdia, že veda to nedokáže určiť  presne. Posledné zverejnené štúdie dokazujú, že to nie je pravda.   

Vývin človeka v tele matky, teda prenatálne obdobie sa delí podľa dvoch kritérií. Jedno je časové, a to delí obdobie na tri trojmesačné obdobia, teda trimestre. Druhé delí vývin človeka v tele matky na fázu embryonálnu (z gréckeho embryo - mladý jedinec) a fázu plodu. Embryonálna fáza začína počatím, začiatkom druhého trimestra prechádza do fázy plodu (Fétus - z latinského potomok).

Nehovorí sa tu o nejakom zhluku buniek, ale o ľudskom jedincovi. Pri oplodnení totiž dochádza k vytvoreniu jedinečnej ľudskej genetickej informácie, ktorej nositeľom je DNA. Zygota, teda deň jedna vývinu človeka po oplodnení, napĺňa všetky kritériá definície organizmu, preto môžeme hovoriť o žijúcom organizme, teda človeku. (https://dennikn.sk/blog/veda-ludsky-zivot-zacina-pocatim-embryo-splna-definiciu-organizmu/).

Samozrejme, nie vždy je oplodnenie vytúžené, alebo želané. V takom prípade má žena viacero možností voľby. Ak rátam len tie legálne, tak dieťa:

-buď donosí, porodí, a vychová z neho nasledujúcu generáciu svojej rodiny, 

-alebo donosí, porodí, dá na adopciu, resp. do hniezda záchrany,

-alebo zvolí interrupciu, čiže umelé prerušenie tehotenstva.

Ak by som chcel byť sarkastický, tak tomu predchádzali ešte dve možnosti voľby. Mohla si vybrať, či povie áno, alebo nie, resp. či použije antikoncepciu alebo nie. 

Vždy si môžeme vybrať, ako sa rozhodneme. Nemôžeme si ale vybrať následky našich rozhodnutí. Za tie sme zodpovední.

Nech už to nazveme ako chceme, z vyššie uvedeného vyplýva, že interrupcia je zabitím živého človeka. Kto chce, môže to nazvať aj vraždou.

Štatistika.

Medzi rokmi 1995 a 2003 celosvetovo poklesol počet potratov z odhadovaných 46 miliónov na 42 miliónov. Z nich okolo 20 miliónov, teda takmer polovica, bolo uskutočnených buď netrénovanými, alebo málo skúsenými osobami, alebo v prostredí, ktoré nespĺňalo ani minimálne zdravotnícke štandardy. V drvivej väčšina tak bolo v chudobných rozvojových krajinách. Podľa štatistík Svetovej Zdravotníckej Organizácie, takéto diletantské potraty majú ročne za následok takmer 70.000 úmrtí tehotných žien, ďalších 8 miliónov žien trpí popotratovými komplikáciami, s dlhodobými, alebo krátkodobými následkami, z nich sa takmer 3 miliónom nedostane žiadneho lekárskeho ošetrenia.

Niektoré z krajín západnej Európy majú jednu z najnižších mier potratov na svete, na úrovni 12 potratov na 1.000 žien v plodnom veku. V oblasti východnej Európy, naopak, bolo v roku 2003 viac potratov, než živo narodených detí. Na 100 narodených, pripadalo 103 potratov. Aj napriek týmto drastickým číslam, tu nastal od roku 1995 významný pokles. Z 90 potratov na 1.000 žien v plodnom veku, na 44 v roku 2004.

Napriek tomu, že údaje z mnohých krajín sú dosť nespoľahlivé, odhaduje sa, že v roku 2006 bolo napríklad v Rusku 95 potratov na 100 živo narodených, v Rumunsku 68,  na druhej strane v Belgicku 14 a vo Švajčiarsku 15 v roku 2005. 

Na Slovensku pripadá v súčasnosti na 1.000 žien v plodnom veku necelých 13 interrupcií, čo je vyše 60-percentný pokles za posledných 10 rokov. Až 54 percent interrupcií na Slovensku absolvujú ženy vo veku nad 27 rokov. Ak sa v roku 1960 na Slovensku uskutočnilo viac než 29.000 potratov, maximum ich bolo v roku 1990 - viac, než 55.000. V roku 2009 počet interrupcií na Slovensku klesol na 17.553. Vo vekovej skupine 15 až 19 ročných ich bolo 1439, medzi 20 až 24 ročnými 3119, vo veku 25 až 29 rokov 4302 a najviac vo vekovej skupine 30 až 34 ročných žien - až 4.594.

 

Legalita.

 

Legálne obmedzovanie interrupcií nezabraňuje ich výskytu, ženy vyhľadávajú zúfalé prostriedky, ak nemajú prístup k bezpečnému zákroku. Údaje z Rumunska ukázali, že po tom, čo Ceausescuov režim zakázal predčasné ukončenie tehotenstva, úmrtnosť matiek bola takmer dvadsaťnásobne väčšia v porovnaní s dneškom. USA legalizovali interrupcie celoštátne v roku 1973, čiastočne preto, že existujúce reštriktívne zákony im nezabraňovali, ale značne zvyšovali silné negatívne dopady na verejné zdravie, hlavne u žien z nižších príjmových skupín, ktoré si nemohli dovoliť platiť za kvalitné služby. Takmer okamžite nato efektívne skončili úmrtia a hospitalizácie tehotných žien, spojené s rizikovo uskutočnenými interrupciami. 

V Poľsku, kde sú interrupcie povolené len do 12-teho týždňa života plodu, a to výlučne v prípadoch znásilnenia, incestu, keď je ohrozený život matky, alebo v prípade poničenia plodu, sa podľa odhadu mimovládnych organizácií, uskutoční ročne až 200.000 nezákonných potratov.

Porovnávacia celosvetová štúdia z roku 2007 potvrdila, že miera interrupcií je približne rovnaká v krajinách, kde je zákonom povolené ich uskutočňovanie, aj v krajinách, kde je ilegálna.

 

Cirkev a potraty.

Prístup cirkvi, ktorý spoluformoval prístup spoločnosti k interrupciám, sa sprísnil najmä v posledných storočiach, no hriechom a zakázanou bola vždy. Cirkevný učiteľ sv. Augustín  (4.storočie) tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov a pápež Inocent III.  ešte na začiatku 13. storočia stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17 – 20 týždeň).

Tomáš Akvinský (13.storočie) zastával teóriu oduševnenia – animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor tzv. hylomorfizmus je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, ľudská duša môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka. Akvinský vychádzal ale z Aristotelovo presvedčenia, že plod nemôže mať svoje vlastné záujmy skôr, ako má duševný život.  Až od doby animácie sa teda plod považoval za človeka a prerušenie tehotenstva do doby oduševnenia bolo všeobecne akceptované v rovine  tabuizovanej témy.

Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus V. svojou Immensa Aeterni Dei  odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze. V roku 1591  však pápež Gregor XIV. opätovne potvrdil rozlišovanie medzi zabitím oduševneného a neoduševneného plodu. V praxi sa používala hranica beztrestnosti potratu ako čas, kedy žena začínala cítiť pohyby plodu. V roku 1869  pápež Pius IX. definitívne zakázal interrupcie tým, že stanovil čas oduševnenia (animácie) plodu pri počatí.

 

Čo teda?

Ak zoberieme za vlastný názor, že život človeka začína jeho počatím  v lone matky, musíme každé umelé prerušenie tehotenstva pokladať za zabitie, alebo vraždu, ak trváme na silnejšom výraze. Skúsenosti učia, že interrupciám nemožno úplne zabrániť a to ani zákonným zákazom. Ak má byť morálnym cieľom snaha o ich minimalizovanie, a nie iba to, že niekto si schválením protiinterrupčného zákona pripíše politické body, je treba hľadať iný prístup.

Ak má byť menej interrupcií, musí byť menej neželaných tehotenstiev. To možno dosiahnuť viacerými spôsobmi:

1. Všeobecný zákaz sexu, s výnimkou prípadu, keď sa jedná vyložene o snahu splodiť potomka. Vzhľadom na to, že Boh (alebo ak chcete, tak príroda) nás vybavili sexuálnym pudom, ktorý je často silnejší, než pud sebazáchovy, a že sa s nám nevie vysporiadať ani Katolícka cirkev vo svojich radoch, je táto možnosť nerealizovateľná.

2. Širšie používanie antikoncepcie, hlavne tej neabortívnej. Okrem toho, že splní účel, prispeje (kondómy) aj k zmenšeniu počtu prenosných pohlavných chorôb. Ak by sme chceli hľadať, tak nepriame zmienky o nej nájdeme aj v biblii. Hrdina Samson, aj Jakubov syn Júda využili služby prostitútok, nie preto, aby splodili potomkov, ale aby vybili svoje sexuálne napätie po dlhšej abstinencii. Možno predpokladať, že tie dotyčné použili nejaký prostriedok, ktorý zabránil počatiu. Inak by asi nemohli dlho vykonávať svoje povolanie.( Gen 38:16, Sdc 16:1)

3. Osveta a sexuálna výchova nielen v rodinách, ale hlavne na školách, možno ako súčasť predmetu Rodinná výchova. Odkedy? Skôr, než sa začnú búriť hormóny a zapaľovať lýtka, teda už okolo 10-teho roku života. Ak doterajšie snahy vyvolali pobúrenie časti verejnosti, a odpor Katolíckej (aj iných) cirkvi, možným riešením by bola komisia zložená z detských psychológov, pediatrov, gynekológov, pedagógov, do ktorej by mohli svojich zástupcov - odborníkov, nominovať aj jednotlivé cirkvi. 

4. začať sa menej venovať presadzovaniu zákazov a regulácii, a viac vytvoreniu takých ekonomických podmienok, aby mohli mladé páry bez obáv o svoju budúcnosť založiť rodinu a venovať sa výchove detí.

A hlavne už prestať tárať, šíriť konšpiračné nezmysly. Konať. 

Na záver, som Katolík. Som proti potratom a som aj proti ich zákazu.

Zákazy nič neriešia, pretože na každý plot sa nájde vyšší rebrík.

 

Zdroje informácií:

http://www.svatepismo.sk/

http://www.euro.who.int/en/health-topics/Life-stages/sexual-and-reproductive-health/activities/abortion/facts-and-figures-about-abortion-in-the-european-region

http://www.nytimes.com/2007/10/12/world/12abortion.html?_r=1&

https://www.guttmacher.org/pubs/gpr/12/4/gpr120402.html

https://sk.wikipedia.org/wiki/Interrupcia

http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2012/zs1307.pdf

http://www.interrupcia.estranky.cz/clanky/fakty-o-interrupciach-na-slovensku.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?