Camino, dni 19-20.

Autor: Anton Kovalčík | 26.11.2016 o 17:27 | (upravené 27.11.2016 o 14:39) Karma článku: 3,25 | Prečítané:  400x

Dnes urobím výnimku. Keď som začal písať sériu príspevkov o Camine, povedal som, si, že jeden by mal zahŕňať tri dni, aby to netrvalo príliš dlho, ale aby som sa pri tom podelil so svojimi zážitkami, možno aj niekoho motivoval.

Dnes to bude len o dvoch dňoch. Nabudúce ešte menej...

Ale stojí to za to.

Tešil som sa na príchod do mesta Léon, kde je slávna katedrála. Bola to pohodová, nie dlhá cesta. Do cieľa som dorazil asi o pol jedenástej a chvíľu som si počkal na otvorenie albergue, ktorá je v správe sestier Benediktínok. Asi do štvrtej popoludní som si stačil oprať, vyvešať, najesť sa, dať si dve pivá a pozrieť si katedrálu. Nebola až taká pompézna, ako tá v Burgose, ale bola taktiež nádherná. Miestami dych vyrážajúca.

Večer som sa už ukladal spať, keď hospitalero (správca albergue) chodil po izbách a  vyhlasoval, že o päť minút je požehnanie pútnikov. Zbehol som dole, na prízemie, pričom ma nenapadlo zobrať si okuliare. Zaviedli nás do kláštorného kostola, kde už boli pripravené sestry Benediktínky. Jedna z nich nás inštruovala, že je to tzv. večerná modlitba s požehnaním nakoniec. Dala nám aj brožúrky so španielskymi a anglickými textami, čo kedy máme čítať, resp. spievať. Málo mi to pomohlo, lebo som takmer nič nevidel prečítať, preto som ostal len pri brumende. 

Prežili sme to, aj sestry Benediktínky. Nakoniec sme dostali požehnanie a tajomný miniatúrny zvitok papiera.

Medzi textami, ktoré sme mali čítať, bol aj úryvok zo žalmu č. 32, ktorý mi dal odpoveď na jednu z mojich otázok (a aj modlitieb), s ktorými som púť začal.

Na ďalší deň to bola príjemná cesta po rovine, až do St. Martin. Albergue bola pod starou klasickou vodárenskou UFO vežou. Hospitalerom tam bol starší Angličan, ktorý mal zmluvu na 14 dní s potom mienil pokračovať ďalej do Santiaga. Bola to jeho už piata púť. Asi som mu nejako padol do oka (?) lebo ma aj s ďalšími dvomi pútnikmi pozval na kuracie dusené so zeleninou a víno len za 6 euro. Inak tam nebolo čo robiť, okrem relaxovania.

p.s.: Na tom "tajomnom" miniatúrnom zvitku bol citát od sv. Augustína. Voľne prekladám z Angličtiny:

"Dokým žijeme, bojujeme, a pokiaľ bojujeme, je to znak, že nie sme porazení, a že v nás prebýva dobrý Duch. A ak aj nás Smrť neprivíta ako víťazov, mala by nás nájsť ako bojovníkov."

Howgh.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum: SaS predbehla v preferenciách SNS, do parlamentu by sa dostalo aj KDH

Ak by sa parlamentné voľby konali počas predchádzajúceho víkendu, súčasná koalícia by v parlamente získala 69 mandátov.

BLOG TRANSPARENCY INTERNATIONAL

Ťapáková zarába viac ako minister, no nemáte právo to vedieť

Právo na súkromie je dôležitejšie.

PLUS

Prečo treba chrípku vypotiť?

Mnoho ľudí netuší, čo znamená zvýšená teplota a prečo je pre telo vlastne užitočná.


Už ste čítali?