reklama

Camino, dni 25-27.

Keď som sa pozrel na výškový profil ďalšej etapy, s cieľom v osade O Cebreiro, druhom najvyššom bode celého Camina, zistil som, že to bude náročné, tak som zmenil plán.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Skrátil som si dennú dávku o päť kilometrov s tým, že ma bude čakať cca 25 kilometrov viacmenej stúpanie, a ďalší deň tá istá vzdialenosť, ale len skotúľať sa dole brehom. V najhoršom prípade.

Bolo dosť horúco, dosť strmé stúpanie, tak som deň zakončil v La Faba. Ubytoval som sa v ozaj originálnej "eko" albergue. Varia tam len prírodne, vegetariánsku stravu, izba kde som spal má asi desať originálne riešených poschodových postelí, dve z nich akoby sa vznášali. Na vrchu, na špeciálnej plošine, je sprcha a turecký záchod v jednom. Bola tam dobrá atmosféra, zábava pri gitare, ktorú obsluhoval chalan z Austrálie. Mal veľmi dobré bluesove cítenie. Aj som ho pochválil. Gitarové blues mám ozaj rád.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Takto sa v horách Španielska buduje diaľnica. Nepošleme tam našich na exkurziu?
Takto sa v horách Španielska buduje diaľnica. Nepošleme tam našich na exkurziu? (zdroj: Anton Kovalčík)
Lietajúce postele v albergue. Vľavo hore aj vysunutá sprcha s tureckým záchodom.
Lietajúce postele v albergue. Vľavo hore aj vysunutá sprcha s tureckým záchodom. (zdroj: Anton Kovalčík)
"Eko" albergue, vegetí pred ňou bluesový gitarista z Austrálie.
"Eko" albergue, vegetí pred ňou bluesový gitarista z Austrálie. (zdroj: Anton Kovalčík)

Neočakával som, že tých päť kilometrov na O Cebreiro bude takých náročných. Potme, za hmly akousi strmou úžľabinou, samé kamene, výmole a korene. Po vrchole to bolo samé stúpanie a klesanie, ako na hojdačke, zväčša po kameňoch, respektíve po kamennom podklade. Asi o pol druhej som došiel do Triacastella a ubytoval som sa hneď v prvej albergue po ceste. Oproti bola reštaurácia s terasou, kde čapovali chladené... Neskôr som ďalej v dedine našiel aj krajšie ubytovne za podobnú cenu. Večer som potom, po niekoľkodňovej prestávke, bol na omši pre pre pútnikov v zaujímavom malom kostole.

Kríž nad O Cebreiro. Je v ňom nabitých množstvo rôznych mincí.
Kríž nad O Cebreiro. Je v ňom nabitých množstvo rôznych mincí. (zdroj: Anton Kovalčík)
Sochy pútnikov často pripomínajú, kde  a prečo ste.
Sochy pútnikov často pripomínajú, kde a prečo ste. (zdroj: Anton Kovalčík)
Podobné budovy kedysi slúžili asi na uskladnenie úrody.
Podobné budovy kedysi slúžili asi na uskladnenie úrody. (zdroj: Anton Kovalčík)

Ďalšia etapa, do Sarrie, má dve možnosti. Prvá, kratšia, vedie cez kopec, druhá, asi o šesť a pol kilometra dlhšia, vedie cez Samos, kde je známy, majestátny kláštor, ktorého počiatky siahajú až do jedenásteho storočia. Takmer hneď po odchode z Triacastella som sa zoznámil so starším chlapíkom, pánom Čenom z Tchajwanu, ktorý dokonca niečo vedel aj o Slovensku, pretože jeho syn bol na výmennom študijnom pobyte v Bratislave. Väčšinu cesty sme prešli spolu, na albergue ma potom ponúkol originálnym tchajwanskym (nie čínskym) zeleným čajom. Cestou ma riadne začalo bolieť pravé predkolenie a do cieľa som došiel s poriadne napuchnutou nohou od členka vyššie. Na chvíľu to upokojil mokrý studený obklad. Neskôr som sa od jedného skúsenejšieho turistu dozvedel, že to bolo tým, že som viac kráčal po asfaltovej ceste, nie po štrkovom chodníku vedľa nej. Asi mal pravdu, lebo som to zmenil. Noha aj keď úplne neodpuchla, bolela menej. Ten opuch mi potom úplne zmizol až pár dní po návrate domov. Večer bola v kostole omša s požehnaním a po nej pred kostolom na malej ploche bolo vystúpenie kresťanských detí z Kórey. Decká boli úžasné. Nástroje (bubny) si niesli na chrbtoch celú cestu až do Santiaga. Na koniec hodinového programu sme sa všetci, aj s nimi, pochytali za ruky, hojdali sa do rytmu piesne Let It be, objímali sa a zdieľali energiu. Zakončili spievaním Imagine. Veľmi pôsobivé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pohľad z kopca na kláštor v Samose.
Pohľad z kopca na kláštor v Samose. (zdroj: Anton Kovalčík)
Priateľ Čen z Tchajwanu.
Priateľ Čen z Tchajwanu. (zdroj: Anton Kovalčík)
Paella z morských plodov. Čo som sa natrápil, kým som tie krevety dostal do požadovaného tvaru!
Paella z morských plodov. Čo som sa natrápil, kým som tie krevety dostal do požadovaného tvaru! (zdroj: Anton Kovalčík)
Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  506
  •  | 
  • Páči sa:  1 764x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu