Svet sa otepľuje. Priemerná teplota vzduchu pri povrchu Zeme sa v poslednom storočí zvýšila cca o 0,8°C. Miera tejto zmeny tiež narástla - teraz je to asi o 0,2°C za desaťročie. A napríklad Grónsko sa od poslednej doby ľadovej oteplilo približne o 0,2°C počas každých 100 rokov. V roku 2007 bolo v Antarktíde najmenšie zaznamenané množstvo ľadu v histórii. A na Severnom póle sa dalo zaplávať si.
Súčasne bolo do ovzdušia vypustené bezprecedentné množstvo kysličníka uhličitého, čo znamená viac tepla vďala skleníkovému efektu. Ak dnes čítate noviny, alebo surfujete po internete, môžete nadobudnúť dojem, že vedci popierajú existenciu klimatických zmien. V skutočnosti vedci takmer univerzálne súhlasia - ako ukázal rešpektovaný časopis Science, ktorý v roku 2004 preskúmal 928 publikovaných článkov s touto témou a zistil, že nikto nepopieral základnú tézu o existencii klimatických zmien. Rozpor bol iba v tom, aké oteplenie môžeme očakávať. Aj s pomocou medzinárodného (bohužiaľ nie globálneho) Kyótskeho protokolu, ktorý sa snaží o zníženie emisií už od roku 1997, sa zdá byť nevyhnutným oteplenie o 2°C. Či nás čaká oteplenie o 4°C, alebo dokonca 6°C (a Armageddon), alebo nie, je ťažké povedať, ale je to možné.
Je pravdou, že zhoda názorov neznamená nevyhnutne pravdu. Členovia priemernej vedeckej inštitúcie v 19. storočí by pravdepodobne tiež dospeli k zhode názorov, že z tvaru ľudskej lebky sa dajú vystopovať sklony k zločinnosti.
Na túto skutočnosť sa zameriava väčšina popieračov klimatických zmien. Ak to vraj nie je konšpirácia, tak určite tlak na vedcov, aby nevystúpili z konformity s väčšinovým názorom. Iba štúdie, ktoré sú v súlade s ním, sa dostanú do popredných vedeckých časopisov. Vraj.
Vedci namietajú, že ak na nich boli vyvinuté nejaké tlaky, tak hlavne v zmysle potvrdenia oficiálnych línií politických strán, nie vedeckého konsenzu. Nezávislé a neziskové Americké združenie zainteresovaných vedcov, konštatovalo, že takmer polovica respondentov prieskumu zaregistrovala, alebo osobne zažila tlak na odstránenie slov "klimatické zmeny", "globálne otepľovanie" a podobných termínov z ich komunikácie. Vyzerá to tak, že ten tlak prišiel z najvyšších miest.
V roku 2002 politický spojenec Georgea W. Busha, Phil Cooney (ktorý predtým pracoval ako lobista pre Americký Naftový Inštitút), upravil správu Agentúry na ochranu životného prostredia o klimatických zmenách pre Konkres USA. Táto správa sa stala hlavným spisom v debate o klimatických zmenách. Zmeny, ktoré vykonal boli tak významné, že zmienená agentúra sa nakoniec dištancovala od celej časti o klimatických zmenách. Keď v roku 2005 prepukol škandál, Cooney rezignoval, ale nevyšiel skrátka. V priebehu niekoľkých dní dostal výnosnú prácu v naftovej megakorporácii ExxonMobil.
Energetický plán viceprezidenta Dicka Cheneyho sa potom stal zákonom, ktorý poskytol štátne dotácie na využitie uhlia pri výrobe energie sumou 9 miliárd dolárov a ďalšími 6 miliardami na výrobu energie z ropy a plynu.
Bushova administratíva tiež pristúpila k netradičnej kontrole toho, čo mohli federálni vedci povedať médiám ohľadne klimatických zmien, hlavne po hurikáne Katrina. Popredný vedec v odbore klimatických zmien, James Hansen, v roku 2006 prehlásil, že predstavitelia NASA zasahovali do jeho vzťahov s médiami a snažili sa cenzúrovať informácie, ktoré poskytoval verejnosti. Tvrdil, že mu hrozili nepríjemnými následkami, ak neodmietne všetky žiadosti o interview. Kongresový Výbor pre dohľad a vládnu reformu prišiel k záveru, že "Bushova administratíva vyvinula systematickú snahu o manipuláciu vedy o klimatických zmenách a zavádzala politikov a verejnosť ohľadne nebezpečenstva globálneho otepľovania."
Najúspešnejšou lobistickou skupinou, až do ukončenia činnosti v roku 2002, bola Global Climate Coalition (Globálna klimatická koalícia). Bola sformovaná v roku 1989 ako odpoveď na hrozbu medzinárodnej súčinnosti v boji proti klimatickým zmenám. Zhromaždila financie od najväčších firiem so záujmom v oblasti ropy, vrátane výrobcov áut Ford a General Motors, a energetických gigantov BP, Shell a ExxonMobil. Koalícia tvrdo lobovala proti prijatiu Kyótskeho dohovoru v USA aj v zahraničí. Štátna podtajomníčka Paula Dobriansky poslala tejto skupine blahoželanie, v ktorom uviedla, ako George W. Bush odmietol podpísať Kyótsky protokol aj na základe podnetov tejto skupiny.
Toto nie je ale iba záležitosťou USA. Najväčšou firmou, ktorá bojuje proti "poplachu súvisiacemu s klimatickými zmenami" je ExxonMobil, inak tiež známa ako ESSO. Prieskum, ktorý uskutočnila najstaršia vedecká inštituúcia na svete - The Royal Society v Londýne - prišiel k záveru, že ExxonMobil dal takmer 2,9 milióna dolárov v grantoch skupinám, ktoré "dezinformovali verejnosť o klimatických zmenách." ExxonMobil to nepopiera, ale tvrdí, nie nelogicky, že "poskytovanie financií na výskum sa nemá zamieňať s doporučením, k akým výsledkom má výskum prísť. Jediná organizácia, ktorá hovorí za ExxonMobil, je ExxonMobil." Niektorí si ale myslia, že peniaze hovoria hlasnejšie, než slová.
A teraz komu, alebo čomu veriť? Počasiu v posledných rokoch ozaj riadne šibe. Ja som si svoj názor vytvoril, keď som videl film Nepríjemná pravda, s Al Goreom, ktorý vo svojej vedeckej práci spomenula aj taká vedecná kapacita ako Lisa Simpsonová. A kto by jej neveril?
Použité zdroje: McConacchie-Tudge: Rough guide to conspiracy theories.
An Inconvinient Truth
Ďalšie info: www.climatesciencewatch.org
www.exxonsecrets.org
www.stopclimatechaos.org
