reklama

Ako zomrel usmievavý pápež?

Pred týždňom (16.10.) sme si pripomenuli 35. výročie zvolenia Jána Pavla II. za hlavu Katolíckej cirkvi. Stal sa bezosporu najmilovanejším pápežom možno v celých dejinách tohto úradu. Jeho zvolenie bolo asi rovnakým prekvapením, ako smrť jeho predchodcu, Jána Pavla I. po 33 dňoch na Petrovom stolci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď bol benátsky patriarcha Albino Luciani, skromný, nenápadný muž, bez nejakej mimoriadnej kariéry vo vatikánskej hierarchii, 26.8.1978 zvolený za pápeža, bol asi rovnako prekvapený, ako kardináli, ktorí sa zúčastnili konkláve.

Katolíci na celom svete vrelo reagovali na jeho skromnosť - pri svojej "korunovácii" odmietol pápežskú tiaru a len s námietkami sa dal niesť vo zvyčajnom kresle. Podľa tradície mu zvolenie za hlavu cirkvi už dávnejšie predpovedala sestra Lucia, posledné z troch detí, ktorým sa v roku 1917 vo Fatime zjavila Panna Mária. Lucia, ktorá takmer celý svoj život prežila v uzavretom kláštore v Coimbre, mu tiež predpovedala, že jeho pontifikát nebude trvať dlho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po zvolení si vybral meno zložené z mien dvoch jeho predchodcov, Jána XXIII. a Pavla VI. No neostal pri obyčajnom Ján Pavol, ale pridal aj poradie, akoby vedel, že za ním príde Ján Pavol II.

28.9.1978, krátko po piatej hodine ráno mu rádová setra niesla jeho rannú kávu, no našla ho v posteli s otvoreným spisom Tomáša Kempenského "Nasledovanie Krista", bez známok života. Pápežský lekár, Renato Buzzonetti uviedol ako príčinu smrti srdcový infarkt. O 5.15 popoludní boli prizvaní vatikánski balzamovači, bratia Signoracciovci. V priebehu dvoch hodín začali svoju prácu. Bez vykonania pitvy. Smrť pápeža, hlavne takého obľúbeného, mesiac po zvolení,bola nepredstaviteľnou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako huby po daždi sa vyrojili konšpiračné teórie, z ktorých najpresvedčivejšie a najvytrvalejšie boli v roku 1984 zosumarizované v knihe Davida Yallopa "V Božom mene." Kniha obvinila nesvätú trojicu vatikánskych konzervatívcov, bankársku mafiu a pravé krídlo talianskych slobodomurárov z otravy pápeža liekom na srdce Digitalis.

Druhý vatikánsky koncil, ktorý sa konal v rokoch 1962 - 1965, presadzoval novú, otvorenejšiu Katolícku cirkev, a umožnil používanie národných jazykov pri liturgických obradoch miesto tradičnej latinčiny. Ale Cirkev bola rozorvaná na frakcie. Niektorí si mysleli, že Koncil bol príliš liberálny, iní zase, že nezašiel dostatočne ďaleko. Kontrola pôrodnosti bola síce naďalej zakázaná, ale niektorí si vraj mysleli, že zvolenie liberálneho pápeža by to mohlo zmeniť. A Ján Pavol I bol pre nich príliš liberálny. Bol? Zjavne odmietal niektoré tradície už počas jeho "korunovácie", keď hovoril o sebe, hovoril "ja" miesto "my", ale toto mohlo byť možno skôr prejavom skromného človeka, než reformátora.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zmienená kniha uvádza, že skutočným nebezpečenstvom bola jeho snaha vyčistiť Instituto per le Opere Religiose (IOR) - Vatikánsku banku. Vznikol okolo nej nadmieru podozrivý a zamotaný príbeh.

Sicílsky daňový expert a medzinárodný finančník Michele Sindona bol zrejme prostredníkom medzi IOR, ktorá hľadala ďalšie možnosti pre uplatnenie daňových úľav, a mafiou, ktorá potrebovala preprať nezákonne získané peniaze. Jeho hlavným nástrojom bol Roberto Calvi, ktorý riadil riskantnejšie a menej priehľadné operácie IOR prostredníctvom milánskej banky Banco Ambrosiano. Podľa všetkého sa to odohrávalo v spolupráci s riaditeľom IOR - americkým arcibiskupom Paulom Marcinkusom, ktorý ale až do svojej smrti v roku 2006 (pracoval ako kňaz v Arizone) odmietal akékoľvek zapojenie do tejto záležitosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vatikán nikdy nepripustil zodpovednosť za kolaps banky Banco Ambrosiano v roku 1987, vyplatil 250 miliónov dolárov veriteľom banky a vykázal približne 3 miliardy dolárov ako nedobytné pohľadávky. Sindona aj keď nafingoval svoj únos, skončil nakoniec pred talianskym súdom, bol odsúdený, ale v roku 1986 bol vo väzení otrávený jedom podaným v šálke kávy.

Calviho sekretárka Graziella Corrocher vypadla z okna banky v Miláne v ten istý deň, keď bol Calvi nájdený obesený pod mostom v Londýne, a pád neprežila.

Treťou hrozbou pre Jána Pavla I, podľa tvrdení Yallopovej knihy, ako aj podľa dobovej talianskej tlače, bolo sprisahanie slobodomurárov vnútri Vatikánu, medzi ktorých vraj patrili aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Villot a arcibiskup Marcinkus. Mali vraj patriť do lóže Propaganda Due, známejšej ako P2, čo bola vlastne napoly slobodomurárska sieť a napoly teroristická bunka, ktorej cieľom bolo znovunastolenie fašistického režimu v Taliansku.

Pri policajnom zásahu v sídle P2 v roku 1981 bol zabavený zoznam jej členov, ktorý zahŕňal veľké množstvo vplyvných štátnych úradníkov, policajných šéfov, podnikateľov a osobností z oblasti médií. Nespomínali sa žiadne osobnosti z Vatikánu.

V ovzduší škandálu, ktorý obklopoval Yallopovu knihu, Vatikán oficiálne požiadal anglického novinára Johna Cornvella, aby uskutočnil hlboké a nezávislé vyšetrovanie a výsledky zverejnil populárnou formou. Kniha " Zlodej v noci" (A Thief in the Night), napísaná ako thriller, vyšla v roku 1989. Uvádza sa v nej, že pápež Ján Pavol I zomrel na pulmonárnu embóliu. (Pľúcna embólia je vniknutie embolu do pľúcnej tepny alebo jej vetiev, čo vedie k narušeniu krvného prúdu. Následne môže dôjsť k infarktu pľúc.Asi 90% embolov sú tromby, ktoré sa uvoľnili z hlbokých žíl končatín pri trombóze, panvových žíl po operácii, či pôrode, výnimočne z pravého srdca).

Cornwallove dôkazy sú presvedčivé. Bolo známe, že Luciani mal silno opuchnuté chodidlá. Deň pred smrťou sa sťažoval na nevoľnosť. Pred svojimi tajomníkmi dostal silný záchvat kašľa. A večer sa neuvážene rozbehol, aby zodvihol vyzváňajúci telefón. Všetko to poukazuje na vývin embolu, ktorý sa uvoľnil, putoval organizmom až konečne dosiahol srdce okolo 21.30 hod.

Konšpiračné teórie okolo jeho smrti nezmizli. Asi ani nikdy nezmiznú. Je to vec vkusu, viery a dôvery. A tak trochu aj logiky a zdravého rozumu.

Použité zdroje informácií: James McConnachie, Robin Tudge: The rough guide to conspiracy theories.

 Voľne prístupné zdroje na internete.

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  506
  •  | 
  • Páči sa:  1 763x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu