reklama

Amoris Laetitia, alebo o radosti z lásky 3.

Šiesta kapitola exhortácie Sv. Otca pápeža Františka sa zaoberá niektorými otázkami pastorácie v rodine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vyberám:

Cirkev si praje, s pokorou a súcitom vyjsť v ústrety rodinám a a pomôcť každej rodine objaviť najlepší spôsob na prekonanie prekážok, s ktorými sa stretáva. Vyžaduje to nielen prezentovanie súboru pravidiel, ale aj navrhnutie hodnôt, ktoré sú jasne potrebné v dnešnej dobe, a to aj v najviac sekulárnych krajinách.

Vyvstáva potreba na adekvátnejšiu formáciu kňazov, diakonov, nábožných mužov a žien, katechétov a iných pastorálnych pracovníkov. Stalo sa zrejmým, že vysvätení kňazi často nemajú výcvik potrebný na to, aby sa mohli vysporiadať s problémami, ktorým čelia dnešné rodiny. Možno čerpať aj zo skúseností bohatej orientálnej tradície zosobášeného kléru. Seminaristi by mali dostať intenzívnejšiu medziodvetvovú, nielen doktrinálnu, formáciu v oblasti predmanželských vzťahov a manželstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 V niektorých prípadoch, jeden z páru nie je pokrstený a nechce praktizovať vieru. To môže učiniť snahu druhého žiť a rásť v kresťanskej viere, zložitou a niekedy aj bolestivou. Ale aj tak možno nájsť niektoré spoločné hodnoty a tie môžu byť zdieľané a vychutnávané. Za všetkých okolností preukazovať lásku partnerovi, ktorý nie je veriaci, poskytovať šťastie, liečiť rany a zdieľať spoločný život, to predstavuje skutočnú cestu k posväteniu. Láska je vždy Božím darom. Kdekoľvek je vyliata, je možno pociťovať jej transformujúcu prítomnosť, často nevyspytateľným spôsobom, dokonca až k bodu, keď neveriaci manžel je posvätený skrze jeho manželku a neveriaca žena skrze jej manžela. (1. Kor. 7:14).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pastorálna starostlivosť o rodiny dnes musí byť od základu misionárska, treba ísť tam, kde sú ľudia. Už nemôžeme byť fabrikou, ktorá chrlí kurzy, ktoré sú väčšinou biedne navštevované.

Zvlášť treba rozlišovať pri pastorálnej starostlivosti tých, ktorí sú separovaní, rozvedení, alebo opustení. Treba preukázať rešpekt hlavne k utrpeniu tých, ktorá nezavinene zažívajú odlúčenie, rozvod, alebo opustenie, a tých, ktorí boli prinútení zlým zaobchádzaním zo strany manžela, alebo manželky, prerušiť spoločný život. Pastorálna starostlivosť musí nevyhnutne zahŕňať snahu o zmierenie a sprostredkovanie prostredníctvom ustanovenia špecializovaných konzultačných centier v diocézach. Súčasne by rozvedení ľudia, ktorí neboli znovu zosobášení, a často sú svedkami manželskej vernosti, mali byť povzbudzovaní, aby v Eucharistii našli podporu, ktorá ich udrží v ich súčasnej životnej situácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je dôležité, aby sa rozvedení, ktorí vstúpili do nového zväzku, cítili aj naďalej súčasťou cirkvi. Nie sú exkomunikovaní a preto by sa s nimi nemalo ako s takými zaobchádzať. 

Veľké množstvo synodálnych otcov zdôraznilo potrebu aby sa proces anulovania manželstva stal prístupnejším, časovo menej náročným, a, ak je to možné, bezplatným. Pomalosť tohto procesu spôsobuje stres a napätie.

Kresťanské spoločenstvá nesmú opustiť rozvedených rodičov, ktorí vstúpili do nového zväzku, ale mali by ich prijať a podporovať v ich snahe vychovávať deti. Ako môžeme vyzývať tých rodičov, aby urobili všetko možné pre výchovu ich detí v kresťanskom živote, dať im príklad angažovanej a praktickej viery, ak ich udržiavame vzdialených od života spoločenstva, ako keby boli nejako exkomunikovaní?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sobáše medzi katolíkmi a inými pokrstenými osobami majú svoje osobité črty, ale obsahujú mnoho prvkov, ktoré možno dobre využiť a rozvinúť, ako pre ich vnútornú hodnotu, tak aj pre to, ako môžu prispieť ekumenickému hnutiu. Je treba vyvinúť úsilie, aby sa rozvinula srdečná spolupráca medzi katolíckymi a nekatolíckymi kňazmi od času, keď sa začínajú prípravy na manželstvo, až po samotný obrad.

Manželstvo, ktoré reprezentuje rôzne náboženské kulty poskytuje výnimočný priestor pre medzináboženský dialóg v bežnom živote. Zahŕňa ale aj zvláštne problémy kresťanskej identity a náboženskej výchovy detí. Musíme tu zopakovať nutnosť, aby bola rešpektovaná náboženská sloboda všetkých.

Chceme predovšetkým zdôrazniť, že každá osoba, bez ohľadu na jej sexuálnu orientáciu, má byť rešpektovaná s ohľadom na jeho, alebo jej dôstojnosť a má sa s ňou zaobchádzať ohľaduplne, pričom sa treba vyhnúť každému náznaku nespravodlivej diskriminácie, hlavne akejkoľvek forme agresivity a násilia. Rodinám, ktorých člen má rovnakú sexuálnu orientáciu, je nutné poskytnúť rešpektujúce pastorálne vedenie, aby tí, ktorí takúto orientáciu prejavujú, mohli dostať pomoc, ktorú potrebujú, aby mohli pochopiť a plne niesť Božiu vôľu v ich životoch.

Osamotení rodičia musia dostať povzbudenie a podporu od ostatných rodín v kresťanskom spoločenstve a od pastorálnej starostlivosti v danej farnosti.

Siedma kapitola Exhortácie sa venuje ceste k lepšiemu vzdelávaniu a výchove detí.

Rodičia musia zvážiť, čomu chcú, aby boli ich deti vystavené, a to nevyhnutne znamená, robiť si starosti s tým, kto im poskytuje zábavu, kto vstupuje do ich izieb cez televíziu a iné elektronické prístroje, a s kým trávia svoj voľný čas. Nemôžeme ale kontrolovať každú situáciu, v ktorej sa deti môžu ocitnúť. Je dôležitejšie začať proces, než mu dominovať. Ak sú rodičia posadnutí tým, aby stále vedeli, kde sú ich deti a aby kontrolovali každý ich pohyb, budú sa iba snažiť, aby ovládali priestor. Ale to nie je spôsob ako vychovať, posilniť a pripraviť ich deti, aby dokázali čeliť výzvam, ktoré im prinesie život. Najdôležitejšia je schopnosť s láskou im pomôcť rásť v slobode, dospelosti, celkovej disciplíne a skutočnej nezávislosti.

Druhý Vatikánsky Koncil hovoril o potrebe pozitívneho a rozumného sexuálneho vzdelávania, aby bolo vštepované deťom a adolescentom v procese dospievania s náležitou vážnosťou, venovanou pokroku v psychologických, pedagogických a didaktických vedách. Sexuálna výchova by mala poskytnúť informácie, berúc do úvahy, že deti a mladí ľudia ešte nedosiahli úplnú dospelosť. Informácie musia byť poskytnuté v správnom čase a spôsobom, ktorý zodpovedá ich veku.

Musíme si uvedomiť, že je potrebný nový a primeranejší jazyk, aby sme uviedli deti a dospievajúcich do tematiky sexuality. 

Sexuálna výchova by mala tiež zahŕňať rešpekt a porozumenie pre odlišnosti ako cestu pomoci mladým na prekonanie pohltenia samých sebou a na otvorenie sa a akceptovanie druhých.

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  506
  •  | 
  • Páči sa:  1 764x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu