reklama

Bol som na párty.

Niežeby to bolo niečo, čo stojí za pozornosť, aj napriek tomu, že nie som to, čo by sa dalo nazvať party animal, alebo lev salónov. V podstate som spoločensky takmer nepoužiteľný. Výnimkou je, keď tam stretnem zaujímavých ľudí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

To sa mi stalo, keď sa dve moje dobré kolegyne, ktoré žijú spolu už dosť dlho, vrátili z dovolenky z Moravy a pozvali ma na malú párty. Samozrejme, že priniesli fľašu domácej moravskej slivovice a mne sľúbené Hašlerky. Nebol som si istý, či idem správne, keď som sa blížil k ich domu. Stál pred ním nový Aston Martin kabriolet... Nie každodenná záležitosť. Až dnu som pochopil, že som tam správne, a že tá hračka patrí nášmu, teda hlavne ich, spoločnému známemu Niradovi. Je to pôvodom Ind, ktorý v Prahe vyštudoval zubné lekárstvo. Po návrate do Anglicka ale asi zistil, že nie je ľahké otvoriť si prax a zarábať pekné peniaze, preto začal podnikať v oblasti rekonštrukcie a prenájmu domov. Má ich asi tri. Samozrejme, do začiatku mu pomohla rodina, hlavne asi jeho otec. Mal aj ďalší dobrý nápad. Prevzal, čiže odkúpil neďaleký pub, ktorý bol tesne pred úpadkom, zrekonštruoval všetky priestory, vrátane kuchyne a začal tam čapovať tri druhy českého piva a asi štyri značky nášho alkoholu, vrátane borovičky a slivovice... Začal podávať jedlá, ktoré väčšinou sám varí... V podniku má aj personál, ale sám osobne tam trávi denne 12 až 14 hodín. Za výčapným pultom, v kuchyni, aj pri obsluhe. Tri mesiace po otvorení mu podnik šľape ako hodinky a to auto má zaslúžene. Z párty odišiel skoro, pretože musel ísť do práce, až do rána, keďže bol sobotný večer a anglické puby sú vtedy plné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po jeho odchode sa objavili hostia z Londýna, typický český folkáč s gitarou a jeho priateľka. Zahrali pár typických českých songov zo starých čias a potom, popri fľaškovom Budvare, prišla reč aj na živobytie. 

Začala to jedna z hostiteliek, ktorá jazdí po Anglicku kamiónom, sťažnosťou, aký je v tej doprave bordel, ako chodia späť nevyťažené kamióny, a ako by to ona urobila inak, je to jej srdcová záležitosť. Na otázku hosťa, prečo to teda neurobí a nekúpi si kamión, odpovedala, že sa to nedá a vymenovala množstvo rozumných dôvodov, ktorými podporila svoje tvrdenie.

Na to hosť povedal, že nepozná také slovo, že sa nedá. On, aj jeho partnerka začali rozprávať, ako prišli k tomu, čo majú, aj k svojej životnej úrovni. Sám o sebe povedal, že neznáša vlastníctvo, že miluje tvoriť niečo z ničoho. Počas života, v Čechách, aj USA, založil 15 firiem, z ktorých tri skrachovali a dostali ho na nulu, zvyšné predal investorom, a často si trepal hlavou o stenu, že len za pár miliónov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dostal sa do štádia, keď nevedel, čo s peniazmi, a obrovské množstvo pregambloval a prepil. V USA mal kaviareň, tú predal a vrátil sa do Anglicka, aby začal spolu, z nuly, so svojou terajšou priateľkou. Keďže je pôvodným povolaním stolár, začal sa venovať stavebnej činnosti, najprv sám, s priateľkou, ktorá po telefóne zháňala zákazky, s tým, že vybrakovali všetky svoje kreditné karty, za ktoré nakúpili potrebný materiál a vybavenie, niekoľko prvých mesiacov takmer nespali a jedli najlacnejšie, ako sa dalo. Vydržali, osvedčili sa, spravili si v Londýne dobré meno. 

Dnes zamestnávajú viac než 10 robotníkov, ktorí odvádzajú špičkovú prácu, za ktorú sú nadpriemerne zaplatení. Stále sú v práci oveľa dlhšie ako ich zamestnanci. Ale majú zopár áut, niekoľko domov, vrátane bytu na Kanárskych ostrovoch, robia to, čo ich teší, podporujú programy pre deti, rôzne charity.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podmienkou, aby to dosiahli, podľa ich vlastných slov bolo, že museli ísť na doraz od začiatku. Zobrať na seba veľké, ale kalkulované riziko, zadĺžiť sa, bezmedzne veriť svojej myšlienke. 

Ich príbeh mi pripomenul mnohé iné, ktoré som počul na rôznych seminároch, čítal v motivačných knihách o životoch ľudí, ktorí dosiahli úspech a bohatstvo. Ibaže teraz to boli živí ľudia, ktorí nedosiahli úspech a bohatstvo na úkor niekoho, ale vlastnými silami a odhodlaním. 

Presne podľa hesla Johna Galta: "Nikdy nebudem požadovať, aby som žil na účet niekoho iného, ani nedopustím, aby niekto iný žil na môj účet."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja aj moja kamiónová priateľka sme museli pripustiť, že nikdy nebudeme bohatí, nebudeme mať Aston Martin, ani byt na Kanároch, pretože nie sme ochotní ísť do toho rizika, spáliť za sebou mosty, zadĺžiť sa, možno aj uviesť do rizika rodinu, len kvôli našej skvelej myšlienke. 

Jednak nám chýba dostatočná sebadôvera, ale hlavne tá myšlienka, ktorá by za to stála.

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  506
  •  | 
  • Páči sa:  1 763x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu