Camino, post scriptum 1.

Autor: Anton Kovalčík | 17.12.2016 o 16:32 | Karma článku: 5,39 | Prečítané:  506x

A potom som si užíval dva voľné dni. Bolo kam ísť, aj čo si pozrieť. Katedrála a jej okolie, dobré jedlo, aj obyčajné povaľovanie sa na albergue.

Bol som ubytovaný na albergue Seminario menor, čo je obrovská, veľmi dobre vybavená budova. Odbočka k nej je vyznačená na hlavnej ceste, asi 20 minút pred katedrálou, čo v spojení s mojim absolútne nedostatočným orientačným zmyslom zapríčinilo, že som zablúdil, keď som ju na druhý deň pri návrate z námestia hľadal...

Prebudil som sa veľmi skoro, ešte za tmy. Keďže pošta bola ešte zatvorená, absolvoval som kompletnú prehliadku katedrály a múzea.

Potom som poslal pohľadnice ľuďom, za ktorých som sa cestou modlil a vrátil som sa späť, aby som v preplnenej katedrále absolvoval omšu pre pútnikov. Samotný obrad bol krásny, honosný a vznešený. Priam neskutočne spievala počas omše jedna mladá mníška. Na úplnom konci, za burácajúcich zvukov organu rozhojdali obrovskú kadideľnicu (Botafumeiro). Fantastický zážitok so slzami v očiach a zimomriavkami na chrbte.  https://www.youtube.com/watch?v=JHsenK-vrns

Po omši som zašiel do kaplnky, kde bola vystavená Najsvätejšia Sviatosť oltárna, pomodlil sa celý ruženec, meditoval, adoroval... skrátka, snažil som sa komunikovať s Bohom.

Posledný deň môjho pobytu v Santiagu som si ešte raz prešiel cestu na zastávku autobusu, ktorý ide na letisko a zamieril som na námestie v nádeji, že tam možno uvidím niekoho z ľudí, ktorých som stretol cestou zo St. Jean. Nestalo sa. Keď som sa vracal, na schodoch som stretol chlapíka a mladú babu, ktorá bola viditeľne vo vytržení a podľa úryvku reči, ktorý som zachytil, ani nemohla uveriť, že sa blíži do cieľa. Vrátil som sa s nimi asi sto metrov na námestie. Zbadal som ich, ako v akejsi eufórii kľačia na dlažbe pred katedrálou.

Zašiel som ešte do kaplnky v katedrále na omšu v Angličtine, potom som sa na námestí poklonil smerom ku katedrále, prežehnal sa a rozlúčil.

Večer som vyšiel pred albergue, sadol som si na sedačku a kochal sa v nádhernom západe Slnka. Asi nejaké vnuknutie ma primälo pustiť si nahlas z mobilu Aleluja z Händelovho Mesiáša. https://www.youtube.com/watch?v=y0km00nr2sk Nejak to k tomu západu Slnka pasovalo. Keď dozneli posledné tóny, z vedľajšej sedačky sa zodvihla ženská postava, povedala "Merci" a zmizla v budove.

Keď sa nad tým zamyslím, neviem, čo všetko mi Camino dalo. Ešte stále sa to nestačilo roztriediť a utriasť. Rozhodne to bol mimoriadny zážitok. Duchovný, duševný, fyzický aj ľudský. Hádam som nejak podvedome našiel odpovede na niektoré z mojich otázok. 

Badateľným výsledkom cesty bolo určite to, že som schudol osem kilogramov. Nohavice, ktoré mi boli na začiatku akurát, mi pri kontrole na letisku v Santiagu takmer spadli z bokov.

A možno to ani nebolo o tom, čo som počas Camina dostal ja, či som dostal nejaké odpovede, ale o tom, koľkých životov som sa dotkol, do koľkých životov som zasial semienko niečoho, čo bude neskôr rásť, ovplyvní a nasmeruje život jeho nositeľa.

Kto vie?

Vlastne ja viem, kto.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Čo by nasledovalo, ak by súd rozpustil Kotlebovu ĽSNS?

Poslanci ĽSNS by o svoj mandát neprišli. Ich stranícka kasa by sa však zrejme vyprázdnila

KOMENTÁRE

Kotlebovci nosia fašistické relikvie do parlamentu

Parlamentný preukaz nezakryje extrémistickú slamu.

DOMOV

Generálny prokurátor navrhol zrušiť Kotlebovu stranu

Najvyšší súd obdržal podnet na rozpustenie ĽSNS.


Už ste čítali?