Camino, post scriptum 1.

Autor: Anton Kovalčík | 17.12.2016 o 16:32 | Karma článku: 5,39 | Prečítané:  477x

A potom som si užíval dva voľné dni. Bolo kam ísť, aj čo si pozrieť. Katedrála a jej okolie, dobré jedlo, aj obyčajné povaľovanie sa na albergue.

Bol som ubytovaný na albergue Seminario menor, čo je obrovská, veľmi dobre vybavená budova. Odbočka k nej je vyznačená na hlavnej ceste, asi 20 minút pred katedrálou, čo v spojení s mojim absolútne nedostatočným orientačným zmyslom zapríčinilo, že som zablúdil, keď som ju na druhý deň pri návrate z námestia hľadal...

Prebudil som sa veľmi skoro, ešte za tmy. Keďže pošta bola ešte zatvorená, absolvoval som kompletnú prehliadku katedrály a múzea.

Potom som poslal pohľadnice ľuďom, za ktorých som sa cestou modlil a vrátil som sa späť, aby som v preplnenej katedrále absolvoval omšu pre pútnikov. Samotný obrad bol krásny, honosný a vznešený. Priam neskutočne spievala počas omše jedna mladá mníška. Na úplnom konci, za burácajúcich zvukov organu rozhojdali obrovskú kadideľnicu (Botafumeiro). Fantastický zážitok so slzami v očiach a zimomriavkami na chrbte.  https://www.youtube.com/watch?v=JHsenK-vrns

Po omši som zašiel do kaplnky, kde bola vystavená Najsvätejšia Sviatosť oltárna, pomodlil sa celý ruženec, meditoval, adoroval... skrátka, snažil som sa komunikovať s Bohom.

Posledný deň môjho pobytu v Santiagu som si ešte raz prešiel cestu na zastávku autobusu, ktorý ide na letisko a zamieril som na námestie v nádeji, že tam možno uvidím niekoho z ľudí, ktorých som stretol cestou zo St. Jean. Nestalo sa. Keď som sa vracal, na schodoch som stretol chlapíka a mladú babu, ktorá bola viditeľne vo vytržení a podľa úryvku reči, ktorý som zachytil, ani nemohla uveriť, že sa blíži do cieľa. Vrátil som sa s nimi asi sto metrov na námestie. Zbadal som ich, ako v akejsi eufórii kľačia na dlažbe pred katedrálou.

Zašiel som ešte do kaplnky v katedrále na omšu v Angličtine, potom som sa na námestí poklonil smerom ku katedrále, prežehnal sa a rozlúčil.

Večer som vyšiel pred albergue, sadol som si na sedačku a kochal sa v nádhernom západe Slnka. Asi nejaké vnuknutie ma primälo pustiť si nahlas z mobilu Aleluja z Händelovho Mesiáša. https://www.youtube.com/watch?v=y0km00nr2sk Nejak to k tomu západu Slnka pasovalo. Keď dozneli posledné tóny, z vedľajšej sedačky sa zodvihla ženská postava, povedala "Merci" a zmizla v budove.

Keď sa nad tým zamyslím, neviem, čo všetko mi Camino dalo. Ešte stále sa to nestačilo roztriediť a utriasť. Rozhodne to bol mimoriadny zážitok. Duchovný, duševný, fyzický aj ľudský. Hádam som nejak podvedome našiel odpovede na niektoré z mojich otázok. 

Badateľným výsledkom cesty bolo určite to, že som schudol osem kilogramov. Nohavice, ktoré mi boli na začiatku akurát, mi pri kontrole na letisku v Santiagu takmer spadli z bokov.

A možno to ani nebolo o tom, čo som počas Camina dostal ja, či som dostal nejaké odpovede, ale o tom, koľkých životov som sa dotkol, do koľkých životov som zasial semienko niečoho, čo bude neskôr rásť, ovplyvní a nasmeruje život jeho nositeľa.

Kto vie?

Vlastne ja viem, kto.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.


Už ste čítali?