Prečo (nie) je dobré byť hulvátom.

Autor: Anton Kovalčík | 23.4.2017 o 18:20 | Karma článku: 2,83 | Prečítané:  391x

Pavol Országh Hviezdoslav sa svojho času pýtal: "Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov?"

Som presvedčený, že mnohí na túto večnú otázku odpovedia: "To oni."

Niekto verí, že za to všetko môže demokracia.  

Nech už sa tým myslí ktokoľvek, správna odpoveď znie: "My sami." 

Kedy? Ako? Ťažko povedať. Ak by ste si z nejakého dôvodu chceli uvariť na večeru žabu, existuje jeden osvedčený spôsob. Ak ju hodíte do hrnca s vriacou vodou, vyskočí von a z večere nebude nič. Ak ju ale dáte do hrnca so studenou vodou, ktorú budete postupne zohrievať, zvykne si na postupne väčšie teplo a ani sa nenazdá a bude uvarená.  

Kedy sa vytratila slušnosť, ohľaduplnosť, úcta a rešpekt? Kedy sme akceptovali hrubosť, vulgaritu, klamstvo, hulvátstvo? 

Dali sme si zničiť zmysel pre hodnoty? Dovolili sme, aby bola zničená naša schopnosť rozoznať veľkosť? Začali sme označovať za umenie to, čo s umením nemá nič spoločné? Glorifikovali sme senzácie chtivosť a tak sme zničili kvalitnú žurnalistiku? Je pre nás ešte niečo posvätné? Máme ešte potrebu úcty k druhým? Rezignovali sme na snahu zmeniť veci k lepšiemu?

Z hĺbky duše verím, že nie. Zatiaľ.

Dnešná doba, ktorú niektorí označujú za dobu postfaktuálnu, praje týmto negatívnym trendom. Dokonca aj najnovší prírastok do slovníka Anglického jazyka je slovo "post-truth", čiže niečo ako čo je mimo pravdy, pravda je za nami, teraz je postfakt.

Vyzerá to tak, že dnešná doba praje hulvátom. Ak ste hulvát, môžete vravieť, respektíve vykrikovať čokoľvek, ostatných po čase prestane baviť oponovať vám, lebo ich vždy prehlušíte. Môžete sa stať premiérom malej, prezidentom veľkej, alebo aj tej najmocnejšej krajiny. Časom budete môcť bez problému prehlásiť čokoľvek, arogantne odbiť oponentov a veľká časť obecenstva vám bude nielen tlieskať, ale bude nadšená z toho, že vyjadrujete ich vlastné frustrácie a ich naštvanosť na čokoľvek, a tým ich zbavujete nutnosti, aby oni sami boli vulgárnymi. Budú sa s vami stotožňovať a postupne z vás urobia pravdovravného frajera, lebo vy predsa viete tak dobre rozprávať a pritom sa ešte zabavia na vašej šou. A môžete, ako to trefne označila Zuzana Kepplová, predstierať demokraciu zakúpením štátu cez hlasy väčšiny. 

Nielen Božie mlyny melú pomaly a isto, ale aj kolesá histórie. Dekadentné umenie, voľná láska, hippies, punk sa po určitej dobe drvivej väčšine ľudí prejedli. Takisto sa preje hrubosť, vulgarita a hulvátskosť. 

Treba len, aby tak, ako sa našlo dieťa, ktoré vykríklo, že cisár je nahý, sa našiel niekto a potom ďalší niekto a ešte zopár, ktorí dostatočne nahlas povedia, že neexistuje nič také ako alternatívna pravda, alebo postfakt. Že okrem pravdy existuje už len obyčajné klamstvo. Lož.

Zmena nenastane, ak budeme čakať na niekoho iného. My sme tí, na koho čakáme. Nielen najlepším, ale jediným spôsobom, ako zachrániť demokraciu je mať na nej účasť.

 

 

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/112/Orszagh-Hviezdoslav_Krvave-sonety/1

http://www.teraz.sk/magazin/anglickym-slovom-roka-2016-sa-stalo-pr/228669-clanok.html

http://www.tikend.sk/2016/11/postfaktualna-doba-informacna-bublina.html 

https://komentare.sme.sk/c/20505688/orban-sa-z-hniezda-vyhodit-nenecha.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Ján Vrbenský hovorí, že za holé časti môžu kalamity.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?


Už ste čítali?