Druhý odstavec dokumentu začína nasledovne:
"Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní, a že boli Stvoriteľom obdarovaní určitými neodňateľnými právami, že medzi tieto práva patria Život, Sloboda a budovanie Šťastia. -Že k zaisteniu týchto práv sa medzi ľuďmi ustanovujú vlády, ktoré svoju moc odvodzujú od súhlasu tých, ktorým vládnu. -Že kedykoľvek nejaká forma vlády začne škodiť týmto cieľom, je právom ľudí nahradiť, alebo zrušiť ju a nastoliť novú vládu, ktorá bude založená na takých princípoch a bude vykonávať svoju moc takým spôsobom, ktorý im bude s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečovať ich bezpečnosť a šťastie."
Ako prvý tieto myšlienky sformuloval filozof John Locke vo svojom Druhom pojednaní o vládnutí, takmer o sto rokov skôr. O niekoľko desaťročí po Lockem teóriu ľudských práv hlbšie rozpracoval Thomas Paine vo svojom diele "Common Sense", ale hlavne "Rights of Man".
Paine bol pravdepodobne prvým medzinárodným revolucionárom. Kvôli svojim myšlienkam bol vyhostený z Británie, tesne unikol poprave vo Francúzsku a pri návrate do USA ho vyhlasovali za ateistu a Jakobína. Veril, že vláda má byť z ľudí a pre ľudí a má sa obmedziť na ochranu ich prirodzených práv. Vytvoril jeden z prvých návrhov na sociálny štát, kombinujúc liberálne usporiadanie občianskych práv s požiadavkou na rovnosť.
Podľa neho prirodzené práva sú základom pre všetky občianske práva. Prirodzené práva sú pritom tie, ktoré človeku náležia už z dôvodu jeho samotnej existencie. Sú to napríklad intelektuálne práva, alebo práva mysle, a tiež všetky práva konať ako individualita pre svoju vlastnú pohodu a šťastie, ktoré pritom neškodia prirodzeným právam iných. Občianske práva sú tie, ktoré človeku prináležia ako príslušníkovi spoločnosti.
Každý človek má právo predložiť svoj názor, ale nikto nemá právo, aby jeho názor vládol tým ostatným. Možnože bude vo väčšine v jednej záležitosti a v menšine v inej; tak ako očakáva podriadenie sa v jednej záležitosti, musí sa on podriadiť v tej druhej. Niekedy sa môže stať, že menšina má pravdu a väčšina sa mýli, ale akonáhle skúsenosť ukáže, že je to tak, menšina sa stáva väčšinou a omyl sa napraví v procese slobodnej výmeny názorov a rovnosti práv.
Jediným skutočným základom pre reprezentatívnu vládu je rovnosť práv. Každý človek má pri výbere reprezentantov nárok na jeden a iba jeden hlas. Právo zvoliť si zástupcov je primárnym právom, ktorým sú všetky ostatné práva chránené. Keď ale rozprávame o právach, vždy by sme s tým mali spojiť myšlienku povinností. Právo, ktoré užívam sa stáva mojou povinnosťou garantovať iným a oni mne. Tí, ktorí túto povinnosť porušujú, majú byť obmedzení vo využívaní svojich práv.
Mali by sme teda hovoriť nielen o Deklarácii ľudských práv, ale aj o Deklarácii ľudských povinností. Rozmenené na drobné, napríklad sloboda náboženského vyznania je buď pre všetkých, alebo nie je vôbec. Právo zvoliť poslancov Parlamentu je mi nanič, ak ich nemôžem odvolať. Parlamentný Augiášov chliev by sa raz-dva vyčistil, ak by každý poslanec nereprezentoval politickú stranu, ale voličov vo svojom volebnom okrsku, ktorí by ho mohli zvoliť, ale aj odvolať.
Thomas Paine vo svojom ďalšom diele "Agrarian Justice" uvádza myšlienky, ktoré akoby pochádzali z pera sociológa, píšuceho o spoločnosti začiatku 21. storočia:
"Či tento stav, ktorý hrdo, alebo možno mylne, nazývame civilizáciou, viac prispel, alebo poškodil všeobecné blaho ľudstva, je otázkou, ktorú treba dôkladne preskúmať. Divák je na jednej strane ohúrený úžasnými zjavmi, na druhej strane je šokovaný extrémami nešťastia, pričom k obom javom prispel. To najvznešenejšie, ale aj to najhoršie je možné nájsť v krajinách, ktoré sami seba nazývajú civilizovanými. Ak sa nad tým zamyslíme, tak základným princípom civilizácie by malo byť, že životné podmienky človeka, ktorý prišiel na tento svet po tom, čo nastal stav civilizovanosti, by nemali byť horšími, než tie, do ktorých by prišiel predtým. Ale faktom je, že podmienky miliónov ľudí v každej krajine Európy sú oveľa horšie, ako keby sa narodili do necivilizovanej krajiny, napríklad medzi Indiánov v Severnej Amerike."
Francúzskemu kráľovi Henrimu IV, ktorého nazývali aj "Dobrý kráľ", sa pripisuje, že tesne pred svojou smrťou v roku 1610 prišiel s návrhom na odstránenie vojen z Európy. Základom plánu bol návrh na vytvorenie Európskeho Kongresu, alebo ako to niektorí autori nazývali, na vytvorenie Pacifickej Republiky, do ktorého by vybrané národy vyslali svojich zástupcov, a ktorý by fungoval ako Arbitrážny súdny dvor v prípade akýchkoľvek rozporov medzi národmi...
Nech sa na to pozeráme z akéhokoľvek uhla, dejiny ukázali, že Otcovia zakladatelia mali dobré úmysly, ale ich nasledovníci veselo a brutálne porušovali práva svojich občanov počas nasledujúcich viac ako dvesto rokov. Ale v princípe to dopadlo pomerne dobre, aj keď to trvalo.
Teória, zákony, Ústavy môžu byť napísane neviem ako krásne a ľúbivo, ale žiadna vláda nikdy nezabezpečila nikomu šťastný život (možno iba svojim členom a ich blízkym). Ani to nie je jej úlohou. Reprezentatívna vláda má iba vytvoriť podmienky, aby sme si sami, vlastnou snahou, mohli vybudovať cestu k osobnému šťastiu. A chytiť tú zlatú mušku... Ale to nesmieme mať radšej vrabca v hrsti, než holuba na streche. Je celkom dobrá šanca, že ak si dáme tú námahu a na strechu vylezieme, že holuba chytíme. Tiež nesmieme len tak prijať pohodlnú lož, miesto pravdy, ktorú si treba, s vynaložením určitej námahy, overiť. Alebo pohodlne sa zmieriť s málom, keď po určitej snahe, môžeme mať dosť a byť "úplní a zdraví vo všetkých smeroch."
Nie je možné iba zabuchnúť otáčacie dvere.
https://www.youtube.com/watch?v=TBiTFL7Xt1U
https://www.youtube.com/watch?v=IUgARVNh6J8
Použité zdroje: Francis Fukuyama - Political Order and Political Decay
Thomas Paine - Rights of Man, Common Sense and Other Political Writings.
