Krátka úvaha o vzdelávaní.

Autor: Anton Kovalčík | 21.5.2017 o 13:52 | Karma článku: 2,40 | Prečítané:  340x

Pravdepodobne najslávnejším trénerom amerického futbalu v jeho histórii bol Vince Lombardi o ktorom bolo známe, že ide hneď k veci.

Na prvom tréningu jeho tímu Green Bay Packers pred začiatkom sezóny začal svoj príhovor k hráčom tak, že vysoko nad hlavou držal v natiahnutej ruke loptu a povedal: "Páni, tak toto je lopta." Na to sa ozval jeden z hráčov: "Pomalšie, tréner, nestačíme zapisovať!"   

Niekedy je ozaj nutné vrátiť sa k tým najzákladnejšim veciam.

Načo je nám vôbec vzdelávanie? Akému účelu má slúžiť? Od odpovede na tieto a podobné otázky by sa mal odvíjať aj systém vzdelávania, jeho predmet, aj praktická aplikácia. Neviem, či v dejinách existovala nejaká civilizácia, ktorá to vyriešila úplne a dokonale.

Ak to zoberieme od začiatku, tak asi ako prví sa týmito otázkami intenzívne zaoberali starí Gréci.

Aristoteles vo svojom diele Politika rozoberá nielen poslanie a dôvod existencie ľudských spoločenstiev, miest a štátov (v jeho chápaní klasických gréckych mestských štátov), ale aj tým, ako a v akých oblastiach je potrebné vzdelávať mládež, a to už hneď od najútlejšieho veku.

V jeho chápaní účelom spoločenstva, či štátu, nie je len život, ako prežívanie, ani spojenectvo za účelom spoločnej obrany, ale spoločné presadzovanie dobrej kvality života. Takáto existencia znamená žitie šťastného a ozaj hodnotného života. Šťastie definuje vo svojom diele Etika ako dokonalú realizáciu a praktizovanie dobra v jeho absolútnom ponímaní. Skutočne dobrý a šťastný človek je ten pre ktorého, v dôsledku jeho dobrého charakteru, sú absolútne dobré veci dobrými aj v jeho realite. Jeho používanie takýchto absolútne dobrých vecí musí byť dobré a hodnotné.

Sú tri prostriedky, ktorými sa človek stáva dobrým a bezúhonným: prirodzenosť, zvyk a rozum.

Prirodzenosť je to, čo nás robí ľuďmi. Naše danosti, kvality telesné, aj duševné. Návyky ich môžu zmeniť k lepšiemu, či horšiemu. Rozum je to, čo nás odlišuje od zvierat. Často nás vedie k tomu, aby sme nesledovali naše prirodzené impulzy, alebo zvyky,  keď sa presvedčíme, že iný smer udalostí je lepší.

Systém vzdelávania v štáte, podľa Aristotela, závisí od toho, akým spôsobom sa od seba odlišujú tí, ktorí vládnu, od tých, ktorým sa vládne. Zvyčajne sa mládež musí naučiť poslúchať slobodnú vládu, ktorej štafetu raz preberie. Tým, že tak robí, súčasne sa učí, ako vládnuť, až príde jej čas.

Pri plánovaní systému vzdelávania, ktorý vyprodukuje dobrých ľudí a občanov, rozoznáva dve stránky našej duševnej podstaty. Jedna má racionalitu vbudovanú ako prirodzenú vnútornú hodnotu, tá druhá ju nemá, ale je schopná podriadiť sa tej prvej. Takisto aj samotný život je rozdelený na činnosť a oddych, vojnu a mier; činnosti sa delia na tie, ktoré sú nejako nevyhnutné, alebo prinášajú úžitok, a na tie, ktoré majú nejakú vnútornú hodnotu. Pracujeme kvôli oddychu, bojujeme kvôli nastoleniu mieru, robíme činnosti, ktoré sú potrebné, alebo užitočné, kvôli tým, ktoré sú hodnotné samy osebe.

Všetci budú súhlasiť s tým, že zákonodarcovia by mali vzdelávanie urobiť ich prvým a najdôležitejším bodom záujmu. Ak má štát jeden spoločný cieľ, alebo dôvod existencie, aj systém vzdelávania by mal byť pre všetkých rovnaký a starostlivosť o to by mala byť záležitosťou verejného záujmu. Nemôže to byť postavené na privátnom záujme.

Musí sa uvážiť, aké vzdelávanie sa má poskytovať a metódy, ktoré majú byť pri tom použité. Samozrejme, existujú názorové rozdiely v tom, čo je dobré, užitočné, správne, morálne... Takisto nie je jednotný názor na to, či by sa vzdelávanie malo venovať viac poskytovaniu informácií, faktov, alebo hlavne budovaniu morálneho charakteru. Deti by sa mali zaoberať užitočnými a praktickými činnosťami iba do takej miery, aby im nebránili v sledovaní a konaní dobra.

Tí, ktorí dohliadajú na vzdelávanie by mali uskutočňovať aj všeobecnú kontrolu toho, ako mládež trávi svoj voľný čas. Podľa Aristotela by sa mali minimálne zdržiavať v spoločnosti otrokov, aby od nich nepreberali zlé návyky a správanie. Primárnou starosťou zákonodarcov by malo byť odstránenie hrubého a vulgárneho vyjadrovania zo spoločnosti. Vulgárne vyjadrovanie vedie k podobnému správaniu na verejnosti.

U starých Grékov boli tri hlavné oblasti vzdelávania: čítanie, písanie, fyzická príprava a hudba, niekde aj kreslenie. Čítanie a písanie, spolu s kreslením, boli považované za mnohostranne užitočné pre praktický život.

Aristoteles tiež konštatuje, že zábava nie je účelom, ktorému by sa vzdelávanie malo podriaďovať. Vzdelávanie nie je záležitosťou zábavy. Dosahuje sa cez úsilie a bolesť.

Jeden z najvýznamnejších prínosov vzdelávania pre spoločnosť možno vidieť na príbehu krajiny, ktorá je dnes demokratickou, prosperujúcou, rešpektujúcou a vymáhajúcou právo, dobre riadenou zvolenou vládou, s jednou z najmenších mier korupcie na svete - na príbehu Dánska.

Okolo roku 1500 sa nezdalo, že by sa Dánsko malo vyvíjať odlišne od ostatných podobných stredovekých európskych krajín. Krátka občianska vojna viedla v roku 1536 k víťazstvu Protestantov nad Katolíkmi a ku vzniku Dánskej národnej luteránskej cirkvi. Luteráni silno verili, že aj obyčajní ľudia majú právo na priamy prístup k Bohu cez schopnosť čítať Bibliu. V každej dánskej dedine začali zakladať školy, kde kňazi učili roľníkov základy čítania a písania. Výsledkom bolo, že v osemnástom storočí bolo dánske roľníctvo relatívne dobre vzdelané a stále lepšie organizované. Vzdelanosť im umožnila nielen zlepšiť svoje ekonomické postavenie, ale aj lepšie medzi sebou komunikovať a politicky sa organizovať.

Boli položené základy vzniku demokratického hnutia koncom devätnásteho storočia, sociálnej demokracie začiatkom dvadsiateho a neskôr vzniku sociálneho štátu, ktorým je Dánsko dnes.

Krajiny, ktoré sa dnes považujú za krajiny s najlepším vzdelávacím systémom vo svetovom meradle, USA a Veľká Británia, stavajú svoju politiku v oblasti vzdelávania na systéme STEM - Science, Technology, Engineering, Mathematics, teda na vyučovaní prírodných vied, výrobných procesov, konštrukcie a výstavby budov, mechanizmov a zariadení. Má za úlohu zlepšiť konkurencieschopnosť vo vedecko-technickej oblasti. Systém má aj svojich kritikov, ktorí, nie nepodložene, tvrdia, že nie sú žiadne dôkazy o nedostatku pracovných síl vo vedecko-technickej oblasti, a že ľudia so STEM kvalifikáciou majú príjmy s minimálnym rastom a nezamestnanosť porovnateľnú, alebo vyššiu ako ľudia s podobnou kvalifikáciou, ale v iných odvetviach.

Tak trochu mi to pripomína staré časy pred rokom 1989, keď sa na študentov stredných škôl vyvíjal enormný tlak, aby prihlášky posielali na technicky zamerané vysoké školy, lebo v tom je budúcnosť socialistického hospodárstva. Dokonca na to tie stredné školy mali aj plány, čísla ktoré museli dosiahnuť.

Nepotrebovali humanistov, ľudí s filozofickým myslením, ľudí, ktorí sa zaoberajú etikou. morálkou a podobnými "neužitočnosťami."

Starí Gréci ich potrebovali. Vybudovali svoju a následne aj európsku civilizáciu.

A čo my dnes? Potrebujeme ich?

Keď sa pozriem okolo seba ...

 

Použitý materiál:     Aristoteles   Politics

                                Fukuyama   The origins of political order

                                https://en.wikipedia.org/wiki/Science,_technology,_engineering,_and_mathematics

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Ján Vrbenský hovorí, že za holé časti môžu kalamity.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?


Už ste čítali?