Avšak existuje len veľmi málo faktov, ktoré by poukazovali na to, že podstata a prax korupcie sa mení od spoločnosti k spoločnosti, alebo že sa niekde pokladá za akceptovateľnejšiu, než inde. Neexistuje ani nijak zvlášť veľa dôkazov na to, že by korupcia, veľká alebo malá, pomáhala modernej spoločnosti fungovať efektívnejšie - že akosi náležito maže kolesá obchodu, zlepšuje dodávku služieb, alebo že včleňuje niektoré skupiny spoločnosti do sféry, z ktorej by inakšie boli vylúčené.
Profesor Robert Klitgaard (https://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Klitgaard) prišiel k záveru, že existencia korupcie zväčšuje neistotu ľudí, pokiaľ ide o úžitok z ich produktívnej činnosti, vytvára takto úpadok morálky a časť obyvateľstva vedie k hľadaniu menej produktívnych aktivít. (Inak povedané, prečo by som sa toľko namáhal, keď z toho, čo zarobím mi značnú časť zožerie korupcia na všetkých úrovniach?). Trpí súdržnosť spoločnosti, môže prísť k rastu kriminality. Občania sa stávajú cynickými a neangažujú sa v ničom, chýba dôvera k spoločnosti. Takéto negatívne externality spôsobujú krízy v oblasti životného prostredia a bezpečnosti, predlžovanie občianskych vojen, poškodzujú snahy v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.
Mnohé krajiny v rozvojovom svete pristúpili k redukcii korupcie ustanovením vyšetrovacích komisií, alebo rôznych agentúr, ktorých úlohou je odhaľovať korupčné praktiky. Fungujú ale iba tam, kde sú silno podporované politickou vôľou národa a aktívnym vedením a podporou vládnych a zákonodarných orgánov krajiny. Podľa toho vyzerajú aj výsledky, nech sa pozrieme do akejkoľvek krajiny sveta.
Singapúr, ako britská kolónia, bol zamorený korupciou. Policajti si privyrábali ako zlodeji a pašeráci ópia, výpalníctvo bolo organizované v spolupráci čínskych gangov a vyšších policajných úradníkov, vydieranie bolo bežné. Po veľkom škandále v roku 1952 vytvoril britský guvernér Úrad pre vyšetrovanie korupčnej činnosti (Corrupt Practices Investigation Bureau- CPIB), nezávislý od štátnej polície. Avšak do začiatku samosprávy Singapúru v roku 1959 bol pokrok minimálny. Vyšetrovatelia mali len obmedzené možnosti zatknúť previnilcov, resp. zhabať majetok a malú motiváciu pre väčšiu angažovanosť. V roku 1960 premiér Lee Kuan Yew a ostatní lídri presadili tvrdý Zákon na Prevenciu Korupcie a oživili CPIB. Policajných dôstojníkov v komisii nahradili civilnými vyšetrovateľmi na plný úväzok, zjednodušili administratívne procedúry, rozbehli vzdelávanie verejnosti ohľadne jej práv a civilných zamestnancov o tom, ako sa správať, aby sa vyhli podozreniu. Pripravili a distribuovali masívne inštruktážne manuály. Vedúcou silou boja proti korupcii bol premiér Lee. Jeho vláda poskytla zdroje ( v roku 2011 34 miliónov singapúrskych dolárov) a potrebný personál. V roku 2003 CPIB ukončila 99 percent vyšetrovaní, zvyčajne do 90 dní od podnetu. 85 percent prípadov skončilo trestným stíhaním s takmer 100 percentami odsúdených previnilcov. Lee presadzoval nulovú toleranciu voči zvoleným alebo menovaným hodnostárom, ktorí sa rozhodli, alebo vyzerali, že sú naklonení, konať neadekvátne v prospech priateľov, klientov, príbuzných, alebo známych. Neváhal prepustiť a vyšetrovať ani svojich najbližších priateľov v ministerských funkciách. Vysoko postavení obyvatelia Singapúru zistili, že korupcia, alebo aj len jej najmenší náznak sa nevypláca. Bežní občania si tiež všimli zmeny a odmietali dávať úplatky, alebo dovoľovať štátnym zamestnancom oberať ich o ich práva.
V roku 2015 bol Singapúr podľa CPI ôsmou najmenej skorumpovanou krajinou zo 168 hodnotených. HDP na hlavu vzrástol zo 450 USD v roku 1965 na viac než 60.500 USD v roku 2015.
V roku 2001 založilo Chorvátsko Úrad na Potláčanie Korupcie a Organizovaného Zločinu (USKOK). Do roku 2015 obvinil z korupcie a prijímania úplatkov viac než 2.000 podozrivých, usvedčil 95 percent znich. Medzi odsúdenými bol aj predseda vlády a jeho zástupca, traja bývalí ministri, top generál, veľvyslanec pri OSN, daňoví úradníci, primátor Záhrebu a desať vysokých funkcionárov Chorvátskeho privatizačného fondu. Obvinil aj tých, ktorí brali úplatky za lepšie známky na univerzitách, a lekárov, ktorí si nechali zaplatiť za falšovanie hlásení o úrazoch. V roku 2015 bolo Chorvátsko podľa CPI na 50-tom mieste.
V deväťdesiatych rokoch bolo Gruzínsko notoricky známe pre svoju obrovkú úroveň korupcie, úplatkárstva a sprenevery. V roku 2001 štátni úradníci prijali na úplatkoch medzi 75 a101 miliónmi USD. Hodnostári na Ministerstve Palív a Energetiky spreneverili 380 miliónov USD, teda asi polovicu zahraničnej pomoci, určenej na obnovu energetického sektora. Policajti, sudcovia a daňoví úradníci platili veľké sumy, aby sa dostali na pozície, kde by neskôr mohli "nahradiť investíciu" a ďalej sa obohacovať. Uchádzači na univerzitách platili za prijatie a vynikajúce výsledky až 30.000 USD. Michail Saakašvili, líder "Ružovej revolúcie" a neskorší prezident bol v čele boja proti korupcii. Aj keď svoje reformy presadzoval niekedy nedemokratickým spôsobom, výsledkom bolo, že od roku 2004 do roku 2014 sa Gruzínsko stalo štátom, ktorý podľa CPI dosiahol najväčšie zlepšenie zo všetkých hodnotených krajín. Skóre sa zvýšilo z 20 na 52 a Gruzínsko sa dostalo na 48. priečku.
Vláda Gruzínska značne zjednodušila pravidlá pre podnikanie a uľahčila zakladanie firiem. Daňová reforma priniesla zmenšenie počtu daňových sadzieb z 21 na 6 a zmenila spôsob ich výberu. Vláda významne rozšírila druhy finančných transakcií, ktoré mali byť sledované v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Zrušila päť ministerstiev a zmenšila byrokraciu o polovicu. Prepustila všetkých zamestnancov Ministerstva školstva a vo verejnej súťaži najala nových pričom ich počet zmenšila z 289 na 155, ktorých lepšie zaplatila. Nové Národné Centrum pre Akreditáciu vo Vzdelávaní preskúmalo akreditáciu a úroveň univerzít a znížilo počet akreditovaných inštitúcií vyššieho vzdelávania z 237 na 43.
Gruzínska vláda zrušila post-sovietsku skorumpovanú dopravnú políciu, preverila bežnú políciu, prepustila 15.000 ľudí z jej radov a zamestnala úplne nové kádre policajtov a policajných dôstojníkov, ktorým aj zvýšila platy. Vláda pätnásťnásobne zvýšila platy štátnych zamestnancov. Eliminovala byrokratické prekážky tým, že zrušila 750 z 900 nepotrebných licencií a povolení a zaviedla silný zákon o slobode prístupu k informáciám.
Rozvojové (alebo bývalé rozvojové) krajiny, ktoré úspešne potlačili korupciu v rámci svojich vlastných hraníc, sú (alebo boli) vedené silnými lídrami, rozhodnutými zabrániť vládnym kolegom zneužívať politickú alebo administratívnu moc na súkromný úžitok. Títo lídri vedeli, z histórie, skúseností, alebo praxe okolitých krajín, že korupcia začína hore a pomaly si preráža cestu cievami spoločnosti, kým sa nezahniezdi až v kapilárach jej nižších úrovní. Redukovať iba malú korupciu nestačí. Korupcia nezmizne bez útoku na jej najväčšie a najsilnejšie prejavy.
Prehlásenia dosiahnu len málo, alebo vôbec nič. Lídri môžu odsudzovať korupciu, čo aj mnohí robia, sľubujúc pritom krížovú výpravu s cieľom vykorenenia tých, ktorí ich slová ignorovali. Iba v tých prípadoch, keď sa lídri rozhodne rozlúčia so starými praktikami, preukážu vysokú úroveň osobnej integrity a poctivosti, keď budú príkladne postihovať politických vodcov, zvolených kolegov a dobre platených hodnostárov, ktorí sa spreneveria požadovaným zásadám slušnosti a poctivosti a zachytia sa do korupčnej pavučiny, len vtedy sa môže degenerácia zapríčinená korupciou zastaviť.
Nabudúce: Korupcia V - Čo s tým?
Zdroje informácií: Leslie Holmes - Corruption. A Very Short Introduction.
Michael Johnston - Corruption. Contention and Reform.
Robert I. Rotberg - The Corruption Cure
Sarah Chayes - Thieves of State.
Sarah Chayes - The Punishment of Virtue.
