Kde bolo, tam bolelo 2, alebo ako sa Voloďa k bohatstvu dostal. Časť prvá.

Autor: Anton Kovalčík | 10.2.2018 o 9:10 | Karma článku: 10,52 | Prečítané:  9242x

V seriáli Mr. Robot odznela veľmi poučná fráza: "Dajte človeku zbraň a dokáže okradnúť banku. Dajte človeku banku a dokáže okradnúť celý svet." A čo ak mu dáte veľkú krajinu? 

Tesne po roku 1970, keď bývalý Sovietsky zväz vstúpil na svetové trhy a začal predávať ropu výmenou za moderné technológie a obilie, jeho vedenie začalo hromadiť fondy v tvrdej mene v zahraničných finančných inštitúciách. Konflikty na Strednom východe spôsobili nárast ceny ropy na štvornásobok a tým masívny nárast sovietskych zahraničných účtov. Tieto financie boli striktne kontrolované KGB a používané na financovanie zahraničných operácií, podporu spriatelených politických strán a hnutí a na import tovarov. Strategické rozhodnutia o tom, ako ich použiť, prijímalo vedenie Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, kým KGB ich mala uvádzať do praxe.

Po nástupe k moci Gorbačovovho vedenia, ktorému KGB a staré štruktúry rozhodne nedôverovali, ešte viac fondov začalo unikať na bezpečné uloženie v zahraničí. Keď po nevydarenom štátnom prevrate v roku 1991 novozvolený prezident Boris Jeľcin zakázal fungovanie KSSZ, jej vedenie ohľadne zahraničných fondov skončilo a prešlo do rúk agentov KGB, ktorí mali prístup k zahraničným operáciám a účtom. Nejaké z tých peňazí ostali v zahraničí a zmizli, no keď ZSSR skolaboval boli k dispozícii na investovanie tým, ktorí účty kontrolovali. Predpokladá sa, že takto sa zrodila väčšina ruských oligarchov a komerčných bánk.

Začiatkom deväťdesiatych rokov veteráni, ktorí poznali detaily účtov, potrebovali podobne zmýšľajúcich úradníkov, ktorí by im pomáhali rozhodovať o tom, komu bude dovolené investovať v Rusku a komu nie. Ochotných spojencov našli v radoch veteránov KGB a KSSZ, ktorí sa nahrnuli do novovznikajúceho hnutia družstiev, kde chceli  budovať kapitalizmus, zbohatnúť a kontrolovať vstup na trh. Bol medzi nimi aj agent KGB na pomerne nízkej úrovni, Vladimír Putin.

Všeobecne sa akceptuje, že do KGB vstúpil v roku 1975, absolvoval minimálne jednoročný výcvik v Moskve a Leningrade a medzi rokmi 1985 až 1990 bol umiestnený v Drážďanoch. 

Svoju politickú kariéru začal v St. Peterburgu v máji 1990 ako poradca vedúceho mestskej rady a neskoršieho primátora mesta, Anatolija Sobčaka a po tom, čo sa stal primátorom, ako jeho zástupca. Od 28.6.1991 do júna 1996 bol tiež vedúcim Výboru pre spoluprácu so zahraničím, zodpovedným za podporu, reguláciu a licencovanie zahraničných investícií v meste a za ruské investície v zahraničí prostredníctvom St. Peterburgu. Výbor mal strategické postavenie pri regulácii toku peňazí, tovarov a služieb do a z najväčšieho ruského obchodného centra, ktorého prístavy, železnica a produktovody kontrolovali 20% ruských dovozov a vývozov. Okamžite okolo seba začal zoskupovať jadro skupiny ľudí, ktorí s ním potom pracovali až do jeho nástupu do prezidentskej funkcie. Pochádzali z rôznych prostredí v KGB, GRU, Komsomolu, právnického a podnikateľského prostredia. Patrili k nim napríklad Dmitrij Medvedev, Igor Sečin, Viktor Zubkov, Sergej Nariškin, Nikolaj Šamalov,...

Na základe požiadavky Oblastného výboru KSSZ v Leningrade bola 27.6.1990 založená banka Rosija, ktorá bola od začiatku úzko spojená s týmto okruhom ľudí. Oblastný výbor mal v nej 48,4 % akcií, ktoré boli po nevydarenom prevrate a rozpustení KSSZ zmrazené. V decembri 1990 banka znovu začala fungovať a tieto akcie boli k dispozícii. Prešli do vlastníctva Leningradskej asociácie joint ventures, ktorá pozostávala z piatich zakladajúcich členov družstva Jazero (v orig. "Ozero").  Banka nebola len prostriedkom členov družstva pre investovanie, ale aj miestom, kde dochádzalo ku kontaktom a spolupráci s ruským organizovaným zločinom. V roku 1992 sa akcionárom stalo združenie firiem, kde bol spoluvlastníkom Genadij Petrov ( zatknutý španielskou políciou v roku 2008 ako hlava mafiánskej skupiny Tambov-Malyšev) a jeho bývalý spoluväzeň Sergej Kuzmin. 

Ďalší Genadij, tentoraz Timčenko, bol v roku 1990 jedným z trojice riadiacich pracovníkov a majiteľov rafinérie nafty v St. Peterburgskom Kiriši. Počas potravinovej krízy v roku 1991 im Putin podpísal kontrakty, ktoré umožňovali vývoz ruskej ropy za dotované domáce ceny výmenou za potraviny, ktoré ale nikdy neboli doručené. Timčenko, dlhoročný Putinov priateľ sa stal nielen akcionárom banky Rosija, ale aj zakladateľom a spoluvlastníkom globálnej spoločnosti na obchodovanie s komoditami Gunvor, kde má svoje investície aj Vladimír Putin.

Desiateho novembra 1996 bolo zaregistrované Spotrebné Družstvo Jazero na brehu Komsomolského jazera neďaleko St. Peterburgu. Zakladajúcimi členmi boli Vladimír Smirnov, Nikolaj Šamalov, Vladimír Putin, Vladimír Jakunin, Jurij Kovaľčuk, Viktor Mjachin, Sergej Fursenko a Andrej Fursenko. http://www.anticompromat.org/putin/ozero.html 

Skupina tu vybudovala niekoľko sídel v tesnej vzájomnej blízkosti. Tiež založili združenie so spoločným bankovým účtom v Banke Leningradskej oblasti, kam všetci mohli ukladať peniaze, alebo nimi disponovať. Všetci s Putinom ostali počas celého jeho pôsobenia v úrade a všetci "zarobili" stovky miliónov, až miliardy dolárov.

V roku 2005 investigatívny novinár Roman Šlejnov z novín Novaja gazeta uverejnil analytický článok o spojení Vladimíra Putina s kriminálnymi prípadmi počas jeho pôsobenia v St. Peterburgu. Medzi najznámejšie vyšetrovania z tých čias zaradil:

1. vyšetrovanie zastupiteľstvom mesta St. Peterburg kvôli nezákonným postupom pri prideľovaní licencií a zmlúv Putinom ako hlavou Výboru pre spoluprácu so zahraničím.

2. spolupráca s kriminálnym prostredím pri regulácii v oblasti gamblingu v meste.

3. vyšetrovanie nemeckej polície prípadov prania špinavých peňazí St. Peterburgskou Realitnou holdingovou spoločnosťou, kde bol členom dozornej rady. 

4. Jeho úloha pri poskytnutí monopolu Petrohradskej palivovej spoločnosti, vtedy kontrolovanej kriminálnou organizáciou Tambov.

5. Jeho úloha v Dvadsiatom truste, ktoré viedla ku kriminálnemu vyšetrovaniu (spis. č. 144128), zastavenému až keď sa stal prezidentom. https://www.thebureauinvestigates.com/stories/2012-04-19/putin-and-the-100-million-deal-that-disappeared

6. Jeho účasť (spolu s primátorom Sobčakom) pri neprehľadnom zaobstaraní bytu v St. Peterburgu a obvinenie z neautorizovaného použitia prostriedkov z rezervného fondu primátora ( trestný spis č. 18/238278-95), čo bolo tiež zastavené po jeho nástupe do prezidentskej funkcie.

Vladimír Putin presídlil do Moskvy po tom, čo jeho šéf, Anatolij Sobčak prehral primátorské voľby. Najprv ako zástupca vedúceho oddelenia starostlivosti o štátny majetok. Toto oddelenie malo okrem iného na starosti aj poskytovanie bočných príjmov, alebo odmien za lojalitu. Minister s platom 200 dolárov mesačne mohol takto dostať byt v hodnote až do 1 milióna dolárov. https://www.amazon.co.uk/Building-Capitalism-Transformation-Former-Soviet/dp/0521805252

V marci 1997 sa Vladimír Putin stal šéfom Hlavného kontrolného riaditeľstva a súčasne zástupcom vedúceho administratívy prezidenta Jeľcina. Jajvýznamnejším skutkom, ktorý počas svojej pôsobnosti do mája 1998 vykonal, bolo zabezpečenie úteku do zahraničia Anatolija Sobčaka, ktorému hrozilo trestné stíhanie za nezákonnú činnosť v rokoch 1991 až 1996. Zachránil tak nielen jeho, ale aj seba pred možným stíhaním.

V máji 1998 sa na dva mesiace stal zástupcom náčelníka štábu prezidenta pre ruské oblasti, potom až do augusta 1999 hlavou FSB, nástupníckej organizácie KGB a tajomníkom bezpečnostnej rady Kremľa. Všade za nim šiel jeho úzky, no postupne sa rozširujúci okruh dôverných a hlavne lojálnych spolupracovníkov.

Keď sa deviateho augusta 1999 stal predsedom vlády, otvorila sa cesta, na ktorej síce bolo ešte niekoľko malých prekážok, no možnosti nepredstaviteľné.

 

Použité informácie: Karen Dawisha - Putin´s cleptocracy.

                                https://www.msn.com/en-gb/news/world/putin-and-his-inner-circle-valued-at-nearly-£18bn-but-report-finds-no-obvious-explanation-for-their-hidden-wealth/ar-AAu2FeA?li=AA9SkIr&ocid=spartandhp

                                https://www.youtube.com/watch?v=wPyYJgZ2oKk

                                https://www.youtube.com/watch?v=_SsT3ymkENA

                                https://komentare.sme.sk/c/20729459/spravodliva-loz-sa-v-rusku-ceni-viac-nez-nespravodliva-pravda.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Za Marínou hľadáme love story, ktorá tam nie je

Kto skutočne uhranul Sládkovičovo srdce.


Už ste čítali?