Krátky príspevok o modlitbe.

Autor: Anton Kovalčík | 25.12.2017 o 13:29 | Karma článku: 2,95 | Prečítané:  423x

Modlíme sa všelijako. Ak je modlitba rozhovorom s Bohom a spojíme si ju s uvedomením si toho, kto je vlastne Boh, možno budeme mať problém sa s Ním úplne otvorene, od srdca porozprávať.

 

 

Môžeme použiť formálne, cirkvou predpísané, štandardné modlitby, ale čo ak chceme, aby náš rozhovor bol menej formálny a viac od srdca?

Priznám sa, nie som na poéziu.

Už si ani nespomeniem, kedy a ako som naďabil na báseň waleského básnika Dylana Thomasa Pod mliečnym stromom. Jedna z jej postáv, reverend Jenkins, prednáša modlitbu za svoje ovečky, ktorá je, podľa môjho názoru, príkladom takejto modlitby od srdca. Pripájam ju v mojom silno neumeleckom preklade:

"Každé ráno, keď sa prebudím,

Modlitbu, drahý Pane, sa pomodlím.

Dozeraj, prosím, na biedne stvorenia,

Ktoré sa narodili, aby zomreli.

 

A zakaždým, keď slnko zapadá,

Prosím za nášho mesta požehnanie.

Lebo, či sa dožijeme rána, alebo nie, 

Som si istý, je to len náhoda.

 

Nie sme úplne dobrí, ani úplne zlí,

My, čo žijeme pod mliečnym stromom.

Viem naisto, že ty budeš prvý, možno jediný,

Kto uvidí v nás to najlepšie, nie najhoršie.

 

Ó, dopraj nám uzrieť ďalší deň,

Požehnaj nás, prosím, v túto noc,

My sa všetci pokloníme slnku

A povieme zbohom - ale len nateraz."

 

Pôvodný text je tu: https://telescoper.wordpress.com/2014/05/05/the-rev-eli-jenkins-prayer/

a bol dokonca sfilmovaný: http://www.imdb.com/title/tt0070854/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?