Kde bolo, tam bolelo 2, alebo ako sa Voloďa k bohatstvu dostal. Časť druhá.

Autor: Anton Kovalčík | 17.2.2018 o 7:36 | (upravené 18.2.2018 o 9:26) Karma článku: 10,43 | Prečítané:  5867x

Kritická fáza celého procesu nastala v decembri 1999 keď sa mu podarilo zničiť šance jeho najväčších oponentov na víťazstvo vo voľbách.

Začiatkom septembra bola jeho popularita na úrovni 5 % (pre porovnanie Primakov 20% a Zjuganov 25%), v novembri to bolo už 45 % (Primakov menej než 10, Zjuganov 20%). Centrálnym bodom tohto vzostupu sa stalo budovanie imidžu. Putinova charizma bola vytvorená počas jeho šiestich mesiacov vo funkcii úradujúceho prezidenta odborníkmi na PR Glebom Pavlovským a Vladimírom Surkovom. Pavlovskij neskôr uviedol, že hlavným cieľom kampane bolo znovu prebudiť v ruskom národe "zvyk zbožného obdivu národných lídrov." 

Ich šikovnosť, spolu s volebnými podvodmi, machináciami a zastrašovaním vyniesla Putinovi v marcových voľbách tesné víťazstvo - 52,94%. Komisia ruskej Dumy zistila, že v celej krajine bolo podaných okolo 440 návrhov na súdne stíhanie kvôli podvodom rôzneho druhu a že volebné komisie na všetkých úrovniach obdŕžali mnoho tisíc formálnych sťažností. V auguste 2000, keď sa sťažnosti ešte prerokovávali, Ústredná volebná komisia stiahla volebné údaje zo svojej webovej stránky, čím ďalej skomplikovala ich prešetrovanie.

Tesne pred inauguráciou v máji 2000 zverejnil časopis Kommersant tajný dokument s názvom "Reforma úradu prezidenta Ruskej Federácie," ktorý unikol pravdepodobne priamo z Kremľa a ktorý popisoval postup pri značnom posilňovaní moci prezidenta, vytvorenie spoločnej masovej platformy na jeho podporu, odstránenie opozičných kruhov z Dumy, ustanovenie informačno politickej bariéry medzi prezidentom a opozičnými silami, zavedenie priamej politickej protipropagandy zameranej na diskreditáciu síl opozičných prezidentovi, vytvorenie a udržiavanie vlastných prostriedkov masových médií. 

http://www.kommersant.ru/include/inc-archive/materials/archive-material-newWind.asp?textPath=/documents/reforma.htm&textTitle=%20%C4%CE%CA%D3%CC%C5%CD%D2%20&id_arcdoc=10&year=2000

Nič moc sa nestalo. Ibaže prvým krokom novozvoleného prezidenta bolo zacielenie na média, na ich slobodu. Druhým postupné odstránenie, alebo aspoň skrotenie príliš mocných oligarchov, vrátane tých, ktorí ho dostali k moci.

Jedenásteho mája 2000 zamaskovaní príslušníci špeciálnych síl vtrhli do sídla mediálnej spoločnosti Media-Most, ktorú vlastnil Vladimír Gusinskij. V polovici júna ho zavolali do úradu prokurátora, aby svedčil pri vyšetrovaní dokumentov, ktoré boli v máji odnesené zo sídla spoločnosti. Tam bol neočakávane umiestnený do väzenia, bez toho, aby mohol kontaktovať svojho právnika, bez vznesenia formálnych obvinení. Neskôr sa mu podarilo, ešte z väzenia, vyvolať medzinárodnú kampaň za oslobodenie. Odmietol ponuku niekoľkých miliónov aby prestal s kritikou Putina, no o tri dni súhlasil s tým, že odcestuje do zahraničia a akcie svojej firmy predá spoločnosti Gazprom za ňou stanovené ceny.

Počas zvyšku roka bol Putin znepokojený vyhliadkou, že v roku 2003 polovica štátneho rozpočtu Ruska pôjde na splátky dlhu Parížskemu klubu veriteľov. Ruskí lídri potrebovali "súkromné" peniaze, vrátane tých, ktoré oligarchovia získali počas divokej privatizácie za Jeľcinovej vlády. Chceli to dosiahnuť efektívnejším zdanením, ale aj novými dohodami s oligarchami. Putin chcel, aby oligarchovia pochopili, že príjmy zo sprivatizovaných spoločností, hlavne v ťažobnom odvetví budú možné len ako odmena za lojálne služby štátu. No pre tých, ktorí sú lojálni Putinovi, nebudú žiadne obmedzenia na výšku ziskov, ktoré je možné dosiahnuť. Chcel maximálne ako sa dá obmedziť autonómiu oligarchov.

Jedenásteho júla generálny prokurátor požadoval od Vladimíra Potanina platbu nedoplatku vo výške 140 miliónov dolárov, ktorý vznikol pri privatizácii firmy Norilsk Nikel. Potanin bol tiež spoluvlastníkom novín Izvestija, spolu s Vagitom Alekperovom, vlastníkom Lukoilu. Úrady tiež vzniesli žalobu proti AvtoVAZ za nedoplatok na dani vo výške 600 miliónov dolárov, čo bol prvý zo série zásahov proti Berezovskému. Nové pravidlá hry sa dohodli na schôdzke 28. júla. Vtedy začala vychádzať hviezda Romana Abramoviča. 

Po oslavách Putinových narodenín v októbri 1999 prišiel Abramovič za Berezovským s požiadavkou, aby prispel na kúpu jachty pre Putina, ktorej celková cena mala byť okolo 50 miliónov dolárov. Berezovskij politicky nerozumne odmietol, no jachta Olympia http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/vladimir-putin/12120710/Vladimir-Putin-Roman-Abramovich-and-the-25-million-yacht.html   bola objednaná a podľa všetkého v roku 2002 pridaná k prezidentskej flotile. Podľa Lloyd´s Ship Register bola 25.4.2002 zaregistrovaná v Holandskom prístave Papendrecht. Register poskytol novinám Novaja gazeta nasledovné informácie: loď bola pôvodne vlastnená firmou Ironstone Investments, registrovanou na Jersey, potom firmou Ironstone Marine Investments Ltd., registrovanou na Britských Panenských Ostrovoch. Starala sa o ňu fiorma Unicom Management Services, registrovaná na Cypre. Unicom, ktorú vedie prezidentov poradca Igor Šuvalov, je v 100%nom vlastníctve štátnej firmy Sovcomflot, ochraňovaná bola Službou ochrany prezidenta, ktorú vedie Putinov osobný priateľ Zolotov. 

Abramovič potom priniesol Berezovskému správu, že ak nepredá svoj podiel v televízii ORT, bude uväznený. Po stretnutí s Putinom v auguste zistil, že je to pravda a že musí predať za takých podmienok, aké určí Kremeľ resp.  Abramovič.

Hlavným zdrojom príjmov Kremľa v deväťdesiatych rokoch bol Gazprom. V tých časoch prijímal akcie firiem vlastnených oligarchami ako záruku za úvery, ktoré im poskytoval a ktoré oni nemienili nikdy splatiť. Odhaduje sa, že len Gusinskému takto požičal jednu miliardu dolárov a stal sa tak vlastníkom 30% jeho spoločnosti Media-Most. Keďže vo vedení Gazpromu boli ľudia, ktorí neboli zvlášť naklonení Putinovi (napríklad bývalý premiér Viktor Černomyrdin), bolo ich potrebné nahradiť lojálnymi ľuďmi, čo sa aj v priebehu necelého roka stalo. Černomyrdina, ktorého vymenovali za veľvyslanca na Ukrajine, napríklad nahradil Dmitrij Medvedev, budúci premiér. Gazprom začal späť kupovať akcie svojich filiálok, ktoré nevykazovali dostatočnú výkonnosť, čím znižovali cenu akcií materskej firmy. Časť akcií, 6,4 % ale cestou nejak záhadne zmizla a nikto nevie kam. Mali hodnotu 20 miliárd dolárov  a mohli vynášať ročné dividendy vo výške 170 miliónov.

SOGAZ, poisťovacia spoločnosť firmy Gazprom, bola predaná za 120 miliónov dolárov konzorciu, ktoré zahŕňalo aj Bank Rossija, aj napriek tomu, že jej hodnota bola odhadovaná na desaťnásobok. Následne bolo 51% predaných spoločnosti Abros, čo bola firma v 100% nom vlastníctve Bank Rossija a ďalších 12,5% firme Accept Ltd., ktorá vlastnila 3,93% akcií Bank Rossija a ona sama bola vlastnená Michailom Šelomovom, synom Putinovho bratranca. V roku 2007 boli všetky štátom vlastnené firmy prinútené používať SOGAZ ako výhradnú poisťovňu. Jej príjmy vzrástli na 1,5 miliardy dolárov.

Nedlho na to vznikli rôzne sprostredkovateľské firmy, napríklad ITERA, neskôr Eural Trans Gaz, ktoré nakupovali ropu od Gazpromu za umelo znížené ceny a predávali ju na zahraničných trhoch za svetové ceny, čím Gazprom pekne dojili. Podľa ruských, aj zahraničných pozorovateľov bola druhá z týchto firiem napojená na Semjona Mogileviča, významného člena medzinárodného organizovaného zločinu a na vrcholných činiteľov Putinovej vlády. 

V roku 2014 bol Gazprom vyhlásený za najhoršie riadenú spoločnosť na svete.

Keď vznikli plány na rekonštrukciu Vojenskej lekárskej akadémie v St. Peterburgu, do biznisu sa zapojili starí priatelia z Petrohradu Gorelov a Šamalov, ktorí vlastnili firmu Petromed. Firma Siemens dodala zariadenie sprostredkovateľským firmám, ktoré priamo, či nepriamo vlastnili Kolesnikov, Gorelov a Šamalov, a len potom boli, za značne zvýšené ceny, dodané firme Petromed. 85 miliónov dolárov skončilo v spoločnostiach, registrovaných v daňových rajoch. Firma EM&PS, registrovaná vo Veľkej Británii, spoluvlastnená tými tromi, potom previedla 85 miliónov na Rollins International, registrovanú na Britských Panenských Ostrovoch. Kolesnikov, ktorý neskôr ušiel z Ruska a stal sa whistleblowerom, predložil dokumenty, ktoré ukazovali na prevody z Rollins na tiež offshore firmu Rosinvest, ktorá bola založená v roku 2005 Nikolajom Šamalovom na pokyn Vladimíra Putina, ktorý v nej vlastnil 94% akcií, Šamalov, Gorelov a Kolesnikov po 2%. Podľa Kolesnikova kapitál Rosinvest narástol v roku 2007 na dve, v roku 2009 na päť miliárd dolárov. Rosinvest potom uskutočnil platby firme Lirus, ktorá, ako potvrdili Financial Times, bola v roku 2005 menovaná ako spoluinvestor "Putinovho paláca."  https://en.wikipedia.org/wiki/Putin%27s_Palace

Projekt juh, ako sa akcia nazvala, sa začal budovať tesne po roku 2000. V roku 2005 sa začalo jeho ďalšie rozširovanie. Najprv sa previedla pôda z kategórie chránený les na nelesnú pôdu, príkazom č. 1575-g zo 4.10.2005. Potom sa použili štátne peniaze na rekonštrukciu ciest a mostov, inštaláciu drôtov vysokého napätia a tajných vládnych komunikačných liniek. Pridali sa tri heliporty, prístav, súkromná pláž, letný dom, ubytovanie pre hostí a služobníctvo, zimné divadlo, amfiteáter, rekreačné zariadenia a vinica. Aj napriek skutočnosti, že ochranu zabezpečuje Zolotovova Služba prezidentskej ochrany, stavbu dozoruje Oddelenie pre správu majetku štátu, palác je formálne napísaný na Šamalova. Aj napriek tomu, že nad vchodom je prezidentský znak.

Zatiaľ čo elita ťaží z tohto režimu v Rusku, zakladá si bankové účty vo všemožných daňových rajoch, kde sú ich financie v bezpečí. Bezpečnosť svojej osoby, aj detí zabezpečili tým, že ich deti a majetok ich detí je v Európe. Vnútri Ruska si môžu zabezpečiť imunitu tak, že sa stanú členmi Rady federácie, poslancami Dumy, alebo honorárnymi konzulmi zahraničných vlád v Rusku, čím dosiahnu diplomatický štatút (svetoznámy dirigent Valerij Gergiev je honorárnym konzulom Luxemburgska  https://www.youtube.com/watch?v=dZDiaRZy0Ak )

Keď prepukol škandál s Panama Papers, vyskočilo tam aj meno Sergej Roldugin. Je to virtuoso violončelista zo St. Peterburgu. Teda okrem toho, že je osobným priateľom Vladimíra Putina už cca od roku 1970, krstným otcom jeho dcéry a jedným z mála, ktorý nemá problém rozprávať o Putinovi s novinármi. Napríklad o tom, že prezident trpí bolesťami chrbta. V dokumentoch tvrdí, že je jediným a výlučným vlastníkom firmy International Media Overseas S.A., registrovanej firmou Mossack Fonseca v Paname. Táto firma je zase stopercentným vlastníkom Med Media Network Ltd. ktorá  vlastní 20% podiel ruskej mediálnej firmy Video International. Roldugin je tiež jedným z vlastníkov tejto firmy. Aspoň na papieri. Podľa údajov len medzi rokmi 2009 a 2011 pritieklo do Rolduginovej siete firiem okolo jednej miliardy dolárov. Veľká časť z Ruskej komerčnej banky na Cypre, čo vtedy bola pobočka v 100% vlastníctve VTB, ktorá je prevažne v štátnom ruskom vlastníctve. Vo februári 2011 International Media Overseas urobila super kšeft. Za jeden dolár na ňu prešli práva na úver vo výške 200 miliónov dolárov, ktorý vynáša ročný úrok 8 miliónov...

V roku 2013 ovládalo 110 jednotlivcov 35% celého bohatstva Ruska. 50% dospelých v Rusku malo v tom roku majetok menší než 871 dolárov. V Kanade to bolo 90.252 a v Indii 1.040 dolárov. V hodnotení korupcie je Rusko na jednom z posledných miest. Index ľudského rozvoja ho umiestňuje na 55. pozíciu zo 185 krajín.

Vo Veľkej Británii vyšla kniha o ruských boháčoch v tejto krajine. Má názov Londongrad. https://www.amazon.co.uk/Londongrad-Russia-Inside-Story-Oligarchs/dp/0007356374

V rokoch 2011 a 2012 prebiehali v Moskve protestné demonštrácie. Po víťazstve vo voľbách 2012 poslal Putin odkaz Moskovčanom, ktorí ho nevolili: " Toto je moja krajina a moje mesto a ja môžem vládnuť aj bez vás!" 

Ruský národ by si zaslúžil lepšie.

 

 

Zdroje informácií: Obermayer-Obermaier: Panama Papers.

                              Karen Dawisha - Putin´s cleptocracy.

                                https://www.msn.com/en-gb/news/world/putin-and-his-inner-circle-valued-at-nearly-£18bn-but-report-finds-no-obvious-explanation-for-their-hidden-wealth/ar-AAu2FeA?li=AA9SkIr&ocid=spartandhp

                                https://www.youtube.com/watch?v=wPyYJgZ2oKk

                                https://www.youtube.com/watch?v=_SsT3ymkENA

                                https://komentare.sme.sk/c/20729459/spravodliva-loz-sa-v-rusku-ceni-viac-nez-nespravodliva-pravda.html

                           p.s.: https://www.youtube.com/watch?v=qXoRdSTrR-4

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ceny bytov sú vysoké. Počkať na ich pokles, alebo sa ešte oplatí nehnuteľnosť kúpiť?

Ak človek zvažuje kúpu nehnuteľnosti, mal by zvážiť viacero faktorov.

KULTÚRA

V poslednom Marvelovi prichádza po titulkoch prázdno

Infinity War je epickou ničivou vojnou.

KOMENTÁRE

Cirkevní lídri zápasia o stratenú dôveru

Prečo cirkevní lídri napísali Pellegrinimu otvorený list.


Už ste čítali?