https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/475304/kde-bolo-tam-bolelo-2-alebo-ako-sa-voloda-k-bohatstvu-dostal-cast-druha.html ). Samozrejme, že v niektorých komentároch, okrem nadávok, zaznela aj otázka, či ma platí Soros. Dokonca jedna taká otázka padla aj v reakcii odoslanej z ruskej emailovej adresy, kde však figurovalo anglické meno. Pravdepodobne za každým, kto sa odváži kriticky vystúpiť k osobe novodobého ruského cára sú buď fašisti, ako v prípade Ukrajiny, alebo všemocný George Soros, aj s jeho chápadlami v podobe Nadácie otvorenej spoločnosti. Pravdepodobne je súčasťou celosvetového spiknutia Židov, zameraného na ovládnutie celého sveta. O tom som ale písal už dávnejšie (https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/344774/o-zapisniciach-zo-stretnuti-mudrych-starcekov-zo-sionu.html).
Keď sa v jednej diskusii pod príspevkom na SME objavil aj názor, že dokonca aj nebohý Ján Kuciak, česť jeho pamiatke, vystúpil s faktami o Panama papers v prednáške pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, čo je samozrejme zlé a asi aj on je súčasťou sprisahania (!), nedalo mi aby som si nezískal nejaké informácia o tejto Nadácii a pánovi G.S.
Tento pán je, alebo bol, rozhodne bezohľadným finančným špekulantom, ktorý zbohatol len preto, že takým bol. Rovnako ako všetci, ktorí v posledným päťdesiatich rokoch zbohatli na finančných, či komoditných trhoch. Na rozdiel od toho pána, ktorý robí hanbu svojej funkcii vo veľkom dome s bielymi múrmi, vypracoval sa sám.
Neprekážalo mu to však, aby vo svojich prácach nekritizoval trhový fundamentalizmus, skostnatenú byrokraciu Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, NATO a podobne. Odmietal sebecký postoj USA, ktoré sa rady zapájajú do medzinárodných organizácií, aby vzápätí porušovali ich pravidlá, ktoré sa rady miešajú do vnútorných záležitostí iných krajín, ale nie sú pripravené podriadiť sa pravidlám, ktoré vyžadujú od iných,...
Termín Otvorená spoločnosť po prvýkrát použil Henri Bergson v roku 1932, keď publikoval "Dva zdroje náboženstva a morálky." Jeho koncept ďalej rozvinul Karl Popper v knihe "Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia." Základom pre jeho koncept je naše nedokonalé poznanie a chápanie. Hrozbou pre ňu sú ideológie, ktoré si privlastňujú právo na absolútnu pravdu a prekvapivo, aj bezhraničné sledovanie vlastných sebeckých záujmov.
Sorosov koncept otvorenej spoločnosti je založený na uznaní faktu, že naše poznanie sveta je vo svojej podstate nedokonalé. Ak uznáme našu omylnosť, môžeme získať lepšie pochopenie reality bez dosiahnutia dokonalej znalosti. Konaním na takomto základe môžeme vytvoriť spoločnosť, ktorá je otvorená nikdy nekončiacemu vylepšovaniu. Otvorená spoločnosť je nedokonalá, ale jej zásluhou je to, že zaisťuje slobodu myslenia a prejavu a poskytuje priestor pre experimentovanie a kreativitu.
Otvorená spoločnosť zastáva slobodu, demokraciu, vládu zákona, ľudské práva, sociálnu spravodlivosť a spoločenskú zodpovednosť ako univerzálnu ideu. Soros musel konštatovať, že západná spoločnosť bola viac než ľahostajná k takejto univerzálnej myšlienke, že v podstate kašľala na to, aby ju využila ako pomoc pri plynulom prechode bývalých komunistických krajín k demokracii. Priznal, že sa nechal oklamať propagandou Studenej vojny. Všetky tie reči o slobode a demokracii neboli ničím iným, len propagandou... Musel uznať, že univerzálne myšlienky môžu byť nebezpečné, hlavne ak sa dovedú do logických záverov.
Uznanie vlastnej omylnosti robí spoločnosť otvorenou, no nestačí to na udržanie spoločnosti pohromade. Ešte niečo je treba pridať - nejaké zdieľané hodnoty, starosť o druhých.
Ako individuality sme neúplní; potrebujeme patriť k spoločnosti. Bez ohľadu, či sa nám to páči, či nie, ekonomika sa stala globálnou a preto potrebujeme globálnu spoločnosť. Nemôžeme mať spoločnosť bez toho, aby sme uznali, že niektoré spoločné záujmy majú mať prednosť pred osobnými záujmami jednotlivcov, no naša omylnosť nám bráni poznať, čo sú tie spoločné záujmy. Preto potrebujeme pravidlá, podľa ktorých sa môžeme dohodnúť na tom, čo je tým spoločným záujmom a ako ho môžeme najlepšie dosiahnuť. To nás vedie k medzinárodným zákonom a inštitúciám. Nevedie nás to ku globálnemu štátu, ale k záveru, že národná suverenita sa musí podriadiť medzinárodnému spoločnému dobru. Vedie nás to tiež k princípu podriadenosti: uznajúc aké komplikované je rozhodnúť o spoločnom dobre, rozhodnutia by mali byť prijímané na čo najnižšej úrovni. Príslušnosť k takejto spoločnosti, či komunite by mala byť dobrovoľná.
Dnešná globalizovaná spoločnosť nikdy nemôže uspokojiť potrebu "zakorenených" jednotlivcov niekam patriť. Globálna spoločnosť musí vždy ostať niečím abstraktným, univerzálnou ideou. Musí rešpektovať práva jednotlivcov niekam patriť. Musí si byť vedomá svojich obmedzení. Ako univerzálna myšlienka by mohla byť nebezpečná, ak by bola dovedená príliš ďaleko.
Všetko, čo otvorená spoločnosť ako univerzálna idea môže urobiť je to, že bude slúžiť ako základňa pre pravidlá a inštitúcie, ktoré sú nutné pre spolužitie veľkého množstva individualít a množstvo rôznych komunít, ktoré tvoria globálnu spoločnosť a pre ich spoločné záujmy a problémy.
Historické komunity, ktoré vznikli tým, že ich nepriateľ prinútil postaviť ochranné múry, sú postavené na vylúčení tých druhých, zatiaľ čo otvorená spoločnosť sa snaží byť zahŕňajúca v globálnom rozsahu. Vždy je proti čomu bojovať, no pokiaľ neidentifikujeme spoločného nepriateľa, proti ktorému sa môžeme všetci spojiť (napríklad globálne klimatické zmeny, či možnosť úplnej deštrukcie zbraňami hromadného ničenia), budeme mať rozdelený svet, kde budú národné štáty bojovať jeden proti druhému. Riešenie na globálnej úrovni nemôže byť rovnaké ako na nižšej úrovni, teda vytvorenie štátu. Globálny štát by predstavoval pre slobodu väčšiu hrozbu, než individuálny štát.
Prevencia kríz v medzinárodnom meradle nemôže nikdy začať príliš skoro. Diplomatický a ekonomický tlak môže byť postačujúci a jeho účinok môže byť efektívnejší, než by bolo potrestanie vinníka. Politické spojenectvo by mohlo krízam najúčinnejšie predchádzať presadzovaním hodnôt a princípov otvorenej spoločnosti. Čo by to zahŕňalo?
Neexistuje jednotný návrh pre otvorenú spoločnosť. Krajiny majú rôzne tradície, rôzne úrovne rozvoja. Čo robí spoločnosť otvorenou je fakt, že občania si môžu slobodne vybrať ako má byť ich spoločnosť organizovaná. Každá spoločnosť by si mohla a mala vybrať svoj vlastný charakter. Aliancia otvorenej spoločnosti, ktorá by sa takto vytvorila by mala dosiahnuť dva vzájomne prepojené ciele: pomôcť vývoju otvorenej spoločnosti v jednotlivých krajinách a podporovať rozvoj medzinárodného práva a medzinárodných štandardov správania.
Každá národná Nadácia otvorenej spoločnosti má svoje vedenie a personál, ktorí rozhodujú o svojich prioritách a preberajú zodpovednosť za aktivity Nadácie vo svojej krajine. Podporujú občiansku spoločnosť; tiež sa snažia pracovať s miestnymi a ústrednými orgánmi, pretože demokratická a efektívna vláda je dôležitou časťou otvorenej spoločnosti.
George Soros založil svoju Nadáciu v Rusku, teda ešte v ZSSR už v roku 1987. Vo svetovej aj odbornej finančnej tlači kritizoval prístup Západu k ekonomickej reforme a finančnej pomoci Rusku, hlavne pred krachom v roku 1999. Spolupracoval s Borisom Berezovským, dokým neprišiel na jeho metódy podnikania, neskôr sa stretával s Javlinským, kandidátom na prezidenta po Jeľcinovi, ale aj zo Zjuganovom, Anatolijom Čubajsom, ktorý sa snažil dostať ruskú ekonomiku z obdobia divokej privatizácie, neskôr aj s Borisom Nemcovom, reformným gubernátorom Nižného Novgorodu, ktorý sa neskôr stal najznámejším kritikom Vladimíra Putina a jeho spôsobu vládnutia, za čo bol v roku 2015 zavraždený... Mierne povedané, aj toto sú dôvody, pre ktoré ruský prezident neposiela Sorosovi pozdrav na narodeniny, prečo je fuj a vďačným objektom konšpirátorov.
Predpokladám, že sa stále nájdu ľudia, ktorí budú tvrdiť, že to, čo som uviedol vyššie, sú totálne kraviny. Nemienim nikoho presviedčať o opaku. Ak sa niekomu nepáčia informácie, ktoré vyvracajú jeho svätú, či nesvätú pravdu, možno nepatrí do otvorenej spoločnosti, ale do tej druhej, uzavretej. Možno iba potrebuje čas. Každý si môže slobodne vybrať svoj názor a stanovisko. Bez toho, aby sa bál trestu, či urážok. Aj o tom je otvorená spoločnosť.
Infiormácie v príspevku som čerpal z knihy George Soros: "Open Society - Reforming Global Capitalism", ako aj z voľne dostupných zdrojov na internete.
p.s.: George Soros ma stále neplatí. Priamo, ani nepriamo.
