reklama

Zlá diera.

Nebude reč o tej Zlej diere, ktorá je pri Lipovciach, ale o zlej diere, ktorú sme prenesene vyvŕtali do vzduchu - o diere ozónovej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Všetko to začalo v druhej polovici šesťdesiatych rokov americkým pokusom o vývoj vlastného nadzvukového dopravného lietadla v rámci programu SST (https://en.wikipedia.org/wiki/Boeing_2707), ktoré malo premávať v stratosférickej ozónovej diere, pričom došlo na obavy vedcov, že jeho splodiny by ju mohli poškodiť. V roku 1969 Massachusettský Inštitút Technológie zadal na vypracovanie rozsiahlu štúdiu o dopade ľudskej činnosti na životné prostredie. Štúdia, pod skratkou SCEP, bola zverejnená o rok neskôr a zahŕňala hodnotenie stavu stratosféry a možný dopad SST. Riziko vplyvu dvoch hlavných splodín - CO2 a vodnej pary - zhodnotili ako minimálne, takmer zanedbateľné. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Témy sa ujal atmosférický chemik z University of California Harold Johnston, ktorý začal premýšľať nad vplyvom ďalšieho vedľajšieho produktu spaľovania prúdových motorov - oxidov dusíka. Hrubý výpočet ukázal možné značné narušenie, no v príliš veľkom intervale. Problémom bolo to, že nikto nevedel, aká je normálna koncentrácia oxidov dusíka v atmosfére, pretože ju nikto nemeral a teda nebolo možné kalkulovať efekt jej zvýšenia. Kongres preto uvoľnil 21 miliónov dolárov na Program štúdia dopadov na klímu (CIAP). Trojročná snaha zahŕňala takmer tisíc vedcov z rôznych krajín, univerzít a vedeckých inštitúcií. Vedci konštatovali, že letka päťsto Boeingov SST by zredukovala ozónovú vrstvu o 10 až 20 percent. Správa s rozsahom 7.200 strán bola zosumarizovaná na 27 strán, pričom v zhrnutí sa uviedlo, že budúci SST so šesťnásobne zníženými splodinami by ozónovú vrstvu nepoškodil, čo rozzúrilo vedcov natoľko, že prinútili Ministerstvo dopravy USA aby uznalo, že sumár skreslil skutočnosť, dokonca to museli uverejniť aj v časopise Science. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medzitým sa pozornosť vedcov začala uberať iným smerom. Holandský atmosférický vedec Paul Crutzen predložil na vedeckom stretnutí v Kyotó v roku 1974 prácu, v ktorej sa venoval vplyvu chlóru. O niekoľko mesiacov britský vedecký časopis Nature zverejnil prácu Rowlanda a Molinu, ktorí tvrdili, že rozklad bežných priemyselných chemikálií - chlorofluorokarbónov (CFC) - by mal za následok únik značného množstva ClO do stratosféry. Britský vedec James Lovelock v roku 1970 zdokumentoval významnú prítomnosť CFC v troposfére. Ak mal pravdu a neexistovala možnosť ako ich odstrániť, potom bolo jasné, že vzdušné prúdenie v atmosfére ich nakoniec premiestni do stratosféry.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Každý rok sa vyrobili milióny ton CFC pre použitie v sprayoch, chladničkách, klimatizačných jednotkách a podobne. To už aerosolový priemysel bil na poplach. Založili štyri rôzne združenia, ktoré mali jediný cieľ: obranu ich výrobkov vo verejnej oblasti. Jedna z nich - Manufacturing Chemists´Association založila podvýbor, ktorého úlohou bolo rozdeliť 3-5 miliónov dolárov pre vedcov hlavne z univerzít, ktorí sa mali venovať paralelnému výskumu efektov CFC. Aj napriek ich snahe sa politický proces so snahou o reguláciu pohol pomerne rýchlo. Public relations organizácie aerosólového priemyslu tvrdili, že štúdie potvrdzujúce škodlivý vplyv CFC na ozónovú vrstvu v skutočnosti tvrdia, že " nevieme o čo tu ide, nevieme či to, čo tu meriame má niečo spoločné s problémom, ale určite vieme, že v priebehu niekoľkých budúcich rokov sa tak či tak nič nestane." Zatiaľ však už aj americká verejnosť zmenila svoje návyky. Keď v roku 1977 Úrad pre potraviny a liečivá ohlásil reguláciu CFC, ich používanie kleslo už o tri štvrtiny. K ich úplnému zákazu došlo v roku 1979.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 1985 Britská Antarktická Expedícia oznámila existenciu značného narušenia ozónovej vrstvy nad Antarktídou, čo začalo novú fázu konfliktu. Neskôr, po dôkladnom vyhodnotení snímok z archívu NASA, musel ďalší z atmosférických vedcov - Richard Stolarski - konštatovať, že narušená oblasť pokrýva celú oblasť Antarktídy. Prekonalo to aj tie najhoršie predpoklady vedeckej obce.

Obrázok blogu

https://www.bing.com/images/search?view=detailV2&id=A531BE1DE41C0423B1C9418BE629A4972333919E&thid=OIP.hbpN6rZSsbbCjDR3wt8WcQHaEJ&mediaurl=http%3A%2F%2Fen.es-static.us%2Fupl%2F2017%2F11%2Fozone-hole-changes.gif&exph=303&expw=540&q=Ozone+Layer+Hole+Now&selectedindex=59&ajaxhist=0&vt=0&eim=1,2,6

V roku 1987 si vedecká antarktická expedícia položila otázku: ako možno vysvetliť extrémne nízku úroveň ozónu v tejto oblasti. Zistili, že to zavinil kombinovaný efekt veľmi vysokých úrovní zlúčenín chlóru z rozpadu CFC a zvláštnych meteorologických podmienok. Extrémny antarktický chlad prispieva k vytvoreniu polárnych atmosférických mrakov, ktoré sú tvorené ľadovými kryštálmi, čo prispelo k urýchleniu chemickej reakcie a uvoľňovania zlúčenín chlóru. Silný vietor okolo pólu bráni v prístupe vzduchu zo stredných výšok, čo bolo dôvodom toho, že zlúčeniny chlóru dosiahli väčšiu koncentráciu, než predpokladali teoretické modely. 

Aj napriek zákazu používania CFC v USA, jeho spotreba ďalej rástla v Európe a bývalom ZSSR. Viedenský dohovor o ochranu ozónovej vrstvy, sponzorovaný Environmentálnym programom OSN (UNEP) nestanovil žiadne obmedzenia na CFC. Trvalo to ďalšie dva roky kým UNEP dosiahol medzinárodnú dohodu o obmedzení výroby CFC. Výsledkom bol "Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu", ktorý stanovil, že štáty vyrábajúce CFC musia v priebehu niekoľkých rokov obmedziť ich výrobu o 50%.

Súbežne s tým, čo sa dá nazvať úspechom vedy, pokračovali snahy o jej spochybnenie. Lobisti CFC priemyslu, ale aj tradiční skeptici pochybovali o tom, že ozónová diera je skutočná, alebo aj keď je skutočná, tak sa vlastne nič nedeje, alebo ešte, že je spôsobená prirodzene, sopkami.

V priebehu osemdesiatych rokov sa antienvironmentalizmus zakorenil v sieti konzervatívnych a libertariánskych think-tankov vo Washingtone. Patrili sem napríklad Cato Institute, American Enterprise Institute, Heritage Foundation, Coopertive Enterprise a Marshall Institute, ktoré každý po svojom presadzovali záujmy biznisu, politiku voľného trhu a súčasne obmedzenie ochrany životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a pracovnej sily. Boli podporovaní darmi od biznismenov, korporácií a konzervatívnych nadácií. Jedna z týchto skupín - Heritage Foundation sa zrodila priamo z diskusie okolo projektu SST. Dva dni po tom, čo ho Kongres zrušil, American Enterprise Institute usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej projekt podporoval. Premárnená šanca naštvala dvoch asistentov z Kongresu, ktorí založili novú nadáciu, ktorá mala byť zameraná na poskytnutie "síl rýchleho zásahu" na podporu konzervatívnej pro-biznisovej politiky. Na začiatok získali peniaze od Josepha Coorsa - veľkopodnikateľa v pivovarníctve a Richarda M. Scaifeho - miliardárskeho dediča bankového, naftového a hliníkového impéria. Ich nadácia bola v polovici osemdesiatych rokov podporovaná širokým spektrom korporácií a bánk, vrátane General Motors, Chase Manhattan Bank a Mobil Oil. Hlavným aspektom ich snahy o spochybnenie poškodenia ozónu bolo vytvorenie alternatívneho príbehu, ktorý by opisoval narušenie ozónu ako dôsledok prirodzených príčin, čo cynicky zneužila skorumpovaná, sebecká a extrémistická vedecká komunita aby získala viac financií pre svoj výskum. Jedným z prvých, ktorí tento argument použili bol človek, ktorý bol začiatkom osemdesiatych rokov spoločníkom v Heritage Foundation - Fred Singer.

Začal príbehom o tom, že vedci preháňali v minulosti a preháňajú aj teraz a preto sa im nedá veriť. V roku 1988 prišiel s vlastnou interpretáciou ozónovej diery. Zdalo sa mu podozrivé, že sa ozónová diera zjavila odrazu v roku 1975, v podstate v tom čase, keď sa začal trend otepľovania zemského povrchu. Snažil sa všetkých presvedčiť, že skutočnou príčinou diery bolo stratosférické ochladzovanie a toto že bolo iba časťou prirodzeného cyklu zemskej variability. Ak by to bola pravda, potom by nebola potrebná žiadna regulácia. Tieto jeho názory neprotirečili prírodným zákonom. Iba šli proti práci stoviek expertov za posledných desať rokov a "náhodou" viedli k záveru, že žiadna regulácia zo strany vlády nie je potrebná. 

S prijatím dodatku k Montrealskému protokolu v roku 1992, ktorý ratifikoval Senát Kongresu USA, dokonca bol akceptovaný aj najväčším svetovým chemickým koncernom - firmou DuPont, debata okolo ozónovej diery prakticky skončila. Fred Singer sa ale nevzdal. V roku 1990 založil svoju vlastnú neziskovku - Science and Environmental Policy Project (SEPP). Zo začiatku bol spojený s Washington Institute for Values in Public Policy, ktorý bol pre zmenu financovaný Cirkvou zjednotenia reverenda Sun Myung Moona. Od roku 1989 Singer stále presviedčal, že vedci zavádzajú verejnosť, aby si namastili vrecká. Podobne by sa ale dalo argumentovať aj na Singerovu adresu. Príjmy SEPP v deväťdesiatych rokoch síce nie sú známe, no v roku 2007 boli v čistom 226.443 dolárov a celkový majetok bol vo výške 1,69 milióna dolárov. Jeho skepticizmus mu vyniesol oveľa viac pobytu na výslní, než väčšina vedcov kedy dosiahne za svoj výskum, ticho publikovaný v odborných vedeckých časopisoch.

Jadro pudlíka ale bolo niekde inde. V roku 1989 Singer napísal: " A potom sú tí, ktorí majú svoje vlastné skryté záujmy. Nie iba zachrániť životné prostredie, ale zmeniť náš ekonomický systém. Niektorí z týchto utopistov sú socialisti, iní Luditi, ktorí nenávidia technológiu, väčšina z nich len túži regulovať. Regulovať v čo najväčšej možnej miere." V roku 1991 písal podobne: " Skutočnou agendou ochrancov životného prostredia - a tiež vedcov, ktorí poskytujú dáta na ktoré sa spoliehajú - je zničiť kapitalizmus a nahradiť ho nejakým druhom celosvetového utopického socializmu, možno aj komunizmu." Joe McCarthy by bol hrdý.

Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511408/fajcime-aj-ked-nefajcime.html

Použité informácie: Oreskes - Conway - Merchants of Doubt

 https://www.youtube.com/watch?v=AU0eNa4GrgU

 Internet.

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  506
  •  | 
  • Páči sa:  1 764x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu