Fajčíme aj keď nefajčíme.

Autor: Anton Kovalčík | 21.7.2019 o 8:37 | (upravené 21.7.2019 o 11:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  617x

Drahí nefajčiari, prišli ste niekedy domov zo spoločenskej akcie na ktorej sa aj fajčilo a ovoňali ste doma svoje oblečenie? Ja áno. A hneď som ho dal do prania. Pľúca sa ale vyprať nedajú.

Dnes vieme, že pasívne fajčenie nás môže zabiť. Podobne, ako vedecké laboratóriá tabakového priemyslu už v päťdesiatych rokoch vedeli, že fajčenie spôsobuje rakovinu, to, že ju spôsobuje aj pasívne fajčenie vedeli už dlho predtým ako sa k tomuto poznaniu dopracovali nezávislí vedci. V sedemdesiatych rokoch výskumní pracovníci tabakových firiem zistili, že dym z horiacej cigarety unikajúci do okolia obsahuje viac toxických chemikálií než dym vdychovaný fajčiarom. V roku 1980 New England Journal of Medicine uverejnil článok, ktorý dokazoval, že nefajčiari pracujúci v zadymených kanceláriách majú zníženú funkciu pľúc - až do takej miery, akoby boli aktívnymi fajčiarmi. 

O rok neskôr zverejnil Takeshi Hirayama, hlavný epidemiológ japonského Národného inštitútu na výskum rakoviny štúdiu, kde ukázal, že japonské ženy, ktorých manželia fajčia, mali oveľa vyššiu mieru úmrtia na rakovinu pľúc, než manželky nefajčiarov. Tabakový priemysel, ako inak, prácu ostro skritizoval. Najali konzultantov aby vypracovali protištúdiu a spochybnili Hirayamovu reputáciu. Jedným z týchto konzultantov bol známy bio štatistik Nathan Mantel, ktorý tvrdil, že Hirayama sa dopustil vážnej štatistickej chyby. Tabakový inštitút vehementne propagoval Mantelovu  prácu, presviedčajúc médiá, aby poskytli priestor obom stranám. Následne uverejnili celostránkové inzeráty v hlavných denníkoch, v ktorých tvrdili, že nová štúdia popiera riziko pre nefajčiarov. Nová štúdia bola, samozrejme, financovaná tabakovým priemyslom. Interné memorandum poradcov tabakových firiem ale potvrdzovalo, že Hirayama má pravdu a Mantel sa mýli. 

V roku 1986 štyridsať štátov USA schválilo predpisy obmedzujúce fajčenie na verejnosti. 

Tabakové firmy mali veľké obavy. Ellen Merlo, viceprezidentka Philip Morris v internom memorande uviedla: "My všetci, ktorých živobytie priamo či nepriamo závisí na predaji tabaku, sa musíme spojiť do jednotnej sily. Ak fajčiari nebudú môcť fajčiť kedy a kde sa im bude chcieť, budú fajčiť menej." V roku 1991 riaditelia Philip Morris vypracovali plán, ktorý zahŕňal štyri hlavné ciele pre zachovanie úrovne predajov. Prvou podmienkou, na ktorej záviselo všetko ostatné, bolo: " Udržiavať kontroverzie pokiaľ ide o fajčenie na verejnosti a pokiaľ ide o vedu."

V decembri nasledujúceho roka EPA vydala správu o vplyve pasívneho fajčenia na zdravie dýchacích ciest. Správa pripísala 3.000 úmrtí na rakovinu pľúc, 150 až 300 tisíc prípadov bronchitídy a zápalu pľúc u malých detí a medzi 200 tisíc až jedným miliónom prípadov zhoršenia astmy u detí pasívnemu fajčeniu. Informácia, ktorá sa zdala príliš šokujúca na to, aby sa dostala do celkového zhrnutia a tlačovej správy hovorila o tom, že pasívne fajčenie závažne zvyšuje riziko náhleho úmrtia novorodencov. Závažnosť dôkazov bola významná, podľa EPA jednoznačná. Kto by sa to pokúšal spochybniť?

Fred Seitz aj Fred Singer.

V roku 1989 Fred Seitz koordinoval zostavenie správy "Vzťah medzi pasívnym fajčením a chorobami," ktorá otvorene priznala, že existuje veľké množstvo vedeckých dôkazov spájajúcich pasívne fajčenie s rakovinou pľúc u dospelých a s dýchacími problémami, astmou, ušnými infekciami, dokonca aj s predčasnými úmrtiami u detí. Navrhoval, že najlepším spôsobom ako bojovať proti množstvu dôkazov je spochybniť prístup, ktorý uprednostňoval závažnosť dôkazov; miesto skúmania všetkých dôkazov navrhoval zamerať sa na "najkvalitnejšie dôkazy." Nie všetky vedecké štúdie sú vytvorené rovnako a zmiešanie dobrých so zlými môže viesť z zmätku a omylom. Jeho správa preto navrhovala, že najprv je treba určiť kritéria na to, aby bol výskum braný ako dôkaz, napríklad určiť podmienku, že akceptované budú len štúdie uskutočnené za ideálnych výskumných podmienok." Ale medicínske štúdie nikdy neprebiehajú za ideálnych podmienok. Nemožno umiestniť ľudí do klietok a kontrolovať čo jedia, pijú a dýchajú dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni. Umožnilo by mu to vylúčiť štúdie, ktoré mu nevyhovovali a akceptovať tie, ktoré áno. Tabakový priemysel tým ale ani tak nebol nadšený a jeho šéfovia sa rozhodli bojovať za svoje záujmy pod vlajkou "serióznej vedy." Navrhol im ju Fred Singer. https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511101/ked-prsi-kyselina.html

V roku 1990 založil SEPP (Science and Environment Policy Project) na propagáciu "zdravej" politiky v oblasti environmentálnej politiky. (https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511288/zla-diera.html?ref=viacbloger) V roku 1993 už pomáhal tabaku propagovať koncept serióznej vedy podporovaním vedy, ktorá mu vyhovovala a diskreditovaním tej, ktorá bola proti, označujúc ju za "vedecký odpad." Robil to v spolupráci s APCO Associates, PR firmou, ktorú Philip Morris najal aby pomohla s kampaňou o pasívnom fajčení. 

Začal čelný útok na vedu. Vo svojom prvom článku, ktorý pripravil pre APCO obvinil EPA, že výskum, ktorý tam bol uskutočnený je "vedecký odpad." Obvinil ich, že zmanipulovali údaje tým, že prijali zásadu 90 percentnej istoty miesto 95 percentnej. V tom istom roku tabakový priemysel distribuoval príručku, založenú na Singerovej práci, s názvom "Zlá veda: kniha nápadov." V podstate v nej obvinili EPA a ďalšie vládne inštitúcie so skresľovania výsledkov vedeckých výskumov za účelom zvyšovania regulácie a jej zavádzania aj do ďalších problematických oblastí. Príručka obsahovala návody, články, názory, ktorých jediným cieľom bolo spochybniť integritu a autoritu vedy. Často sa v nej citovali "experti," ktorí boli platenými konzultantmi regulovaných odvetví, následne čitateľom pripomenuli omylnosť vedy. Ani jeden príspevok však v nej neuvádzal aktuálnu štúdiu, ktorá by dokázala, že sú tieto problémy vo vede rozšírené, alebo rozšírené viac než hocikde inde, kde sa krížia záujmy vedy, politiky a biznisu. Žiadny nedokazoval, že tvrdenie o nebezpečenstve pre prostredie bolo vyvrátené. Nebol vyvrátený žiadny z výsledkov vedeckého bádania, pretože cieľom nebolo napraviť konkrétne vedecké omyly. Cieľom príručky bolo poskytnúť čitateľovi návod a inšpiráciu na spochybňovanie vedy ako takej, ako prostriedok na spochybnenie výsledkov vedeckých výskumov v akejkoľvek oblasti. Stratégiou bolo umiestniť sťažnosti v médiách v podobe takzvaných op-ed článkov (vyjadrujúcich názor, komentár  a podobne), listov šéfredaktorovi, príspevkov v mainstreamových časopisoch, ktorým ste dodali "fakty" a potom ich citovať na inom mieste akoby to boli skutočné fakty. V podstate citovať samého seba. 

"Zlá veda..." bola v stručnosti súhrnom článkov napísaných hlavne zamestnancami Competitive Enterprise Institute. Neboli napísané vedcami, ani sa neobjavili v takzvaných peer-reviewed (expertmi v danej oblasti overovaných) vedeckých časopisoch. Z drvivej väčšiny sa objavovali v médiách, ktoré boli naklonené ideológii voľného trhu a teda vehementne proti akejkoľvek regulácii. 

To be continued ...

 

Použité informácie: Oreskes-Conway: Merchants of Doubt.

                                 Internet

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Muž, ktorý rozstrieľal majdan, teraz zatýka v Moskve

Ukrajinci chcú Kusiuka súdiť, Putin ho poveril velením Národnej gardy.

Píšu Arnab Das a Jacek Rostowski - Fórum

Nemecký vrchol končí, nasleduje návrat Francúzska

Čo znamená nová situácia vo svete pre európsku integráciu.

Píše Mikuláš Sliacky

Fico by si mal kúpiť kladivo

Nebyť Lucie Žitňanskej, už by Jankovská bola v Súdnej rade.


Už ste čítali?