reklama

Veda či paveda?

Tento príspevok je voľným pokračovaním predchádzajúceho pod názvom Fajčíme aj keď nefajčíme. (https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511408/fajcime-aj-ked-nefajcime.html).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Riaditeľ komunikačného odboru Philip Morris Victor Han v memorande pre Ellen Merlo uviedol: " Bez významnej, koncentrovanej snahy odhaliť slabosti EPA, bez úsilia o vybudovanie podstatných a rozumných pochybností ... prakticky všetky ostatné snahy ... značne stratia na efektivite."

V roku 1993 by nikto nepokladal EPA za dokonalú organizáciu, nikto by si nemyslel, že neexistujú zbytočné regulácie, ktoré treba zrušiť; tvrdili to aj jej obhajcovia. Tabakový priemysel však nechcel, aby EPA pracovala lepšie a rozumnejšie; chceli ju zlikvidovať. Han prišiel k záveru, že "dôveryhodnosť EPA je možné zničiť. No nie iba na základe samotného pasívneho fajčenia. To musí byť časťou mozaiky, ktorá sústredí úsilie všetkých nepriateľov EPA proti nej v jednej chvíli." Táto mozaika bola čoskoro vytvorená. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Vedecký odpad" sa stal hlavnou komunikačnou linkou Stevena J. Milloya (https://en.wikipedia.org/wiki/Steven_Milloy ) a skupiny nazvanej TASSC - The Advancement of Sound Science Coalition - ktorej cieľom je, v protiklade s jej názvom, nie napredovanie vedy, ale jej diskreditácia. Milloy, ktorý sa neskôr stal komentátorom Fox News, bol spojený s Cato Institute a ešte predtým bol lobistom vo firme Multinational Business Service (MBS), ktorú začiatkom deväťdesiatych rokov najala Philip Morris aby jej pomohla pri obrane pasívneho fajčenia. Medzi hlavných vedeckých poradcov TASSC patrili Fred Singer a Fred Seitz. Milloy písal články pre Wall Street Journal a iné periodiká obhajújúce záujmy veľkého biznisu, vytvoril webovú stránku JunkScience.com (VedeckýOdpad.com) ktorá bez problémov útočila na akúkoľvek vedu, ktorá sa zaoberala zdravím a životným prostredím. Nezáležalo na tom, kto vedu robil, či EPA, WHO, Americká národná akadémia vied, alebo uznávaní vedci na univerzitách. Ak výsledky ohrozovali bezpečnosť nejakého biznisu. Milloy na nich zaútočil. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prístupom "analýzou k paralýze" sa snažili znefunkčniť normálne fungovanie vedeckých výskumov, požadovali stopercentné potvrdenia výsledkov, žiadali aby EPA stanovila hranicu pod ktorou fajčenie neškodí, obviňovali EPA a vedcov zo zadržiavania informácií, chceli od nich obrovské množstvá záznamov a analýz, zahlcovali ich nezmyselnými požiadavkami. Analýzou k paralýze.

Ako sa v tom mal bežný človek vyznať?! Aj dnes... ako sa má v tom bežný človek vyznať?

Vedci vedia rozoznať zlú vedu, keď ju vidia. Je to veda, ktorá je viditeľne podvodná - keď sú dáta vymyslené, upravené, alebo zmanipulované. Veda je zlá vtedy, ak sú dáta povyberané ako hrozienka z koláča, keď sú niektoré zámerne vynechané, alebo keď je pre čitateľa nemožné pochopiť proces, ktorým boli dáta zozbierané, či analyzované. Je to súbor tvrdení, ktoré sa nedajú testovať, alebo také, ktoré boli založené na príliš malej vzorke, alebo tvrdenia, ktoré nevyplývajú z poskytnutých dôkazov. A veda je zlá, alebo aspoň slabá, ak zástancovia nejakého názoru k nemu dospeli na základe nedostatočných, či nekonzistentných údajov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Môžete robiť akékoľvek pokusy, pokiaľ dosiahnete tieto výsledky.
Môžete robiť akékoľvek pokusy, pokiaľ dosiahnete tieto výsledky. 

Zatiaľ čo sú tieto vedecké kritéria v princípe jasné, je vecou úsudku, kedy je ich treba v praxi aplikovať. Preto sa vedci spoliehajú na tzv. expertný posudok (peer review). Nie je to nič extra vzrušujúce, no je nutné pochopiť koncept, lebo to robí vedu vedou, nie len nejakým názorom.

Je to jednoduché. Žiadne vedecké tvrdenie nemožno pokladať za legitímne, pokiaľ neprešlo sitom kritického hodnotenia iných expertov v posudzovanej oblasti. Experti prinajmenšom pátrajú po viditeľných chybách pri zbere údajov, ich analýze a interpretácii. Vedecké časopisy podrobujú všetky odborné príspevky expertným posudkom. Väčšinou požiadajú o vyjadrenie troch odborníkov. Ak vyjadria nejaké pochybnosti, či nájdu chyby, článok je vrátený autorovi na opravu a podrobený opätovnému posúdeniu. Ak autori nedokážu napraviť chyby nájdené posudzovateľmi, príspevok je odmietnutý. Autor to potom môže skúsiť opäť, v menej prestížnom časopise. Menej striktnými v tomto smere sú konferencie, čo je dôvodom, prečo sa príspevky na nich neberú až tak vážne, pokým nie sú zverejnené v odborných časopisoch po odbornom posúdení. To je napríklad aj dôvod, prečo tabakový priemysel a iné záujmové skupiny môžu zorganizovať a financovať vlastné konferencie a potom publikovať ich výsledky v "spriatelenej tlači."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posudzovatelia tiež musia byť skutočnými expertmi a nesmú mať osobný ani profesionálny vzťah s osobou, ktorej prácu posudzujú. Správu EPA o pasívnom fajčení posudzovala skupina, ktorá sa skladala s deviatich expertov a deviatich konzultantov, ktorým pomáhali zamestnanci poradného zboru EPA. Bol v nej profesor medicíny na Yale University, vedúci vedecký pracovník v Lawrence Berkeley Laboratory a ďalší, všetko doktori medicíny, či PhD vedci. 

Singer je fyzik, Jeffreys právnik, Milloy lobista.

Renesančný lekár Paracelsus, ktorý žil v šestnástom storočí prehlásil, že jedom nie je látka samotná, ale jej dávka. Účelne to rozviedol Singer tak, že aj soľ môže byť jedom, ak to s ňou preženieme. Taktiež vitamíny a čokoľvek konzumujeme. Vznikol koncept hraničnej dávky pod ktorou je látka neškodná. Tabakový priemysel potom začal argumentovať, že všetko, čo bežne robíme môže byť škodlivé, vrátane prechádzania cez cestu, či bicyklovania sa. Takže aj fajčenie je len jedným z bežných rizík, ktoré akceptujeme tým, že žijeme. Život je nebezpečný. Aj tabak je. Zvyknite si na to. 

Hlavne nech sa nám nikto nemieša do biznisu a neobmedzuje vašu slobodnú voľbu fajčiť. 

Tak to aspoň tvrdil tabakový priemysel. No je značný rozdiel medzi rizikami, ktoré sme sa rozhodli akceptovať výmenou za to, čo chceme - napríklad šoférovanie, pitie alkoholu, či nechránený sex - a tými, ktoré nám niekto nanútil proti našej vôli.

Slávny filozof Isaiah Berlin kedysi prehlásil, že sloboda pre vlkov znamená smrť pre ovce. Západná spoločnosť vždy chápala, že sloboda nie je absolútna. Označuje sa to aj ako vláda zákona. Nikto nemôže robiť úplne všetko, čo sa mu zachce, kedy sa mu zachce. Nemám právo zakričať v preplnenom kine "Horí!" Všetky slobody majú svoje obmedzenia a vždy sa s nimi spája zodpovednosť za ich uplatňovanie. Môžeme si slobodne vybrať, čo budeme robiť, no nemôžeme si slobodne vybrať dôsledky našich rozhodnutí. Žiadna sloboda nemá väčšie obmedzenie, než sloboda zabiť iného človeka, či je to použitím strelnej zbrane alebo noža, alebo nepriamo nebezpečnými výrobkami. Pasívne fajčenie je nepriamym nebezpečenstvom, ktoré zabíja ľudí.

EPA netvrdila nič viac ani nič menej. Tvrdila, že na ochranu oviec je potrebná kontrola vlkov zo strany vlády. 

Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511411/ddt-a-masove-vrazdenie.html

Použité informácie: Oreskes - Conway: Merchants of Doubt

 Internet

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  506
  •  | 
  • Páči sa:  1 763x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu