Skoro vojna kvôli hokejke.

Autor: Anton Kovalčík | 18.9.2019 o 8:31 | (upravené 21.9.2019 o 16:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  909x

Slávny dánsky fyzik a nositeľ Nobelovej ceny Niels Bohr kedysi povedal: "Predpovede sú ťažké, hlavne o budúcnosti."

Až raz niekto napíše dejiny klimatickej krízy, dvaja vedci sa budú vynímať vysoko z radu tisícok klimatológov. Vedci s najvplyvnejšími a  najkonzistentnejšími hlasmi volajúcimi za rozumnú akciu na zachovanie životného prostredia na našej planéte. 

Ak by hnutie za ochranu klímy malo svoj deň narodenia, veľmi pravdepodobne by to bol 23. jún 1988. V ten deň James Hansen, riaditeľ Goddardovho Inštitútu pre Vesmírne Štúdie (GISS), jeden z najuznávanejších klimatických vedcov planéty, prehlásil pred televíznymi kamerami a natrieskanou miestnosťou kongresového výboru USA, že si je na 99% istý, že trend otepľovania je reálny a je zapríčinený ľudskou činnosťou. V komentári pre New York Times potom uviedol, že "je načase prestať zbytočne tárať o vede." 

Začiatkom sedemdesiatych rokov došla malá skupina vedcov k mylnému záveru, že možno smerujeme k ďalšej dobe ľadovej. K hystérii prispel aj článok Ichtiaque Rasoola a Stephena Schneidera v časopise Science v roku 1971, kde na základe Schneiderovho primitívneho počítačového modelu tvrdili, že narastajúca prašnosť v atmosfére môže stačiť na dostatočné zablokovanie slnečných lúčov, aby začala novú dobu ľadovú. Nedlho po zverejnení Schneider zistil chybu v programe, ktorá zmnohonásobovala chladiaci účinok aerosolov v pomere k otepľovaniu spôsobenému skleníkovým efektom. V roku 1975 publikoval ďalší článok, v ktorom predpovedal, že otepľovanie predbehne chladiaci účinok prachu v atmosfére začiatkom osemdesiatych rokov. Viac-menej sa to ukázalo ako pravdivé.

V roku 1977 výbor vybraný Národnou Akadémiou Vied USA vydal správu, ktorej záverom bolo, že ak emisie skleníkových plynov budú pokračovať súčasným tempom, teplota v polovici 21. storočia môže narásť až o 11°C. Meteorológ z MIT Jule Charney bol potom poverený zistiť dôveryhodnosť počítačových modelov. Bol na to viac než kvalifikovaný, pretože sa v päťdesiatych rokoch podieľal na prvých pokusoch o simuláciu počasia spolu s Johnom von Neumannom, jedným s otcov počítačov. Jedným z dôsledkov ich výskumu bol vznik Laboratória Dynamiky Tekutín pri NOAA, kde Syukuro Manabe vyvinul prvý trojrozmerný model simulácie klímy (Globálny Cirkulačný Model - GCM). Model rozdeľoval atmosféru do malých boxov, pričom sa snažil navrhnúť pravidlá správania sa vzduchu v nich na základe realistických fyzikálnych zákonov. K prvým, primitívnym modelom sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pridávali vplyvy oceánov, častíc, mrakov, neskôr CO2, metánu a iných skleníkových plynov. Ich centrálnu mieru, ktorou bola citlivosť klímy v stupňoch Celzia na zdvojnásobenie obsahu CO2 v atmosfére, odhadovali na približne 3 stupne. Modely sa ďalej vylepšovali a vznikali nové tímy s ich modelmi. V roku 1992 došlo k porovnaniu 14 rôznych modelov; výsledkom bola hrubá zhoda a potvrdenie predpovede globálneho otepľovania. 

V roku 1979 bola požiadaná skupina elitných amerických vedcov JASON, ktorej úlohou bolo radiť vláde USA v utajovaných, ale aj verejných záležitostiach, aby posúdila dôkazy. Vyvinuli vlastný počítačový model globálneho klimatického systému, ktorý potvrdil, že čelíme otepleniu. https://fas.org/irp/agency/dod/jason/co2.pdf 

V tom istom roku Hansen a jeho skupina začali vytvárať celosvetovú databázu sledovania teplôt z tisícok meracích staníc, lodí a satelitov, siahajúcu až do druhej polovice 19. storočia. V roku 1981 Hansen a kolegovia zverejnili v časopise Science svoju prvú komplexnú analýzu. Začali ňou reťaz presných predpovedí, ktoré preverili neskoršie reálne merania. Keď 12. júna 1991 vybuchla Filipínska sopka Mount Pinatubo, vyvrhla do ovzdušia okolo 20 miliónov ton kysličníka siričitého, do výšky až okolo 23 kilometrov. Hansen a jeho kolegovia sa rozhodli pridať túto udalosť do svojho modelu a predpovedať ďalšie udalosti. Uviedli, že maximálny chladiaci efekt v dôsledku výbuchu sa prejaví koncom roka 1992 a minimálna teplota bude vtedy, alebo v roku nasledujúcom a v druhej polovici deväťdesiatych rokov sa vrátia rekordné teploty. Koncom roka 1992 poklesli globálne teploty o pol stupňa Celzia, rok 1995 mal rekordné horúčavy a ďalšie prišli v roku 1998.  https://www.youtube.com/watch?time_continue=13&v=WecgO8cBcZY

23. júna 1988 Hansen vystúpil pre Kongresom a narobil si mnoho nepriateľov. V nasledujúcich rokoch bola jeho práca cenzurovaná zo strany vlády, dostával výhražné emaily. Nebol jediný. 

Ešte ten istý mesiac sa v Toronte zišli stovky vedcov  a politikov  na historickej Konferencii o Zmenách Atmosféry, kde sa diskutovalo o prvých redukciách emisií. V novembri sa uskutočnilo prvé zasadanie Medzinárodnej skupiny OSN pre klimatické zmeny (IPCC), najvýznamnejšej organizácie, ktorej úlohou je radiť vládam celého sveta v oblasti klimatickej hrozby. Ešte o nej bude reč.

"Serengeti stratégia" je obrazné pomenovanie pre spôsob, akým sa v národnom parku Serengeti levy snažia uloviť zebry, ktoré sa zvyčajne držia pohromade a tým sa chránia proti útokom. Šelmy sa snažia vytipovať a izolovať jedinca, dostať ho preč od stáda, uštvať ho a zlikvidovať. Niečo podobné sa takmer prihodilo druhému z najuznávanejších klimatológov, Michaelovi Mannovi, profesorovi atmosférických vied na Penn State University. A to kvôli hokejke. Presnejšie kvôli takzvanému hokejkovému grafu.

Záznamy teplôt z celého sveta naznačujú, že za posledné storočie sa Zem oteplila asi o 1°C. Zdalo sa to ako málo, ale účinky už boli badateľné v topení ľadovcov, stúpaní hladiny mora, častejších vlnách horúčav, silnejších hurikánoch,... Keďže len málo skutočných meraní teplôt sa datuje viac než 100 rokov do minulosti, otázkou bolo, či tento nárast teploty je len náhodným skokom, ktorý sa v nasledujúcich desaťročiach obráti späť k poklesu teploty, alebo sa jedná o dlhodobý trend.

Odpoveď na túto otázku sa snažia nájsť paleoklimatológovia. Využívajú nepriame dôkazy poskytované tzv. proxy údajmi - prírodnými archívmi údajov, ktoré fyzikálne, chemicky, alebo biologicky zaznamenávajú niektoré vlastnosti klímy v minulosti. Vedci napríklad zistili, že zmeny pomeru izotopov kyslíka vo zmrznutých vrstvách jadier ľadu získaných vŕtaním, môžu byť použité na odhad zmeny teplôt až niekoľko tisícročí dozadu. Niektoré proxy údaje, napríklad sedimenty na dne mora, zaznamenávajú iba hrubé údaje o dlhých obdobiach, iné, napríklad letokruhy stromov, jadrá ľadu, koraly, môžu poskytnúť informácie o teplote, zrážkach, či smere vetra v priebehu jednotlivých ročných období, či rokov. Využitím množstva takýchto údajov je možné zostrojiť podrobnú chronológiu klimatických zmien minulých storočí.

Mann a jeho spolupracovníci boli v roku 1998 schopní s použitím takýchto údajov zostrojiť graf zmien teplôt na severnej pologuli, ktorý končil výrazným rastom v poslednom storočí.

Dalo sa z neho okrem iného vydedukovať, že od 11. do 14. storočia, čo sa niekedy označuje ako teplé stredoveké obdobie, došlo k poklesu priemerných teplôt do chladnejšej Malej doby ľadovej, siahajúcej od 15. do 19. storočia. Dlhodobý plynulý pokles bol náhle prerušený prudkým rastom za posledných sto rokov. To je čepeľ hokejky. Bol to graf, ktorý sa dal interpretovať veľmi jednoducho a zrozumiteľne: na Zemi došlo k náhlemu nezvyčajnému nárastu atmosférickej teploty, čo sa zhodovalo s dramatickými zmenami v ľudskej aktivite poznačenej industriálnou revolúciou a zvýšeným používaním fosílnych palív. Hokejkový graf bol neskôr potvrdený ďalšími nezávislými štúdiami:

Grafy od iných autorov, potvrdzujúce správnosť pôvodného hokejkového grafu.Grafy od iných autorov, potvrdzujúce správnosť pôvodného hokejkového grafu.

https://wg1.ipcc.ch/publications/wg1-ar4/ar4-wg1-chapter6.pdf

Reakcia na seba nedala dlho čakať. 

Popierači klimatických zmien začali verejné a veľmi osobné útoky proti Mannovi a jeho spoluautorom v nádeji, že sa im ich podarí izolovať od ostatnej vedeckej obce a zdiskreditovať celú klimatickú vedu, znehodnotiť prácu tisícok vedcov po celom svete. Boli zahrňovaní množstvom výhražných emailov, útočných článkov  v pravicových médiách, ich e-mailove adresy boli zverejnené na stránkach pravicových a neonacistických organizácií. Ich práca bola cenzurovaná, bolo im znemožňované vystupovať v médiách a podobne. Asi najväčšiu zásluhu na tom mal Marc Morano, platený PR expert a spolupracovník veľkohubého pravicového komentátora Rusha Limabaugha. 

Tiež o nich ešte bude reč.

https://www.youtube.com/watch?v=j8ii9zGFDtc  Citujem Morana z filmu: "Nie som vedec, iba vedca často hrám. My sme negatívna sila. Snažíme sa veci zastaviť."

Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/514783/a-nobelova-cena-mieru-za-rok-2007-ide.html

 

Použité info: https://www.youtube.com/watch?v=hqiCLuOtXts

                     https://www.youtube.com/watch?v=9CKNHpVUJKk

                     Michael E. Mann - The Hockey Stick and the Climate Wars

                     Mark Maslin - Climate Change. A very short introduction.

                     James Hansen - Storms of my grandchildren.

                     Naomi Klein - This changes everything.

                     Mark Bowen - Censoring Science.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kancelár Najvyššieho súdu Solej prišiel o funkciu

Audit zistil pochybenia pri hospodárení.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

A je po trojkoalícii

Trubanova kauza Kiskovi prináša ovocie.


Už ste čítali?