Sú medzi nimi zvolení predstavitelia vlád s reálnou mocou niečo s tým urobiť, experti na public relations, politickí manipulátori, mediálni komentátori, ale aj bežní ľudia.
Popieranie klimatických zmien nie je o vede, či o dôkazoch, ale o politike, o vlastných záujmoch skupín, ktorým sú dopady vedy nepríjemné. Ako kedysi povedal Upton Sinclair: "Je ťažké prinútiť človeka aby niečomu porozumel, keď jeho plat závisí od toho, aby neporozumel." Existuje veľa mocných záujmových skupín, ktorých príjem závisí na tom, aby verejnosť neporozumela klimatickej vede.
Popieranie existencie problému aj napriek nevyvrátiteľným dôkazom často vedie k názorovej a slovnej akrobacii politikov a hlásnych trúb popierania, keď driblujú cez jeho šesť štádií.
Štádium 1 - Nedeje sa to!
Odmietanie faktu, že vôbec dochádza k nejakým klimatickým zmenám. Má to rôzne formy. Najčastejšie, je to popieranie toho, že narastá obsah CO2 v atmosfére aj napriek tomu, že sa takmer na celom svete starostlivo meria už vyše 60 rokov (https://blog.sme.sk/admin/c/514389/preview-page.html). Častejšie je ale tvrdenie, že vôbec nedochádza k žiadnemu otepleniu. V roku 2008 popieračom došlo, že ak šikovne zvolia začiatočné a koncové dátumy a krátky časový interval, môžu to urobiť tak, aby to vyzeralo, že nie je žiadny nárast teplôt. Ak napríklad vyberiete ako začiatok rok 1998, ktorý bol nezvyčajne teplý vďaka silnému efektu El Niňo a vypočítate trendovú líniu cez krátke obdobie, napríklad 10 rokov, dostanete žiadaný výsledok. Nevadí, že je štatisticky nevýznamný. Ako keby ste v máji tvrdili, že v tomto roku sa neoteplí, lebo 27. marec bol teplejší než 9. apríl. V skutočnosti došlo iba k malému spomaleniu otepľovania vďaka prírodným vplyvom.
Po kliknutí na obrázok sa dostanete k podrobnostiam.
Štádium 2 - O.K., deje sa to, ale je to prirodzené!
Obľúbený variant zahŕňa poukazovanie na dávno minulé teplé klímy keď človek ešte po Zemi nechodil. Napríklad v období rannej kriedy, keď po planéte behali dinosaury a teploty boli vyššie, než dnes. Toto teplo však bolo spôsobené tiež, tak ako dnes, vysokými úrovňami CO2 v ovzduší, ktoré ale boli dôsledkom veľmi pomalých geologických procesov. Tieto procesy počas posledných 100 miliónov rokov pochovali v hlbinách Zeme obrovské množstvo uhlíka z ktorého dnes máme fosílne palivá. Ich ťažbou a spaľovaním dnes tento uhlík vypúšťame späť do atmosféry miliónkrát rýchlejšie, než je príroda schopná spätne ho pohltiť.
Alebo čo také Stredoveké Teplé Obdobie, keď teploty boli vyššie, než dnes? Autá neboli. V prvom rade teploty neboli vyššie. Najlepšie dostupné dôkazy poukazujú na to, že aj keď niektoré oblasti boli teplé, mnohé ďalšie boli pomerne chladné, takže globálne teploty boli pod úrovňou dneška.
Po kliknutí na obrázok sa dostanete k podrobnostiam.
Štádium 3 - Problém sa vyrieši sám, prirodzenou cestou.
Napríklad taký Richard Lintzen z MIT, inak takto popierač negatívneho vplyvu cigaretového dymu na zdravie človeka a spolupracovník Cato Institute (o tom na inom mieste) (https://www.desmogblog.com/richard-lindzen,) tvrdí, že takzvané stabilizačné mechanizmy (negatívna spätná väzba) udržia oteplenie na minime. Existuje pozitívna spätná väzba, ktorá zosilňuje počiatočné oteplenie a negatívna spätná väzba, ktoré ho zoslabuje.
Po kliknutí na obrázok sa dostanete k podrobnostiam.
Keď zdvojnásobíme koncentráciu CO2 v ovzduší, priamy nárast teploty spôsobený vzniknutým skleníkovým efektom bude len asi 1°C. Ale oteplenie zvýši množstvo vodnej pary v ovzduší, čo je ešte silnejší skleníkový plyn, než CO2. Pridá asi 1.5°C. Roztápanie ľadovcov vedie k zvýšenému pohlcovaniu slnečného svetla zemským povrchom (znížené albedo), čo pridá asi pol stupňa. Ďalšími menej istými vplyvmi, ktoré v poslednej dobe vedci študujú vo zvýšenej miere je schopnosť rastlín a oceánov pohlcovať CO2, unikanie metánu z topiacej sa "večne" zmrznutej zeme Arktídy, Sibíri a podobne, kde je uložený vo forme klatrátov (https://sk.wikipedia.org/wiki/Klatrát_metánu).
Štádium 4 - Bude to pre nás dobré!!!
"Poľnohospodárstvo bude prekvitať v dôsledku vyšších úrovní CO2. Rastliny ho predsa milujú! Budú dlhšie vegetačné obdobia!" Skutočná veda však dokazuje, že opak je pravdou a že produktivita poľnohospodárskych plodín v trópoch značne klesne už pri malom oteplení. Počasie ovplyvnené klimatickými zmenami malo katastrofálne dopady na poľnohospodárstvo už v minulých rokoch.
Štádium 5 - Je už príliš neskoro, alebo bude to príliš drahé a 6 - Nájdeme nejaké technické zlepšenie a bude po probléme.
Najväčším mýtom je tu názor, že nerobiť nič je najlacnejšie. Ekonómovia, ktorí sa týmto problémom zaoberali, prišli k presvedčeniu, že žiadna akcia nás bude stáť oveľa viac, než keď sa ozaj pustíme do riešenia problému. Vznikla myšlienka "energetickej chudoby", ktorá tvrdí, že nie nedostatočný prístup k jedlu, vode, zdravotnej starostlivosti, ale k energii je prvotným zdrojom ohrozenia, ktorému čelí rozvojový svet. Fosílne palivá sú podľa toho jedinou možnosťou, ako energiu poskytnúť.
Mnohokrát sme v nedávnej minulosti mohli vidieť, že klimatické zmeny zhoršujú ostatné spoločenské problémy - prístup k vode či potrave, zdravie, vedú k nepokojom a občianskym vojnám.
Podľa štúdie Svetovej Banky by klimatické zmeny mohli do roku 2030 uvrhnúť do hlbokej chudoby 100 miliónov ľudí.
Na zázračné vynálezy, technické zázraky, či technológie (ešte o tom bude reč), pre ktoré dnes ešte ani neexistuje vedecký základ nemôžeme čakať. Tak veľa času nie je k dispozícii.
... a ešte jeden nakoniec:
Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/515735/a-just-nie-sledujte-tok-penazi.html
Zdroje informácií: Mann-Toles: The Madhouse effect.
Internet
