Šesť stupňov včera... a možno aj zajtra.

Autor: Anton Kovalčík | 19.10.2019 o 9:16 | (upravené 22.10.2019 o 22:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  524x

Oteplilo sa o jeden stupeň. Paráda. Nemám rád chlad. O šesť stupňov? Ešte lepšie. Bude pekné leto. Alebo nie? Takmer všetko z dejín tu už raz bolo. V inej podobe, na inej úrovni. 

V minulosti už bolo obdobie, keď oproti dnešku bolo teplejšie o jeden stupeň, aj o dva, či tri. Aj o šesť. Zopakujeme si to?

Vedci na celom svete sa zhodli na tom, že dnes žijeme vo svete, ktorý je o 1°C teplejší, než pred priemyselnou revolúciou. Tiež sa zhodli na tom, že na to, aby nedošlo k nezvratným zmenám v podmienkach života na Zemi, je nutné oteplenie udržať pod 2°C, niektorí tlačia dokonca na 1,5°C. Rozdiel v dôsledkoch môže byť značný:

AJ keby sme okamžite prestali s vypúšťaním skleníkových plynov do ovzdušia, ich koncentrácie, ktoré už sú v atmosfére by prispeli k ďalšiemu otepleniu o 0,5 až 1°C. Pred cca 6.000 rokmi, keď bol svet o jeden stupeň teplejší ako dnes, poľnohospodárske srdce dnešných USA okolo Nebrasky bolo púšťou. Krátku reprízu si pretrpelo v tridsiatych rokoch počas takzvaného "dust bowl", keď silné vetry odfúkli vrchnú vrstvu zoschnutej pôdy a státisíce Američanov blúdili po krajine v snahe nejako sa uživiť. 

Odhaduje sa, že oteplenie o jeden stupeň by do roku 2100 eliminovalo pitnú vodu z tretiny zemského povrchu. Niečo podobné už Zem zažila, aj keď v menšom meradle. V lete roku 2005 prítoky jednej rieky vyschli natoľko, že kilometre riečneho brehu sa zmenili na piesočné duny s početnými piesočnými búrkami. Vláda povolala armádu, aby zúfalým dedinčanom pozdĺž rieky privážala pitnú vodu - vrtuľníkmi, pretože rieka nebola splavná. Tou riekou bola Amazonka. https://www.all-creatures.org/hope/gw/02_Amazon_drought.htm.

Pravdepodobnosť zabránenia otepleniu o jeden stupeň - nula.

Oteplenie o jeden až dva stupne.

Na tejto úrovni, ktorá môže nastať už o 40 rokov, bude horúce leto roku 2003 (spomínam ho na inom mieste) bežnou záležitosťou a to, čo sa bude nazývať vlnou horúčav bude mať charakter dnešnej Sahary. Nikoho ani nenapadne zobrať si dovolenku pri Stredozemnom mori. Naposledy boli teploty oproti dnešku vyššie o jeden až dva stupne pred 125.000 rokmi. Hladina morí bola o päť až šesť metrov vyššie, než je dnes. Celá tá chýbajúca voda je dnes v polárnych ľadovcoch, ktoré sa topia. Predpovede stanovujú, že bod, keď nebude možné zvrátiť topenie sa Grónskeho ľadovca (tzv. tipping point, alebo bod bez návratu) nastane keď sa priemerná globálna teplota zvýši o 2,7°C. Problém je v tom, že Grónsko sa ohrieva 2,2 krát rýchlejšie než je svetový priemer. Najväčší tamojší ľadovec - Jakobshavn Isbrae sa od roku 1997 každý rok stenčil o 15 metrov a rýchlosť jeho topenia sa zdvojnásobila. Takýmto tempom celý Grónsky ľadovec zanikne v priebehu 140 rokov. V dôsledku zvýšenej hladiny svetových morí sa polovica ľudstva bude musieť presťahovať na vyššie položené miesta. S ubúdaním vysokohorských ľadovcov, ktoré zásobujú rieky poskytujúce pitnú vodu, budú ubúdať aj jej zásoby pre ľudstvo. 

Ak dôjde k otepleniu o dva stupne oproti dnešku do roku 2050, viac než tretina druhov bude čeliť hrozbe vyhynutia. 

Ak by sme v priebehu desiatich rokov znížili emisie skleníkových plynov o 60%, mali by sme 93% šancu, že sa tomu vyhneme.

Oteplenie o dva až tri stupne.

Aby sme našli paralely v minulosti, musíme sa vrátiť do obdobia Pliocénu, poslednej fázy treťohôr pred asi tromi miliónmi rokov. Na severnej pologuli neexistovali kontinentálne ľadovce, v arktickej oblasti rástli stromy a hladina mora bola v porovnaní s dneškom o 25 metrov vyššie.

Rozdiely v teplote vzduchu oproti dnešku v období Pliocénu.Rozdiely v teplote vzduchu oproti dnešku v období Pliocénu.

Nárast priemernej globálnej teploty o tri stupne by zaradil spiatočku uhlíkovému cyklu. Vegetácia a pôda by miesto absorbovania začala CO2 uvoľňovať do ovzdušia. Niečo také sa už stalo počas európskej vlny horúčav v roku 2003. Potvrdili to aj testy vzoriek pôdy zo 6.000 lokalít vo Veľkej Británii počas 25 rokov.

Teplé more by sa pričinilo ku vzniku nových super hurikánov. Poľnohospodárstvo a výroba potravín by sa dostali do nenávratného poklesu. Slaná voda by znehodnotila zasiahnuté rieky a otrávila spodné vody. Vlny horúčav by v hlavných mestách štátov zabili ročne 8.000 až 15.000 väčšinou starších ľudí. Iba mierne sucho  v Strednej Amerike v roku 2001 spôsobilo, že stovky tisíc ľudí sa museli spoliehať na potravinovú pomoc. Ak pohoria na západe USA prídu o svoju snehovú prikrývku, mestá a farmy stratia svoj zdroj vody a vyschnuté lesy a savany začnú horieť od prvej iskry.

Indický subkontinent sa bude dusiť prachom a hynúť od nedostatku vody. História nás poučila, že ak si ľudia majú vybrať medzi zomieraním na pôvodnom mieste a sťahovaním, začnú sa sťahovať. Milióny ľudí. 

Katastrofálne povodne, podobné ako na východe Anglicka v roku 1953 sa stanú bežnou záležitosťou. https://www.channel4.com/news/uk-weather-storms-1953-floods-norfolk-suffolk-essex.

Šanca zabrániť globálnemu otepleniu o tri stupne: mizerná, ak oteplenie o dva stupne spustí obrátený uhlíkový cyklus pôdy a rastlín.

Oteplenie o tri až štyri stupne.

Je isté, že pri takomto oteplení sa roztopia obidva polárne ľadovce a spôsobia vzostup hladiny morí až o 50 metrov. Pravda, bude to trvať storočia, možno až tisícročia, no bude to spôsobovať nárast hladín asi o jeden meter každých 20 rokov. Ak by toto oteplenie nastalo do konca tohto storočia, čínska produkcia potravín by sa zrútila. Krajina by čelila úlohe nasýtiť jeden a pol miliardy ľudí, teda asi o 200 miliónov viac než dnes, s dvomi tretinami dnešných zásob. 

Pri takomto oteplení by nastúpil najnebezpečnejší spätný vplyv (feedback) - nezadržateľné topenie sa "večne" zmrznutej zeme - permafrostu. Vedci dospeli k názoru, že v Arktickom ľade čaká na vypustenie džin v podobe 500 miliárd ton uhlíka. Nikto sa neodvážil priradiť k tomu číslo, aké veľké oteplenie by jeho uvoľnenie do atmosféry spôsobilo. 

Šanca na zamedzenie oteplenia o štyri stupne - mizerná, ak sa oteplením o tri stupne spustí nezadržateľné topenie permafrostu. 

Oteplenie o štyri až päť stupňov.

Podobné teploty boli na Zemi naposledy pred 55 miliónmi rokov po náhlom oteplení v rannom eocéne. V Arktíde vtedy žili aligátory a iné subtropické druhy. Na otázku čo spôsobilo takýto náhly nárast teploty je najpravdepodobnejšou odpoveďou hydrát metánu, čo je ľadu podobná kombinácia metánu a vody, ktorá sa tvorí v morskej hĺbke pod veľkým tlakom a za veľmi nízkej teploty. Ak sa naruší, uvoľňuje sa s explozívnou silou. Dôkazy z podmorských zosuvov pôdy blízko Floridy a zo sopečných výbuchov v severnom Atlantiku naznačujú možnosť uvoľnenia metánu, skleníkového plynu 20 krát silnejšieho než CO2, ktorý unikol vo veľkej dávke a spôsobil značný nárast teplôt. 

Tam, kde nebude dostatok útočíšť, bude pravdepodobným výsledkom nárast konfliktov, občianskych vojen a celkového kolapsu spoločnosti. Porovnanie možno v posledných rokoch nájsť v Somálsku, Sudáne, Burundi, či Yemene, kde konflikty kvôli nedostatku pôdy, potravy, či vody viedli k pretrvávajúcim medzikmeňovým vojnám a kolapsom štátov.

Šanca na zabránenie globálneho oteplenia o päť stupňov - zanedbateľná, ak oteplenie o štyri stupne uvoľní metán zachytený v morskom dne. 

Oteplenie o päť až šesť stupňov.

Aby sme videli podobnú klímu, musíme otočiť geologické hodiny o 144 až 65 miliónov rokov späť do obdobia kriedy, ktoré skončilo vyhynutím dinosaurov. Ešte podobnejšie to bolo na konci geologického obdobia Perm, pred 251 miliónmi rokov, keď globálne teploty narástli o 6°C a vyhynulo 95% druhov.

Viac než na Zem sa to bude podobať na Danteho peklo, kam je ľudstvo posielane na večnosť za spáchané hriechy, napríklad aj za hriech ľahostajnosti, či nedbanlivosti.

https://www.youtube.com/watch?v=SgNU2UmUt84

 

Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/516416/vystrcene-rozky-klimatickych-zmien.html

Použité informácie: Mark Lynas - Six Degrees.

                               Mark Maslin - Climate Change. A Very Short Introduction.

                               Mann, Kump - Dire Predictions.

                               https://www.theguardian.com/books/2007/apr/23/scienceandnature.climatechange

                               https://owlcation.com/stem/Mark-Lynass-Six-Degrees-A-Summary-Review

                               http://www.globalwarming.berrens.nl/globalwarming.htm

                               https://www.newscientist.com/article/dn11089-the-impacts-of-rising-global-temperatures/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: SNS a Most sa pustili do Smeru, dôvodom je predražený galavečer

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?