Vystrčené rožky klimatických zmien.

Autor: Anton Kovalčík | 22.10.2019 o 22:08 | (upravené 26.10.2019 o 9:40) Karma článku: 1,18 | Prečítané:  360x

Bude to taká malá inventúra toho, čo sa v posledných rokoch dialo v dôsledku klimatických zmien, či toho, čo do značnej miery ovplyvnili.

Kde sa to v poslednej dobe najviac pokašľalo?

Niektorí vedci pripúšťajú možnosť, že topenie arktických ľadovcov sa dostalo za bod bez návratu. Otepľovanie v blízkosti pólov je oveľa rýchlejšie, než svetový priemer. Arktické ľadovce za posledných 40 rokov stratili 400 kubických kilometrov ľadu. Permafrost - po tisícročia zmrznutá pôda - sa rozpúšťa na blato a jazerá, pričom destabilizuje celé oblasti, v ktorých podložie kolabuje pod budovami, či cestami. 

https://e360.yale.edu/digest/melting-permafrost-could-damage-infrastructure-for-3-6-million-people

Vysokohorské štíty sa tiež začínajú rozpadať. Väčšinu podložia v Alpách vo výške nad 3.000 metrov spevňuje permafrost. V lete roku 2003 sa však zóna topenia vyšplhala až do výšky 4.600 metrov, takmer až do výšky Mont Blancu. Začali sa uvoľňovať skaly, ktoré zabili 50 horolezcov. Ohrozené sú celé mestá s dediny. Mesto Pontresina vo východnom Švajčiarsku začalo budovať zábrany proti skalným lavínam. Topenie sa himalájskych ľadovcov dnes odhaľuje mŕtvoly horolezcov, ktorí zahynuli pri dobývaní ich štítov.  https://www.msn.com/en-gb/news/world/mount-everest-glacier-melt-is-exposing-dead-bodies-of-climbers-experts-warn/ar-BBV2MyN?ocid=spartanntp

Slávne Hemingwayove snehy Kilimandžára už takmer neexistujú. 

https://tech.sme.sk/c/22041730/oteplovanie-odhaluje-krajinu-na-ostrove-ktory-40-tisic-rokov-pokryval-lad.html

https://www.mirror.co.uk/news/world-news/kids-play-arctic-seas-22c-19016180

Otepľovanie morí a oceánov je ešte rýchlejšie. Zatiaľ čo more pokryté ľadom odrazí viac než 80% energie Slnka, tmavší oceán pohltí až 95% z neho. Vedie to k značnému ohrievaniu a zvyšovaniu kyslosti oceánov, čo má za následok zníženie schopnosti ulitníkov vytvárať ulity a k ich vymieraniu, či k rýchlemu bieleniu a vymieraniu koralových útesov, ktoré síce pokrývajú len 1% dna oceánov, no živia štvrtinu všetkých morských živočíchov. Dnes je oceán o 30% kyslejší, než pred priemyselnou revolúciou. Karibské more od roku 1970 stratilo 80% koralov, celosvetovo za posledných 50 rokov zmizlo 40-50% koralov. Do roku 2050 môžu zmiznúť úplne.   

https://www.globalcitizen.org/en/content/5-coral-reefs-that-are-dying-around-the-world/

Ak ste príliš dlho v horúcom prostredí, stávate sa podráždeným, môže vám byť mierne nevoľno, prípadne budete pociťovať závraty. Pomôže, ak si na hodinku poležíte v chladnejšom prostredí a napijete sa vody. V lete roku 2003 v Paríži takáto možnosť nebola, hlavne pre starších ľudí. V samotnom Francúzsku vtedy v dôsledku horúčav zomrelo okolo 10.000 ľudí. V preplnených márniciach každú noc pribúdali stovky mŕtvych. V celej Európe v dôsledku vlny horúčav odhadom zomrelo 22.000 až 35.000 ľudí. Poľnohospodárstvo bolo tiež zdevastované. Farmári vyčíslili škody na úrode vo výške 12 miliárd dolárov, v Portugalsku dosiahli škody spôsobené lesnými požiarmi ďalších 12 miliárd dolárov. Toky riek Pád v Taliansku, Rýn v Nemecku a Loiry vo Francúzsku dosiahli historické minimá. Priehradné nádrže vysychali, nebolo dosť vody na zavlažovanie a výrobu elektriny. Vývin rastlín na celom území Európy spomalil a potom zastal. Miesto pohlcovania CO2 ho rastliny zaťažené teplotným stresom začali vylučovať. Do ovzdušia takto uniklo okolo pol miliardy ton CO2 navyše. 

Vlna horúčav v Rusku a východnej Európe v roku 2010 si vyžiadala odhadom 55.000 obetí. https://www.metoffice.gov.uk/weather/learn-about/weather/case-studies/russian-heatwave

https://en.wikipedia.org/wiki/2018_European_heat_wave

 

Nasledujúcich 30 rokov bude silno poznamenaných vzrastajúcim dopytom po vode na účely pitia, zavlažovania, výroby elektrickej energie  a podobne. K tomu sa pripojí odhadovaný 25-30% pokles prietokov veľkých riek, čo povedie k značnému poklesu úrody zrnín v Číne, Indii, Bangladéši, Egypte a  na Strednom východe. Vytvára sa pásmo neistoty súvisiacej so zásobovaním vodou.

Vo veľkých oblastiach (západ USA, Sibír) možno vysledovať súvislosť medzi zvýšenými teplotami a veľkými požiarmi. Dnes ja napríklad v Kalifornii sezóna požiarov o dva a pol mesiaca dlhšia, než pred 20 rokmi. V priemere sú dnes požiare šesťkrát ničivejšie. Zem pri nich často prehorí do hĺbky, takže nové stromy nenarastú. Požiare vyčíňajú už aj za severným polárnym kruhom https://www.ecowatch.com/the-arctic-is-burning-2587826571.html

Najväčší producent potravín v USA kalifornské Central Walley dlhodobo trpí suchom, čo ohrozuje nielen potravinovú bezpečnosť USA, ale aj v medzinárodnom meradle. Africké krajiny Sahelu a Niger strácajú ročne cca 100.000 hektárov poľnohospodárskej plochy. Púšť postupuje na juh, čo vyvoláva ďalšie a ďalšie vlny migrácie. Väčšinou do Líbye a ďalej do Európy. Alebo sa nezamestnaní mladí bez budúcnosti pripájajú k Boko Haram a iným džihádistickým organizáciám a to už je riziko pre bezpečnosť na celom svete. Odhaduje sa, že v roku 2045 sa 60 miliónov ľudí bude presúvať z oblasti južne od Sahary severným smerom...

Na začiatku vojnových konfliktov v Sýrii a Yemene bol tiež nedostatok vody, sucho a nemožnosť nájsť obživu a z toho vyplývajúce problémy. Yemen bude pravdepodobne prvou krajinou na svete, ktorá sa ocitne úplne bez vody. V januári 2016 séria explózií zničila zariadenie na odsoľovanie morskej vody na yemenskom pobreží Červeného mora. Šmahom ruky tak bolo odrezaných od dodávok vody viac než milión ľudí v druhom najväčšom meste krajiny - Taiz. V hlavnom meste Sanaa zásoby podzemnej vody takmer neexistujú. https://thinkprogress.org/yemen-humanitarian-crisis-water-54a9c0b52831/

V máji tohto roku správa OSN varovala, že vyhynutím je ohrozených viac než jeden milión druhov. Len nedávno bolo za nenávratne stratených vyhlásených 571 rastlín. Výskumy ukázali, že niektoré rastliny sa vytrácajú 350 krát rýchlejšie, než je historický priemer. https://www.msn.com/en-gb/news/techandscience/plants-are-going-extinct-350-times-faster-than-normal/ar-AAGgLgG?ocid=spartanntp

Lykožrút v USA útočí na stromy v priebehu dvoch týždňov v júli. Nízke teploty, hlavne v zime ho zabíjali. Dnes, keď sú letá dlhšie, dokáže sa reprodukovať dvakrát ročne. V USA a Kanade lykožrút zničil viac stromov, než všetky požiare dohromady. 

Jedna živá v záplave mŕtvych.Jedna živá v záplave mŕtvych.

V Strednej Ázii v roku 2015 zahynulo 80% celkovej populácie antilopy Saiga. Po uskutočnení mnohých pitiev vedci stanovili ako možného vinníka baktériu Pasteurella Multocida, ktorá je inak neškodná a bez problému existuje v krku antilopy, no za určitých podmienok sa môže stať virulentnou. Existujú dôkazy, že táto baktéria je citlivá na teplo a jeho zmenami môže dôjsť k jej mutácii. Tesne pred úhynom antilop došlo v ich oblasti k náhlemu otepleniu na 37°C a k následnému poklesu na -5°C, čo mohlo mať za následok zmenu vlastností vírusu. Podľa vedcov toto rozpätie teplôt bolo oveľa väčšie, než by bolo pred 200 rokmi. Len tak mimochodom, skupina vedcov z francúzskych a ruských inštitúcií objavila v roztápajúcej sa "večne" zmrznutej sibírskej zemi už niekoľko nových, vírusov netypicky veľkých rozmerov, ktoré boli funkčné aj po tom, čo boli zmrznuté 30.000 rokov. Bohužiaľ to nie je zo zlého hollywoodskeho horroru. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/microbiologists-keep-finding-giant-viruses-melting-permafrost-180956647/

Ale aby som nebol až príliš vážny:

p.s.: https://domov.sme.sk/c/20665408/klimaticke-zmeny-slovensko-pocasie-sucho-tornado-burky.html

        https://svet.sme.sk/c/22226339/bangkok-sa-potapa-premier-chce-nove-hlavne-mesto.html?ref=trz

Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/516768/urobme-si-pocasie-cast-prva.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?