Chemické a bio zbrane - vyššia forma zabíjania.

Autor: Anton Kovalčík | 1.2.2020 o 7:36 | (upravené 1.2.2020 o 18:53) Karma článku: 1,97 | Prečítané:  593x

Koncom Druhej svetovej vojny britskí námorníci naložili dvadsať starších obchodných lodí zabavenými nemeckými chemickými granátmi a vyplávali s nimi na Baltské more.

Neďaleko nórskeho pobrežia si nasadili ochranné masky, umiestnili na lode nálože a potom sa prizerali ak jedna za druhou aj s nákladom desiatok tisícok ton chemických zbraní klesá ku dnu. Zo základní v Škótsku bolo odvezených a v mori potopených sto tisíc ton britských chemických zbraní. Na ďalekom východe americkí námorníci potopili podobné zbrane zhabané Japoncom v Tichom oceáne. Zásoby Yperitu, ktoré padli do rúk postupujúcej Červenej armáde, boli do Baltického mora hodené v drevených debnách, ktoré vojaci prederavili guľometmi, aby sa potopili na dno mora...

Miesta potopenia chemických zbraní možno nájsť okolo celej zemegule.Miesta potopenia chemických zbraní možno nájsť okolo celej zemegule.

(Po kliknutí na vyššie uvedený obrázok sa v článku ukáže interaktívna mapa s detailmi o mieste a druhu uloženia).

                         

Dejiny sú učiteľkou života, vraví sa už dávno. Keď sa pozrieme na históriu chemických zbraní, máme o dôvod viac o tom pochybovať. 

Prvé návrhy na použitie chemických zbraní v modernej dobe siahajú do doby Krymskej vojny a následne do americkej Občianskej vojny. Všeobecné obavy z použitia tohto typu výzbroje viedli  v roku 1899 ku konaniu Haagskej konferencie. Schválila návrh na zákaz používania granátov plnených dusivým plynom. Proti bola jediná krajina - USA.                                                                                                                                                           

 Mužom, ktorý je považovaný za otca chemických zbraní bol brilantný chemik, budúci nositeľ Nobelovej ceny za chémiu (objav Haber-Boschovho procesu na výrobu amoniaku z plynného dusíka a vodíka, ktorý má dodnes obrovský význam pri výrobe hnojív), riaditeľ nemeckého Kaiser Wilhelm Institute v Berlíne - Fritz Haber. Práce na novom druhu zbrane začal na jeseň roku 1914. V januári 1915 už mohol prvé výsledky predviesť armáde. Namiesto plnenia do delostreleckých projektilov, navrhol použitie natlakovaných valcovitých nádob. Chemikáliou, ktorú zvolil, bol chlór, silný dusivý plyn, ľahko skladovateľný v tekutej forme. Pri styku so vzduchom sa vyparoval a tvoril mrak tesne nad zemou, ktorý mohol byť pri priaznivom vetre zanesený na nepriateľské pozície. 22. apríla 1915 počas pozičných bojov pri dedine Langemarck, neďaleko Ypres, nemeckí vojaci otvorili ventily na 6.000 sudoch obsahujúcich tekutý chlór. V priaznivom vetre prvý žltozelený mrak dosiahol predné línie nepriateľa v priebehu jednej minúty a obklopil tisíce vojakov, ktorí nič také neočakávali. Opakovaný útok o dva dni neskôr, spolu s prvým a delostreleckým ostreľovaním zabil okolo 5.000 mužov. Nemci tvrdili, že neporušili dohodu z Haagu, pretože tá zakazovala iba použitie plynu v projektiloch. Haber neskôr prehlásil, že "V budúcnosti žiadna armáda nebude môcť ignorovať otravné plyny. Je to vyššia forma zabíjania."

Vojaci na ochranu proti plynu nemali samozrejme nič, neskôr používali obyčajné plátenné rúšky, ktoré vylepšovali tým, že na ne močili. V júni 1915 bolo vydaných dva a pol milióna takzvaných "Hypo Helmets" - flanelových vriec s celuloidovým priezorom, neskôr vylepšený typ - P Helmet.              

   

     

 

 

 

 

 

 

V máji 1915 bol na pozíciu "Poradcu pre plyn" v rámci britskej armády vymenovaný major Charles Howard Foulkes z jednotky "His Majesty´s Royal Engineers", ktorý, podľa vlastného priznania nevedel o plyne vôbec nič. Dostal päť mesiacov na to, aby vyvinul chemickú zbraň, zaviedol  ju do výroby, naverboval a vycvičil personál na jej obsluhu a vymyslel spôsob ako ju najlepšie použiť. Hlavným problémom, ktorému čelil, bola slabosť britského chemického priemyslu, ktorý sa zďaleka nemohol rovnať nemeckému. Zvláštna sekcia britskej armády, ktorú založil (neskôr dostala meno "Special Brigade), sa skladala z novo naverbovaných, väčšinou absolventov prírodovedných odborov britských univerzít, alebo chemikov z priemyselnej výroby. 25. septembra 1915 vyložili na pozíciu blízko mestečka Loos v Belgicku 5.500 sudov s obsahom 150 ton chlóru. Ráno o 5.50 hod ich otvorili. O hodinu  britskí pešiaci zaútočili a obsadili nemecké línie plné mŕtvych. Podobne ako pri prvom chemickom útoku Nemcov pri Ypres však nedošlo k prielomu v bitke. Technické nedostatky (netesniace potrubie, či samotné sudy, náhle zmeny smeru vetra mali ako dôsledok postihnutie 2.000 samotných britských vojakov, z ktorých 55 zomrelo.

V ďalšom vývoji sa vytvoril akýsi vzorec správania na oboch stranách. Nemci použili nový plyn v snahe dosiahnuť prielom, ten zlyhal, bol okopírovaný spojencami a celé sa to opakovalo až do konca vojny. Zdokonaľoval sa aj spôsob dopravy plynu na nepriateľské územie:        

Takzvané Livensove projektoryTakzvané Livensove projektory

https://www.youtube.com/watch?v=UPZ9OGblFB8

V priebehu Prvej svetovej vojny bolo minimálne 1,3 milióna mužov zasiahnutých chemickými zbraňami, 91.000 z nich zomrelo. Bolo použitých 113.000 ton chemikálií. Ale to už sa vyvíjali ďalšie a efektívnejšie zbrane. 

17. júna 1925 bol v Ženeve podpísaný Protokol o zákaze používania dusivých a otravných plynov a bakteriologických metód vo vedení vojny, ktorý nadobudol platnosť 8. februára 1928. Zakazoval ich použitie. Nie vlastnenie, vývoj, či predaj iným stranám. Sporné látky mohli byť použité napríklad ako defoliant, teda na odstraňovanie rastlinných porastov.

Pokračovanie.

p.s.: celkom dobre urobený film o Fritzovi Haberovi a jeho manželke je https://www.fdb.cz/film/clara-immerwahrova-clara-immerwahr/140963

Použité informácie: Robert Harris, Jeremy Paxman: A Higher Form of Killing.    

                               https://www.youtube.com/watch?v=9ydMKB7nxW8            

                               Internet.                   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?