reklama

Urobme si počasie! Časť tretia.

Mnohí z tých, ktorí sú proti akejkoľvek akcii keď ide o používanie fosílnych palív, sa obrátili k možnosti technologických riešení pre boj proti klimatickým zmenám, ktoré zahŕňajú ďalšie masívne zásahy do systému Zeme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Zázračným prostriedkom má byť geo inžiniering. Pre fundamentalistov slobodných trhov je to logické, pretože táto idea odráža rozšírenie viery, že neregulované trhy a technologické inovácie dokážu vyriešiť akýkoľvek problém, ktorý vytvoríme a to bez potreby regulácie.

Jeden z návrhov predpokladá umiestniť do vesmíru obrovské množstvo malých zrkadiel, ktoré by odrážali časť slnečného svetla späť do vesmíru. Typická schéma zahŕňa extrémne tenké zrkadlá s priemerom necelý jeden meter a váhou menej než jeden gram na gravitačne stabilné miesto okolo osi obežnej dráhy Zeme okolo Slnka vo vzdialenosti viac než milión kilometrov. Aby sa dosiahol potrebný chladiaci účinok, boli by nutné miliardy takýchto zrkadiel. Náklady by podľa niektorých odhadov presiahli 350 biliónov dolárov. Táto suma je rádovo väčšia než prevažujúce odhady toho, čo by stálo jednoduché zníženie uhlíkových emisií. Inou "možnosťou" je umiestnenie 50.000 zrkadiel každé s plochou vyše sto štvorcových kilometrov...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Na podobnom princípe stojí návrh na dopravu reflexných častíc do stratosféry, kde by ostali niekoľko rokov. V princípe by to napodobovalo chladiaci účinok sopečných výbuchov. Základným problémom je fakt, že by sme nedostali klímu, s ktorou sme začínali. Niektoré oblasti Zeme by sa zohrievali, iné ochladzovali. Okrem iného častice síry v ovzduší by sa postupom času dostali do nižšej atmosféry, kde by sa dostali do oblakov, a vytvorili masívne kyslé dažde. CO2 by sa zatiaľ ďalej hromadil v atmosfére a po odznení účinku sírových častíc v stratosfére by došlo k jeho skokovému rastu a k náhlemu brutálnemu otepleniu. Malý problém nakoniec. Jeden z návrhov ráta s bombardovaním stratosféry batériou 350 kanónov kalibru16 palcov (40 cm) ktoré by boli schopné každých 10 minút vystreliť do stratosféry tonu oxidu síry alebo hliníka. Každé delo by malo životnosť 1000 až 1500 výstrelov, teda asi dva týždne. Počas 40 rokov trvajúceho programu by bolo treba 300.000 takýchto kanónov. Náklady na kanóny, strelivo a odpaľovacie základne by v priebehu 40 rokov dosiahli 5 biliónov dolárov. Ešte drahšie by vyšlo dopravovanie stratosférickými balónmi, či raketami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Primárnym výživovým článkom v obrovskom objeme svetových morí je železo. Ak by ho bolo v moriach viac, bolo by tam viac rias alebo "fytoplanktónu", ktorý pohlcuje C02 v procese fotosyntézy. Takže ak by sme do mora nasypali nejaké množstvo železného prachu, mohli by sme podnietiť masívny rast jeho aktivity a tým väčšie pohlcovanie CO2 z atmosféry. Fytoplanktón by postupne odumieral a klesal by ku dnu spolu s nahromadeným CO2. V posledných rokoch už vzniklo niekoľko firiem, ktoré chcú podnikať v tejto oblasti. Riadené pokusy v prírodnom prostredí však ukázali že obohacovanie železom vedie v lepšom prípade k rýchlejšiemu obehu karbónu vo vyšších hladinách oceánu avšak bez viditeľného uskladňovania na jeho dne. Záujem o tento plán postupne mizne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Čo keby sme dokázali vytvoriť z klimatického hľadiska dokonalý strom? Syntetický strom, ktorý by zo vzduchu pohlcoval CO2 používajúc pri tom chemické procesy tisíc krát efektívnejšie než fotosyntéza? Klaus Lackner z Inštitútu Zeme na Kolumbijskej Univerzite si už predstavuje svet pokrytý ,miliónmi takýchto "stromov", niektoré s výškou okolo 75 metrov a priemerom 7,5 metra, ktoré by ročne z atmosféry pohlcovali 30 miliárd ton CO2 a umiestňovali by ho do podzemných, či podmorských zásobníkov. Problém, okrem toho, že by to bolo sto krát drahšie než sypanie železa do mora, je aj v tom, že by bolo potrebné astronomické množstvo energie a infraštruktúry na to, aby bol CO2 zachytený, schladený, skvapalnený a uskladnený niekde hlboko. Okrem toho nie je isté, či Zem vôbec má kapacitu na dlhodobé skladovanie takého množstva. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ideová predstava Lacknerových stromo-veží.
Ideová predstava Lacknerových stromo-veží. 

Podobných, viac alebo menej strelených nápadov je určite viac. Každý z nich ukrýva v tajnom vrecku nepríjemné prekvapenia možných nezamýšľaných dôsledkov. Pre väčšinu z nich ešte ani neexistujú vedecky podložené základy. Nakoniec by sme mohli skončiť horšie, než keby sme ich vôbec neuplatnili. To neznamená, že niektoré nápady nemajú šancu na úspech. Neexistuje žiaden jediný zázračný prostriedok na vyriešenie klimatickej krízy. Je potrebné komplexné riešenie. Obrovské náklady, ktoré sú spojené so všetkými geo inžinierskymi projektmi znamenajú jedno. V súčasnosti je oveľa jednoduchšie a lacnejšie v prvom rade zabrániť, aby sa CO2 (a ďalšie skleníkové plyny) vôbec dostali do ovzdušia.

Nakoniec, zďaleka nezodpovedanými otázkami ostávajú dve. Otázka etického posudzovania dôsledkov projektov a otázka toho, kto by ich, v prípade že dozrejú a budú schopné realizácie ekonomicky schodnou cestou, globálne riadil a koordinoval. Prípadná realizácia by musela byť medzinárodne koordinovaná z jedného miesta, za silnej účasti vlád jednotlivých krajín, teda tým, proti čomu bojuje drvivá väčšina popieračov, počnúc Singerom - nadmernými zásahmi zo strany štátu. A bolo by to oveľa, oveľa drahšie než to, čo dnes navrhujú klimatickí vedci - prestať zasviňovať atmosféru.

Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/516955/za-vytvoreny-odpad-treba-platit-ci.html

p.s.: Keďže už dlho žijem v zahraničí, poznám rozdiel medzi anglickým a slovenským biliónom.

Použité informácie: James Rodger Fleming - Fixing the Sky.

 Mann, Toles - The Madhouse Effect.

 Maslin - Climate Change. A Very Short Introduction.

 http://oilfreefun.blogspot.com/2012/12/timeline-history-of-weather.html

 https://www.ibtimes.co.uk/geo-engineering-has-high-costs-low-benefits-conclude-three-uk-studies-1476627

 https://www.theguardian.com/environment/2016/jun/09/co2-turned-into-stone-in-iceland-in-climate-change-breakthrough

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  506
  •  | 
  • Páči sa:  1 763x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu