(Ne)udržateľný rast III.

Autor: Anton Kovalčík | 14.12.2019 o 9:25 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  513x

Z historického hľadiska bola väčšina uhľovodíkov dobývaná z ložísk vo vysoko pórovitých horninách, ako je  napríklad pieskovec, ktoré ľahko uvoľňujú svoje ropné a plynové bohatstvo akonáhle ich vŕtanie spojí s povrchom. 

Menej pórovité skaly, napríklad bridlice, ich neuvoľňujú len tak ľahko, takže musia byť umelo narušené skôr než bude možné extrahovať obsah ložiska, čo je komplikované a nákladné, so vznikom takzvaného frakovania to ale nie je nemožné. Aby sa stanovila nejaká miera efektívnosti, či užitočnosti ťažby energetických zdrojov, bol vypracovaný koeficient EROEI - Energy Return over Energy Invested (pomer získanej a investovanej energie). Čím je vyšší, tým viac energie získame z energie, ktorú sme na ťažbu použili. Historicky to bolo pri uhlí 80:1 a pri rope 100:1. Podľa odborníkov, pri pomere 10:1 sa priblížime k útesu, keď vynaložené úsilie už takmer ani nestojí za to. 

Graf EROI ( iný názov pre ERoEI) pre rôzne energetické zdroje.Graf EROI ( iný názov pre ERoEI) pre rôzne energetické zdroje.

*klikateľný obrázok.

Končí sa éra lacnej ropy. V podstate nikto nevie aké sú celosvetové zásoby, pretože napríklad väčšina arabských krajín tie svoje zásoby, či rezervy pokladá za štátne tajomstvo.

Aké sú možnosti, kým sa nenájde spoľahlivá a porovnateľná náhrada za ropu a plyn? 

Približne 900 kilometrov južne od Severného polárneho kruhu leží zásobáreň uhľovodíkov o ktorú prejavujú enormný záujem mnohé energetické firmy - živičné piesky Athabasca, kolosálna zásobáreň piesku, hliny a bitúmenu bohatého na ropu. Podľa zástupcov priemyslu a vlády Kanady obsahuje táto oblasť 1,7 bilióna barelov ropného ekvivalentu, z ktorých je s dnešnou technológiou vyťažiteľných odhadom 170 miliárd. Bitumen je tu však v tuhej forme a preto jeho ťažba ani zďaleka nepripomína konvenčnú ťažbu ropy. Proces vyžaduje vyrezanie obrovskej plochy ihličnatých lesov, odstránenie vrchnej pôdnej vrstvy, asi štyri tony piesku a rašeliny na jeden barel vyprodukovanej "ropy". Nastúpia obrovské rýpadlá, ktoré surovú zmes naložia na tiež obrovské nákladné autá. Tie to potom odvezú na úpravu, kde sa všetko rozdrví na malé kúsky, zmieša s vodou a chemikáliami a premení na tekutú zmes. Celý proces skonzumuje obrovské množstvo energie, mení oblasť na čiernu takmer mesačnú krajinu s obrovskými umelými krátermi, hromadami nepotrebných skál a jazerami odpadovej otrávenej vody s rozlohou dnes vyše 100 štvorcových kilometrov. To všetko dokonca možno vidieť z vesmíru.

Keď predstavitelia ropných spoločností rozprávajú o tom, že éra ropy ešte zďaleka nekončí, zvyčajne ako argument používajú enormné zásoby bitúmenu v Kanade a ťažkej a extra ťažkej ropy vo Venezuele. Odhliadnuc od toho aká je dnes vo Venezuele situácia, s jej zásobami sa spája veľa technických a iných problémov. V porovnaní s obyčajnou ropou je ťažká ropa oveľa hustejšia, slabšie tečie a obsahuje veľa síry a ďalších nečistôt. Značne to komplikuje proces premeny na použiteľné petrolejárske kvapaliny. Jej dobývanie takmer vždy vyžaduje intenzívne zohriate, alebo zvýšenie jej pohyblivosti iným spôsobom. Po tom, čo sa dostane na povrch, musí sa zmiešať s menej viskóznymi materiálmi, napríklad zemným plynom či ľahkými olejmi, aby ju bolo možné dopraviť potrubím do rafinérie. Vyžaduje to veľké množstvo energie a výsledkom je samozrejme zvýšenie emisií skleníkových plynov. 

Podzemné zásoby plynu a ropy v bridlicových vrstvách boli do nedávna pokladané za nedostupné. Ich boom nastal až s rozvojom nových technológií, hlavne frakovania. Typickým spôsobom je tu vyvŕtanie klasického zvislého vrtu do vrstvy bridlíc, väčšinou do hĺbky okolo jedného a pol kilometra. Vrt sa potom stočí vodorovne do skaly, niekedy do dĺžky až niekoľkých kilometrov. Keď sa takto vyvŕta niekoľko kanálov, ich steny sa spevnia betónom, aktivujú sa v nich malé explozívne nálože, ktoré prederavia betón a spôsobia popraskanie skaly. Nakoniec sa tam pod vysokým tlakom napustí niekoľko miliónov litrov vody zmiešanej s pieskom, lubrikantmi a chemickými prísadami, čo spôsobí rozšírenie prasklín a umožní to plynu uniknúť smerom k hlavnému vrtu a na povrch, kde sa zachytí. 

Po skončení fraktúrovania skaly sa použitá voda a chemikálie musia vyčerpať späť, aby sa mohlo začať s čerpaním plynu. Väčšinou sa uskladňuje v menších, či väčších umelých jazierkach blízko vrtu.   Frakovacie firmy musia túto brečku potom upraviť, vyčistiť, aby ju mohli vypustiť naspäť do prírody. Akákoľvek chyba pri úprave môže otráviť spodné vody. Medzi rokmi 2008 a 2010 bolo napríklad v americkej Pennsylvánii poslaných okolo 8 miliárd litrov takejto chemickej žbrndy na úpravu do verejných úpravní vôd, ktoré na to neboli vybavené. Tieto materiály obsahovali okrem iného aj karcinogénne látky (napríklad benzén) a čiastočky rádioaktívneho rádia a uránu, ktoré sa v hlbších podložiach bežne vyskytujú. Ďalším problémom je to, že frakovanie môže spôsobiť otrasy pôdy, ťo už niekoľkokrát viedlo k pozastaveniu procesu na jedinom mieste v Anglicku, kde sa táto technológia používa. https://www.msn.com/en-gb/news/uknews/uks-only-active-fracking-site-near-blackpool-records-largest-ever-earth-tremor-as-homeowners-complain-of-windows-shaking/ar-AAGiWKi?ocid=spartandhp   Virálnymi sa stali videá, ktoré natočili ľudia žijúci blízko vrtov, ktorým do pitnej vody prenikol plyn:

Netradičným, no isto zaujímavým je čerpanie plynu, hlavne metánu zo skládok odpadu, kde sa vytvára po čase pod tlakom nadložia z odpadkov.

Je otázkou, čo prinesie budúcnosť, aké technológie. No isté je, že bude stále náročnejšie a drahšie ťažiť tie zvyšky ropy a plynu, ktoré ešte v zemi ostali. Aby sa ich vyplatilo ťažiť, ich cena bude musieť dosahovať určitú úroveň, čoraz vyššiu. Nebolo by lepšie nechať ich tam a obrátiť sa na iné zdroje?

Pokračovanie nabudúce.

Použité informácie: https://www.youtube.com/watch?v=OIAFRzaHnb4

                               Michael T. Klare - The Race for What´s Left.

                               Richard Heinberg - End of Growth

Ďalšie informácie: https://www.youtube.com/watch?v=Uti2niW2BRA

                              https://www.bing.com/videos/search?q=alberta+tar+sands&view=detail&mid=619156D2E622B98D6A61619156D2E622B98D6A61&FORM=VIRE

                              https://www.climatecentral.org/news/epa-may-underestimate-landfill-emissions-19474                    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Jakub Benko

Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme)

Videl som ho usmievať sa na kremačné pece.


Už ste čítali?