(Ne)udržateľný rast V.

Autor: Anton Kovalčík | 28.12.2019 o 9:32 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  560x

Bez kovov a množstva rôznorodých neobnoviteľných minerálov by priemyselné ekonomiky nemohli fungovať. 

Podobná situácia ako je s ropou, či plynom, je dnes aj v prípade mnohých kľúčových minerálov. Naháňačka za novými rezervami, ktorá sprevádzala veľký ekonomický rozmach po Druhej svetovej vojne priniesla objavenie a rozvoj nálezísk po celom svete, čo významne zvýšilo dodávky požadovaných surovín. No mnohé z nich boli v posledných 50 rokoch využívané tak bezohľadne, že dnes čelia celkovému vyčerpaniu. V súčasnosti je väčšina svetových minerálnych rúd ťažená v baniach, ktoré boli založené v povojnových desaťročiach. Až do súčasnosti boli ťažobné spoločnosti držať krok s vyčerpávaním kopaním hlbšie v existujúcich ložiskách a používaním stále dokonalejších technológií, ktoré umožňujú extrahovať minerály s menej kvalitných rúd. Aj napriek tomu núti stále rastúci dopyt firmy aby hľadali nové zdroje surovín.  

Najväčšie ťažiarske firmy zisťujú, že najprístupnejšie svetové náleziská sú už plne využívané. Aj keď vedia, že mnohé ďalšie, ťažšie dosiahnuteľné, existujú, vedia, že začať s veľkoobjemovou ťažbou na nich je komplikované a riskantné. Niektoré sú v drsnej prírode Arktídy, iné v krajinách ktoré sú vo vojnovom stave, alebo riadené bezohľadnými diktátormi. Takmer vždy tam chýba potrebná základná infraštruktúra. Aj tak nemajú inú možnosť než riskovať obrovské sumy na prieskum a výstavbu ťažobných lokalít. Príkladom sú problémy, ktorým čelili napríklad v africkej Guinei, či Gabune, kde sa nachádzajú obrovské zásoby železných rúd. Po tom, čo tam západné firmy stratili miliardy dolárov, nabehli tam Číňania s ponukou mnohomiliardových dolárových investícií na výstavbu ciest, železníc a inej infraštruktúry, privreli obe oči nad porušovaním ľudských práv a korupciou vo veľkom štýle a následne ťažobná licencia bola ich. Otázkou je, koľko ešte budú musieť zaplatiť novým "prezidentom", diktátorom a im podobným, aby si tú licenciu zachovali.

Niger, bývalá francúzska kolónia je jednou z najchudobnejších krajín na svete, avšak s obrovskými zásobami uránu. Zatiaľ tam francúzske firmy ťažia ročne okolo 4.000 ton ročne, no už sa tam tlačia Číňania.

Prednedávnom využila Americká geologická prieskumná spoločnosť staré geologické mapy, ktoré v Afganistane vypracovali Rusi počas okupácie a začala detailnejší prieskum možných nálezísk minerálov. V provincii Logar našli ložisko medi, ktoré by mohlo byť najväčším na svete, neďaleko najväčšie ázijské nálezisko železnej rudy. Na iných miestach v Afganistane objavili sľubné náleziská bauxitu, zlata, wolfrámu, zinku, vzácne prvky zemín v celkovej odhadovanej hodnote vyše jedného bilióna dolárov. 

Ďalšie obrovské náleziská sa našli v politicky nie príliš stabilnom Mongolsku - odhadom zásoby za 1,3 bilióna dolárov. Aljaška a Sibír sú už dávno rajom pre firmy ťažiace všemožné suroviny. 

Vo všetkých týchto oblastiach sú hlavnými problémami drastické poškodzovanie životného prostredia a potláčanie práv domorodého obyvateľstva. 

V septembri 2010 Čína zastavila všetky dodávky prvkov vzácnych zemín do Japonska. Ako zámienku si zobrala pretrvávajúce spory o miniatúrny reťazec ostrovov medzi Tchaj-wanom a Japonskom, na ktorý si robia nárok obe strany. Táto udalosť vyvolala nielen v Japonsku zdesenie a pobúrenie, dokonca sa do záležitosti zamontovali aj Američania a vyzvali Čínu, aby svoje záväzky splnila. 

Prvky vzácnych zemín zahŕňajú 17 rôznych kovových substancií, ktoré sú výnimočné svojou schopnosťou vytvárať nezvyčajne silné a ľahké magnetické zliatiny s inými kovmi, ako aj ich unikátnymi optickými vlastnosťami. Nachádzajú sa v mnohých dnešných prenosných elektronických zariadeniach - mobiloch, laptopoch, iPodoch, v televíznych obrazovkách, počítačových monitoroch, telekomunikačných kábloch z optických vlákien, automobilových katalyzátoroch, presných optických zariadeniach... Používajú sa v moderných batériách, hybridných autách, v obranných systémoch, radaroch atď., atď. 

Komplikovaný systém ich získavania z komplexných hornín väčšinou zahŕňa použitie rôznych kyselín na ich extrakciu, čo produkuje množstvo toxického odpadu, ktorý ohrozuje pôdu a vodné zásoby. Tým, že Čína prehliadala tieto riziká a znížila produkčné náklady, bola schopná podtrhnúť väčšinu ostatných konkurentov, ktorí postupne pozastavili svoju činnosť. 

Lítium je mäkký striebristý kov a je nevyhnutným pre výrobu moderných  batérií, ktoré väčšina z nás má v mobiloch, laptopoch, fotoaparátoch a niektorí aj v hybridných, či elektrických autách. Dopyt rastie obrovskými krokmi. Väčšina súčasných dodávateľov sa sústreďuje v Austrálii, Chile, Číne a USA, tamojšie zásoby sa však považujú do budúcnosti za nedostatočné, preto sa stáva veľmi dôležitým hľadanie nových zdrojov. Najsľubnejšie zatiaľ vyzerá - Bolívia, kde je tohto kovu odhadom okolo 5,4 milióna ton, čo je približne toľko ako zásoby celého zvyšku sveta. 

Skupina kovov okolo Platiny (Platinoidy) má predpoklad zohrať významnú úlohu v pokročilých elektronických a dopravných systémoch. Sú ideálne pre použitie v katalyzátoroch - zariadeniach, ktoré slúžia na odstránenie škodlivín z výfukových plynov. Žiadne iné materiály sa na tento účel neukázali takými efektívnymi. Nachádzajú sa v miniatúrnych množstvách iba na niekoľkých miestach, ich cena je preto astronomická. V roku 2010 sa ich vyťažilo iba okolo 400 ton. Väčšina ich produkcie pochádza iba z dvoch krajín - z Ruska a Juhoafrickej Republiky... 

Dobývanie každej suroviny, každého nerastu začína tam, kde sú na to najlepšie podmienky, prístupnosť ložiska, bohatosť rudy. Vyžadujú najmenej námahy, najmenej nákladov. Skôr či neskôr sa však vyčerpajú a buď sa prejde k iným, s horšími podmienkami, alebo sa vyvinie technológia na vytlačenie poslednej kvapky pomyselnej šťavy z tých doterajších. Neskôr sa ide hlbšie, viac na more, k menej bohatým rudám, do svetových "zapadákovov", do oblastí s neistou prítomnosťou a ešte neistejšou budúcnosťou. Každý ďalší pokrok v dobývaní vedie k pokračujúcemu vyčerpávaniu neobnoviteľných zdrojov a cyklus sa opakuje za zložitejších podmienok. Ak sa nadmerne začnú roztvárať nožnice medzi ponukou a dopytom po nevyhnutných surovinách, buď sa začne kooperácia krajín, alebo viac, či menej bezohľadná honba za tým, čo ostalo.

 

Použité informácie: Michael T. Klare - The Race for What´s Left.

                               Richard Heinberg - The End of Growth.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Jakub Benko

Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme)

Videl som ho usmievať sa na kremačné pece.


Už ste čítali?