(Ne)udržateľný rast VIII.

Autor: Anton Kovalčík | 18.1.2020 o 15:43 | Karma článku: 1,01 | Prečítané:  172x

Achillovou pätou globalizovanej ekonomiky, v ktorej žijeme, je jej absolútna závislosť na centrálnej distribúcii tovarov a preprave ich obrovského množstva krížom-krážom. 

Takto sme napríklad svedkami prepravy nemeckých zemiakov do Talianska na ich spracovanie a spätnú dopravu výslednej zemiakovej kaše, či hranolčekov späť do Nemecka. Dopravuje sa mlieko z jedného konca štátu na druhý, aby sa tam z neho vyrobili jogurty, či smotana, ktorá sa zase vozí tam, odkiaľ bolo mlieko. 

V roku 2004 napríklad Veľká Británia doviezla 17,2 milióna kilogramov čokoládových sušienok a napolitánok a vyviezla 17,6 milióna kíl toho istého; 10,2 milióna kg mlieka a smotany z Francúzska, vyviezla 9,9 milióna kg; z Nemecka doviezla 15,5 milióna kg toho istého, exportovala tam 17,2 milióna kg. Nemecko poslalo do Anglicka 1,5 milióna kilogramov nemeckých zemiakov, Angličania zase 1,5 milióna kg tých anglických Nemcom. Veľká Británia doviezla piva za 210 miliónov libier a vyviezla pivo za 313 miliónov. Importovali 44.000 ton mrazených vykostených kurčiat, exportovali 51.000 ton čerstvých. Dalo by sa pokračovať. Podobné štatistiky má asi každá krajina. Zvýšené náklady na prepravu sem a tam sa, samozrejme, započítavajú do ceny, ktorú platí konečný spotrebiteľ.

Je síce pravdou, že veľa vecí ktoré potrebujeme, nie je možné vyrábať v mieste spotreby, no na druhej strane sú také, ktoré je možné produkovať lokálne, v blízkosti miesta spotreby. Nejedná sa pritom len o potraviny. Nečudo, že sa ozýva volanie po opätovnej lokalizácii; nie po uzavretej ekonomike, kde nič nevchádza a nič nevychádza, ale po lokálnej produkcii tam, kde je to možné a výhodné. Štúdia o možnostiach praktickej realizácie tejto myšlienky bola pred časom uskutočnená v Bay Area v Kalifornii. Opätovnú lokalizáciu, či re-lokalizáciu definovala ako "proces, pro ktorom sa kraj, okres, mesto, či len mestská štvrť oslobodí od nadmernej závislosti na globálnej ekonomike a investuje svoje zdroje do produkcie významnej časti tovarov, služieb, potravín a energie, ktoré konzumuje, použitím náležiacej čiastky finančného, ľudského a prírodného kapitálu."

Inak povedané, napríklad mesto využije tie prostriedky a možnosti, ktoré má vo svojej správe, na zabezpečenie maximálne možného sortimentu tovarov, služieb, potravín, či energií pre potrebu vlastnú aj pre potrebu jeho obyvateľov.

Zďaleka najrozšírenejšou komunitnou iniciatívou, ktorá je akýmsi celosvetovým priekopníkom prechodu z globálnehio na lokálne, z fosílnej ekonomiky na postfosílnu, je iniciatíva Transition (prechod, premena). https://transitionnetwork.org/resources-essential-guide-transition/  Jej prístup spočíva na štyroch základných predpokladoch:

- život s podstatne zníženou spotrebou energií je nevyhnutný. Je lepšie sa naňho pripraviť, než potom byť prekvapený.

- naše komunity v súčasnosti nie sú schopné odolať tlaku, ktorý zmena prinesie.

- je treba konať kolektívne a teraz.

- uvoľnením tvorivého potenciálu ľudí okolo nás môžeme vybudovať udržateľný a uspokojujúci životný štýl.

Transition sa snaží propagovať miestnu produkciu, miestnu distribúciu a miestnu spotrebu, pričom chce byť akýmsi katalyzátorom pre komunity v ich snahe o skúmanie a nachádzanie ich vlastných riešení pri budovaní odolných miestnych spoločenstiev. Snaží sa zvrátiť stav, ku ktorému sme dospeli vývojom v posledných desaťročiach, keď sused nepozná suseda, nevie nič o ľuďoch zo svojho okolia, že si ľudia nedokážu pomôcť tak, ako nám to rozprávajú naši rodičia a prarodičia v príbehoch z ich mladosti.

Jedným z principiálnych základov koncepcie je "permakultúra". Ťažko definovateľný pojem je v podstate "snahou o vedomé navrhovanie a udržiavanie poľnohospodársky produktívnych systémov, ktoré majú diverzitu, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Je to harmonická integrácia územia a ľudí, ktorá im poskytuje potravu, energiu, prístrešie a iné materiálne a nemateriálne potreby udržateľným spôsobom." Rozvíja sa aj na Slovensku:  https://permakultura.sk/  

Koncepcia pôvodne vznikla v sedemdesiatych rokoch v časoch prvej veľkej ropnej krízy. Snažila sa o presun od ročného a jedno-kultúrneho poľnohospodárstva k mnohovrstvovým systémom, ktoré využívajú produktívne a užitočné stromy a trvalé rastliny. Postupne do systému integrovala ekonomiku, stavebníctvo, energiu a podobne. V priebehu činnosti sa jej darí dávať dohromady pôvodne osamelých a izolovaných ľudí a ich skupinky a budovať trvalé a odolné miestne spoločenstvá. Program siaha od navrhovania permakultúrnych záhrad, po ucelené systémy kde sa skĺbuje príroda a ľudská existencia.

V princípe sa jedná o určitú variantu návratu k starému dobrému gazdovstvu (napríklad sadenie dvoch rôznych plodín na jednej ploche súčasne. Jedna dodáva pôde látky, ktoré pre svoj rast potrebuje tá druhá) a jeho aplikáciu vo veľkom tam, kde je to užitočné a udržateľné.

Plán záhrady na princípoch permakultúry.Plán záhrady na princípoch permakultúry.

*klikateľný obrázok. 

                                   

 

 

 

 

 

Dom navrhnutý na základe princípov permakultúry.Dom navrhnutý na základe princípov permakultúry.

*klikateľný obrázok. 

Znie to trochu extrémne, či eko-fanaticky? Už to tu bolo. 

S hroziacou vojnou s Nemeckom pred dverami boli v Anglicku po roku 1936 schválené zákony a prijaté opatrenia na vypracovanie systému prídelu potravin a systému priorít v oblasti zabezpečenia potravín pre obyvateľstvo. V jeho rámci boli v 476 okrskoch ustanovené zvláštne výbory, ktorých úlohou bolo preorientovanie poľnohospodárstva. Popri úsilí zvýšiť celkovú zásobu potravín, hlavnou starosťou bolo zvýšenie ich domácej produkcie. V roku 1936 boli dve tretiny britských potravín z dovozu a väčšina poľnohospodárskej pôdy slúžila ako pasienky. Do roku 1944 plocha obrábanej pôdy vzrástla z 12,9 milióna v roku 1939 na 19,8 milióna akrov. Produkcia potravín vzrástla o 91%. Celková spotreba potravín poklesla o 11%, poklesla spotreba mäsa, poklesla detská úmrtnosť. Všeobecný zdravotný stav obyvateľstva vraj nikdy nebol taký dobrý (mimochodom, dnes zalamujú rukami nad epidémiou obezity detí a mládeže). 

V mnohých ohľadoch najrelevantnejším, pomerne čerstvým, príkladom prechodu na permakultúrne hospodárenie je krajina, o ktorej zďaleka nemožno povedať, že je rajom na Zemi - Kuba. S kolapsom ZSSR začiatkom deväťdesiatych rokov prišla krajina o zdroj lacnej ropy. Priemyselný poľnohospodársky systém, ktorý bol značne závislý na palive, začal okamžite kolabovať. Veľmi rýchlo vedúci predstavitelia krajiny opustili starý model produkcie a nahradili ho viac lokalizovaným, náročným na prácu organickým modelom. Eko-agronómovia na kubánskych univerzitách sa týmto prechodom už dávnejšie zaoberali, no nikdy predtým sa nerealizoval. Teraz dostali možnosť zmeniť celý kubánsky systém zabezpečovania potravín. Podľa ich rady vláda rozdelila veľké štátom vlastnené farmy a zaviedla súkromné farmy, poľnohospodárske družstvá a farmárske trhy. Farmári začali chovať ťažný dobytok. Kubánci prešli na zväčša vegetariánsku stravu, väčšinou nedobrovoľne. Mäso mali namiesto dvakrát denne dvakrát týždenne. Podporoval sa vznik mestských záhrad vrátane záhrad na plochých strechách obytných domov; dnes produkujú 50-80% zeleniny konzumovanej v mestách. Keďže potrebovali viac farmárov, všetky univerzity a stredné školy v krajine zaviedli do programu agronomické kurzy a predmety. Výsledkom bolo prežitie, menšia obezita a z dlhodobého hľadiska zdravšia populácia. 

Zaiste, veľa ľudí všade na svete si myslí, že tá minulá ropná kríza bola len takým strašiakom, že nebezpečenstvo klimatických zmien je hoax a produkt extrémistických eko-alarmistov. Možno majú pravdu, radšej by som dúfal, že ju majú. Ale ak nie, tak nie je potom zmysluplné premýšľať lokálne a pripraviť sa na zmenu, než spoliehať sa na politikov na národnej a medzinárodnej úrovni, že nás dostanú z toho neporiadku, ktorý sami pomáhali vytvoriť?

 

 

Použité informácie: Richard Heinberg - Peak Everything.

                                Rob Hopkins - The Transition Handbook.

                                Patrick Whitefield - Permaculture in a Nutshell.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Jakub Benko

Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme)

Videl som ho usmievať sa na kremačné pece.


Už ste čítali?