Ak to však bolo tupé, primitívne a vulgárne, bolo to skôr na zaplakanie, aj keď aj humor štvrtej cenovej skupiny, spolu s lacným chlastom, si vždy nájde svoju klientelu.
Ak politik tresne totálnu hlúposť, vždy je to totálna hlúposť, aj keď je jeho príbuzným finančný magnát, či najpopulárnejší kňaz v tejto aj susednej krajine ( ktorý by sa tiež ako ten príslovečný šuster radšej mal držať kopyta). Keďže moc a vplyv vyslovenej hlúposti sú úmerné postaveniu jej pôvodcu, úmerne hlasným by malo byť aj jej označenie.
Je len mierou civilizovanosti, či kultúrnosti, alebo poznania hraníc vkusu ako takého pôvodcu označíme; tiež to môže dosť napovedať o našom vlastnom charaktere. Ja osobne som presvedčený, že je treba upozorniť na každú hlúpu myšlienku, či skutok s potenciálom škodiť, nie odsúdiť či uraziť ich pôvodcu.
Malo by v nás pritom zostať aspoň toľko slušnosti, aby sme do toho nezaplietli aj "jeho spolok", ktorého ideály a hodnoty vyznávajú milióny ľudí pod Tatrami, či inými svetovými kopcami. Nie všetci ich aj uplatňujú v praxi a rozhodne sú medzi nimi aj hlupáci a bastardi, tak ako v každom inom spolku, či spoločenstve.
Urážanie, či zosmiešňovanie najhlbších vnútorných citov a hodnôt slušných a dobrých ľudí potom už nemá nič spoločné s odsudzovaním hlúpostí, ktoré ich členovia z času na čas napáchajú.
Hlavne nie v predvečer ich najväčšieho sviatku. Je to hlúpe a primitívne. Aj keď to vynáša.
Vôbec pritom nezáleží, že nenávidíme základný princíp, ktorý má väčšina z nich zarytý hlboko v srdci, pričom vôbec neveríme v jeho existenciu.
Drahý oblud, hlboko sa ma dotklo a urazilo tvoje zosmiešňovanie mojej viery. Aj keď s tým nič neurobím. Zrejme ani ty nie.
Pax tecum.
Tvoj nefanúšik."