Rovnosť, bratstvo, sloboda... a menšiny.

Autor: Anton Kovalčík | 25.4.2020 o 8:36 | (upravené 25.4.2020 o 12:47) Karma článku: 3,47 | Prečítané:  350x

Francúzska revolúcia po roku 1789 si dala za cieľ, okrem oslobodenia Bastilly v ktorej neboli takmer žiadni väzni, zabezpečenie rovnosti, bratstva a slobody medzi všetkými ľuďmi.

Netrvalo dlho a krásne ideály sa zmenili na boj o moc, vládu teroru a nasledujúce obdobie absolutizmu, kde sa bohato uplatnil vynález doktora Guillotina. 

Rovnosť všetkých je doteraz nedosiahnuteľný cieľ, ktorý sa nepodarilo dosiahnuť ani komunistickému hnutiu. Revolúcie marxistov skončili skôr či neskôr terorom, obmedzovaním práv, či likvidáciou nositeľov akéhokoľvek nesúhlasu.

Dnes sa opäť diskutuje o zabezpečení rovnakých práv pre všetkých, samozrejme vrátane menšín - národnostných, sexuálnych, či akýchkoľvek iných. Možno ju vôbec dosiahnuť? Rovnosť v príležitostiach možno áno, no nie je možné zaistiť rovnosť vo výsledkoch, pretože každý sme iný, niekto šikovnejší, múdrejší, podnikavejší, agresívnejší, bezohľadnejší, než ten druhý.

Zabezpečiť absolútnu rovnosť a rovnaké práva ani nie je možné. Ako by sa kontrolovalo ich dodržiavanie? Keď si niekto myslí, že má nejaké práva, sú to ozaj práva a slobody, alebo len jeho priania? Existuje deklarácia práv človeka, deklarácia práv dieťaťa. Nikto sa nikdy nesnažil pripojiť k nim deklaráciu povinností a zodpovedností.

Snaha spoločnosti vyhovieť každému, každej menšine len aby sa, nedajbože, niekto neurazil, vykazuje znaky jej nízkej sebadôvery a je vopred odsúdená na neúspech. Vláda má síce povinnosť chrániť práva menšín, ale nemôže hodnoty menšín vnucovať väčšine. Je v poriadku, ak sa stanoví, čo nemožno hlásať (napríklad propagáciu fašizmu), no nie je OK, ak sa stanoví, čo máme hovoriť. Orwell o tom dosť písal v kultovom románe 1984, keď hovoril o dvojreči. 

Ak by sme chceli doslova a do písmena presadzovať napríklad rovnosť pohlaví, došli by sme k absurdnostiam, aké sa objavili v jednom komentári k inému článku:

"Nech je teda v parlamente, či vo vláde aspoň toľko percent žien, koľko ich pracuje v podzemí baní alebo pri vysokých peciach . Nech sa zruší zákaz dvíhať ženám ťažké bremená nad zákonný limit. Nech sa nijako neobmedzuje nočná práca žien. No a napokon nech sa mužom prikáže rodiť a dojčiť deti. A tej  pani nech nikdy žiadny muž, nepovie, že je krásna alebo pôvabná a nech jej žiadny muž nedá prednosť do dverí a nech jej ich nebodaj neotvorí, či nepridrží."

Nakoniec by spoločnosť mohla dospieť do stavu, keď pod zámienkou všeobjímajúcej slobody, len aby sme niekoho neurazili, neobmedzili jeho skutočné, či vnímané práva, sa začne potláčať samotná sloboda prejavu, či konania. Politická korektnosť je v poriadku, no nesmie sa to s ňou preháňať.  https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/493453/do-certa-s-korektnostou.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Ani sa nenamáhajte

V rámci zbavovania sa zodpovednosti prišiel Matovič s nápadom, aby ľudia lustrovali kandidátov na prednostov.


Už ste čítali?