Boží trest alebo skúška? Či čo?

Autor: Anton Kovalčík | 30.5.2020 o 8:13 | (upravené 30.5.2020 o 8:34) Karma článku: 5,04 | Prečítané:  1317x

V záplave článkov, ktorí vznikli v poslednej dobe s témou koronavírusu, súvislostí, okolností a frustrácií i nezmyslov, ktoré priniesol do nášho každodenného života, objavil sa aj jeden s nadpisom "Boží trest?"

Samozrejme, bol myslený ani nie tak ironicky ako výsmešne s počudovaním, že dnes ešte môže existovať skupina ľudí, ktorá by uverila možnosti, že nás Boh za niečo tresce. 

Pre ateistov, alebo všeobecne pre ľudí, ktorí sú z nejakého dôvodu presvedčení, že nepotrebujú žiadnu vyššiu bytosť, ktorá by im určovala pravidlá správania v ich živote a obmedzovala v ich úsilí robiť si veci striktne podľa svojho, to musí logicky vyznieť ako úplný nezmysel. Podľa nich sú tí druhí intelektuálne znevýhodnení a presvedčení, že na to aby im bol trest odpustený sa stačí modliť, resp. navštíviť chrám. A vybavené... Niežeby takí neexistovali, no takto to nefunguje. Aj tí, ktorí odmietajú Boha však majú tvárou v tvár záplave predčasných úmrtí postihujúcich celý svet, tú istú možnosť, či skôr nevyhnutnosť ako v Boha veriaci, položiť si otázku o svojom doterajšom spôsobe života, hodnotách, ktoré ich riadia a o tom, či nie je treba niečo zmeniť. Vo svojom živote, alebo aj v celkovom smerovaní ľudského stáda.

Či náhodou netreba niečo urobiť s barbarstvom ľudského zvieraťa.

Aby bolo jasné, zastávam názor, že ľudia majú právo na svoje vlastné presvedčenie ohľadne existencie Boha, ži už veria, alebo nie. Fanatikov je dosť na oboch stranách (odporúčam KKC 2123-2126).

Veriaci si nevyhnutne musia položiť otázku smerovania ľudstva ako Božieho stvorenia, správnosti cesty po ktorej sa pohybuje, aj svoj vlastný príspevok k tejto ceste. Otázku o tom, ako on sám osobne plní požiadavku Desatora a Hlavného prikázania, ktoré nám okrem príkazu milovať Boha a seba samého, prikazuje milovať svojho blížneho. A ak sú k sebe úprimní pri skúmaní samého seba, spoznajú svoje silné aj slabé stránky, vnútorné motívy, porovnajú ich s tým, čo sa od nich žiada, musia prísť k poznaniu vlastnej slabosti a nedokonalosti a skončiť na kolenách. 

Aby nedošlo k nedorozumeniu, Boha si nemožno predstavovať ako vyslúžilého kulturistu s dlhou sivou bradou z Michalangelovho obrazu. Ako si vôbec možno predstaviť bytosť, ktorá je všemocná, vševediaca a všadeprítomná? Bytosť, ktorá aj napriek všetkým doterajším skúsenostiam ponechala ľuďom slobodu?

Ak si nejaký veriaci myslí, že Boh nemá dôvod dnešné ľudstvo trestať a už vôbec nie jeho samotného, mal by si z Biblie prečítať state o farizejoch, hlavne o bohatom a chudobnom ako sa modlili v chráme. Žiadny milujúci otec netresce svoje deti lebo sa v tom vyžíva, ale preto, aby im dal vedieť, že konali zle a potrebujú zmeniť svoje správanie. Každý otec, aj Boh, chce našu spoluúčasť na riešení problému. Nemôžeme očakávať, že vhodíme do "Božieho automatu" zopár modlitieb a problém sa vyrieši sám. Modlitba nám poslúži k tomu, aby sme si od Boha s pomocou svätých, vyprosili zhovievavosť a vedenie pri riešení. Pre nás, pre vedcov, vodcov národov, ekonómov, kohokoľvek, kto má reálne v rukách aspoň časť riešenia. A ak je súčasťou riešenia problému to, že sa máme pokoriť, či uskromniť, rešpektovať príkazy (sedieť doma na zadku), tak to musíme prijať. Aj o tom je štvrté prikázanie. 

Väčšina veriacich, ktorí chodia do kostola, asi v nejakej forme počula príbeh o záplave, ktorá postihla jedno mesto. V rádiu bolo počuť výzvu, aby sa ľudia urýchlene evakuovali. Jeden veľmi pobožný muž si povedal "Mňa zachráni Boh". Keď voda stúpala stále vyššie, vyšplhal sa na strechu a stále prosil Boha aby ho zachránil. Okolo šiel malý čln s niekoľkými ľuďmi na palube. Keď naňho zavolali, aby k nim nastúpil a zachránil sa, odpovedal im "Mňa zachráni Boh." Neskôr okolo letel záchranársky vrtuľník, z ktorého zavolali, aby vyliezol po povrazovom rebríku k nim, aby sa takto zachránil. On opäť odmietol s tým, že jeho zachráni Boh. O pár minút sa dom zrútil a muž sa utopil. Po smrti predstúpil pred Boha a vyčítavo mu povedal: "Bože, celý svoj život som Ťa uctieval, modlil som sa, pravidelne chodil do kostola, prispieval som na dobročinnosť a napriek tomu si ma nevyslyšal a nezachránil si ma?" Boh mu odpovedal: "Drahý synu, poslal som ti rozhlasové vysielanie, potom loďku a nakoniec vrtuľník. Na čo si ešte čakal?"

Niekto tvrdí, že Boh je spravodlivý. Ja dúfam, že nie je. Ak by bol, spravodlivo by po zhodnotení posledných desiatok, či stoviek rokov našej existencie, kompletne vyhladil ľudstvo z povrchu Zeme.

Ale On je milosrdný a zdá sa, že z nejakého dôvodu nás má rád.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Druhý blackout nebude

Našťastie už vieme, že premiér len klame a blúzni.


Už ste čítali?