Zabila odhadom 50 až 100 miliónov, teda medzi 2,5 až 5,0 %globálnej populácie, pravdepodobne viac, než obidve svetové vojny dokopy. Bola najväčšou vlnou smrti, aká sa prehnala zemeguľou od dôb morovej epidémie v 14. storočí, možno aj v celých dejinách ľudstva. Väčšina ľudí zomrela počas jej druhej vlny v priebehu 13 týždňov od polovice septembra do polovice decembra 1918.
Už v priebehu 18. a 19. storočia si každý konflikt vyžiadal viac mŕtvych v dôsledku nemocí, než zranenia spôsobené v boji. V 19. storočí prebehli dve pandémie chrípky. Prvá vypukla v roku 1830, druhá, takzvaná ´Ruská´, začala v roku 1889 pravdepodobne v uzbeckom meste Buchara. Dovtedy nikto nechyroval o vírusoch. Prvý bol objavený až v roku 1892 ruským botanikom Dmitrijom Ivanovským, ktorý vírus identifikoval ako príčinu choroby tabakových listov. Zistil, že nemoc bola spôsobená infekčným nosičom, ktorý bol menší než všetky dovtedy známe baktérie, príliš malý na to, aby ho bolo možné vidieť. Obrovský dopad Španielskej chrípky bol spôsobený aj tým, že ešte v roku 1918 nikto vírusy nevidel a neexistoval žiadny test na ich odhalenie.
V tom období bolo ľudstvo oveľa menej zdravé než teraz. Aj v priemyselne vyspelom svete boli hlavnou príčinou úmrtí infekčné choroby, nie chronické, degeneratívne choroby aké nás kosia dnes. Priemerný vek dožitia pri narodení človeka v Európe, či Amerike, nepresahoval päťdesiatku, vo vtedajšej Indii a Perzii mali šťastie, ak sa dožili tridsiatky. Aj v bohatých krajinách sa väčšina detí rodila doma, vane v kúpeľni mali len boháči a značná časť obyvateľstva bola negramotná. Zdravotné poistenie takmer neexistovalo, za zdravotnú starostlivosť sa platilo súkromným lekárom, alebo ju poskytovala charita. Antibiotiká boli ešte v nedohľadne.
Za oficiálny začiatok pandémie sa považuje 4. marec 1918, keď sa ráno na ošetrovňu v Camp Funston v americkom Kansase dostavil vojenský kuchár Albert Gitchell (podľa niektorých zdrojov Mitchell a nebolo to 4., ale 11. marca). Sťažoval sa na zapálené hrdlo, teplotu a bolesť hlavy. Okolo obeda už bolo okolo stovky podobných prípadov. http://spanishfluvictoriabc.com/spanish-flu-origin-spread-character/how-did-the-patient-zero-story-begin/ V apríli už bola epidémia rozšírená po americkom stredozápade, v mestách na východnom pobreží, odkiaľ sa americkí vojaci plavili na fronty Prvej svetovej vojny a vo francúzskych prístavoch, kde sa vyloďovali. V polovici apríla už bola v zákopoch na západnom fronte. Odtiaľ sa rýchlo rozšírila do celého Francúzska, následne do Británie, Talianska a Španielska. V máji už bola hlásená v dnešnej Wroclawi, vtedy súčasti Nemecka a v Odeskom prístave. Po podpísaní Brest-Litovského mieru začali Nemci prepúšťať ruských zajatcov a s nimi sa do krajiny dostala aj chrípková epidémia. V máji už bola v severnej Afrike, odkiaľ sa dostala do Indického Bombaja, stade sa rýchlo rozšírila na celé územie Indie a do Číny. Koncom mája prepukla v Japonsku a v Júli už bola v Austrálii. To bola prvá, relatívne mierna vlna pandémie.
V auguste 1918 sa chrípka vrátila. Pretransformovaná. Bola to druhá a najničivejšia vlna pandémie. Na základe konsenzu sa jej začiatok pripisuje druhej polovici mesiaca so vznikom na troch miestach okolo Atlantického oceána - Freetown v Sierra Leone, Boston v USA a Brest vo Francúzsku. Britská vojnová loď priniesla nákazu do Freetownu, loď z Európy pravdepodobne do Bostonu a Brest ju získal z prílivu nových jednotiek zo zámoria alebo od francúzskych regrútov, ktorí tam prichádzali na námorný výcvik. Z týchto troch miest sa druhá vlna rozšírila s výdatnou pomocou presunov vojsk do celého sveta. V septembri už bola opäť v Indii a v októbri v Číne. V decembri bola väčšina sveta už bez chrípky.
Austrálske úrady zrušili karanténu začiatkom roku 1919. Ukázalo sa, že to bolo priskoro, pretože udrela tretia vlna, ktorá bola čo sa týka úmrtnosti niekde medzi prvými dvomi. Počas austrálskeho leta tam v jej dôsledku zomrelo okolo 12.000 ľudí. Neboli sami, ktorí urobili toto chybné rozhodnutie. Tretia vlna prišla v čase, keď sa celý svet ešte iba spamätával z druhej . V New Yorku vyvrcholila v januári a do Paríža dorazila, keď už boli mierové rozhovory v plnom prúde. Na severnej pologuli skončila niekedy v máji 1919, na južnej si vyberala obeti ešte niekoľko mesiacov. Jej posledné vzopätie zaznamenali v Japonsku, kde sa jej zbavili až v marci 1920.
Epidémia vstúpila do dejín aj iným spôsobom. Mladý maďarský fyzik Leo Szilard ochorel počas výcviku so svojim regimentom v Rakúsku. Bol poslaný na vyliečenie domov do Budapešti, kde sa zotavil, zatiaľ čo jeho regiment bol zlikvidovaný počas bitky pri Vittorio Veneto. Neskôr sa presťahoval do Ameriky, kde ďalej pracoval vo svojom odbore a stal sa jedným z otcov atómovej bomby.
V marci 1919 sa chrípkou nakazil Jakov Sverdlov, náčelník Celoruského Ústredného výkonného výboru, ktorý bol pravou rukou V.I. Lenina po tom, čo bol naňho spáchaný pokus o atentát, čím sa de iure stal hlavou ruského boľševického štátu. V priebehu týždňa zomrel. V jeho funkcii sa v rýchlom slede vystriedalo niekoľko ďalších boľševických funkcionárov, žiadny z nich ale nebol dostatočne schopný a energický na to, aby dokázal úspešne pokračovať v budovaní štátu. Až v roku 1922 sa do funkcie dostal J.V. Stalin.
Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/534568/spanielka-2.html
Použité informácie: Laura Spinney - Pale Rider
Internet
