Španielka 2.

Autor: Anton Kovalčík | 6.5.2020 o 17:21 | Karma článku: 3,15 | Prečítané:  234x

Prečo má vôbec Španielska chrípka názov Španielska, keď tam nevznikla, ani nemala najhoršie dopady? 

Jej pomenovanie minulo svoj cieľ podobne ako prasacia chrípka, ktorá nie je prenášaná ošípanými, ale ľuďmi. Vírus Ebola je nazvaný podľa rieky v strednej Afrike, no v roku 2014 spôsobil epidémiu v západnej Afrike. Vírus Zika, ktorý má meno podľa lesa v Ugande, kde bol v roku 1947 izolovaný, sa v roku 2017 stal hrozbou v Amerike. 

Po rôznych problémoch, ktoré tieto a podobné názvy priniesli, sa v roku 2015 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozhodla vydať pokyny, podľa ktorých by sa názvy chorôb nemali vzťahovať k špecifickým miestam, ľuďom, zvieratám, či jedlu. Nemali by tiež zahŕňať označenie, ktoré vzbudzuje strach ( napríklad smrteľný, neznámy), miesto toho by sa mali používať generické popisy symptómov ako "respiračná choroba", kombinované s viac špecifickými označeniami (pobrežný, postihujúci mládež) a meno činiteľa, ktorý nemoc spôsobuje. Pre označenie rôznych variantov nemocí s podobným, či totožným základným označením sa majú používať čísla.

V roku 1918 tieto pokyny, ani žiadne iné neexistovali. Keď vypukla epidémia chrípky, stalo sa tak prakticky simultánne na celom svete. Svet bol vo vojne a mnohé vlády mali záujem hodiť vinu za devastujúcu chorobu na krk iným krajinám. Za takýchto okolností vzniklo veľa rôznych označení. Keď v máji prišla chrípka do Španielska, vystrájala v Amerike už viac než dva mesiace a niekoľko týždňov si brala svoje obete vo Francúzsku. Španielsko bolo vo vojne neutrálne a jeho tlač nebola cenzurovaná, preto poctivo informovala o tom, čo sa v krajine dialo. Správy o tom sa dostali za hranice a v júni už Parížania, nemajúc informácie o skaze, ktorú chrípka zapríčiňovala v zákopoch Flámska a Champagne, vedeli o tom, že v priebehu troch dní ochoreli dve tretiny obyvateľov Madridu. Netušili, že chrípka existovala v ich krajine skôr, než v Španielsku, chorobu nazvali "Španielska chrípka." Pripojili sa k nim aj Briti a Američania, ich vlády samozrejme ani najmenej nenamietali. V Senegale to bola chrípka Brazílska, v Brazílii Nemecká, v Poľsku Boľševická, v Perzii Britská, v Japonsku Sumo chrípka.  Ako čas plynul vyšlo najavo, že nie je veľa miestnych epidémií ale jedna celosvetová, bolo nutné dohodnúť sa na jednotnom pomenovaní. Nakoniec sa ujal názov, ktorý používali víťazné mocnosti Prvej svetovej  vojny. Pandémia sa stala známou pod menom Španielska chrípka - ispanka, spaniolka, espanhola, la grippe espagnole,...

Už v roku 1918 vojenskí aj civilní medici pochybovali o tom, že vojenská základňa Camp Funston v Kansase bola miestom vzniku epidémie. Hlavne Američania nedokázali pripustiť, že nie sú iba jej obeťami, ale zdrojom. Vznikli alternatívne teórie a hneď na začiatku, ešte v roku 1918, začali poukazovať na "chorého muža Ázie" - na Čínu s jej katastrofálnou situáciou v oblasti verejného zdravotníctva. Už na prelome rokov 1917 a 1918 bola v provincii Shansi hlásená epidémia smrteľnej pľúcnej choroby. Nebolo však možné preukázať, či sa jednalo o chrípku alebo niečo iné, nebolo ani príliš veľa obetí. Okrem toho sa dalo ťažko predpokladať, že z regiónu, ktorý bol zemepisne pomerne značne izolovaný od zvyšku krajiny, mohla nákaza putovať do celého sveta. 

Čínska teória vzniku pandémie Španielskej chrípky bola dlho osamotená, no v priebehu posledných sto rokov boli navrhnuté dve ďalšie konkurenčné teórie. Jedna z nich predpokladá, že ku vzniku mohlo prísť v okolí mesta Étaples vo Francúzsku, kde bol vybudovaný obrovský vojenský tábor s rozlohou niekoľkých desiatok štvorcových kilometrov, na ktorom sa tesnilo okolo sto tisíc vojakov zo všetkých končín Britského impéria, Francúzskej Indočíny, tábor nemeckých zajatcov, strelnica, sklady munície. Priliehali k nemu ďalšie tábory, svojho času najväčšie nemocničné zariadenie na svete s kapacitou 23.000 postelí. V širšom okolí sa mohlo súčasne pohybovať okolo dvoch miliónov ľudí. V decembri 1916 tam vypukla epidémia choroby, ktorá mala podobné príznaky ako chrípka. Problémom tejto teórie je to, že  nie sú záznamy o tom, že by to postihlo aj civilné obyvateľstvo. Vysvetlenie je možno v tom, že v záujem ochrany súkromia osôb sa vo vtedajšom Francúzsku záznamy o príčine smrti uchovávali osobitne od oznámenia o úmrtí. Takže aj keď boli nejaké podobné úmrtia medzi civilným obyvateľstvom, nezachovali sa o tom žiadne záznamy.

Treťou teóriou ostáva možnosť pôvodu pandémie v americkom štáte Kansas, okres Haskell, ktorý bol jedným z najchudobnejších v štáte. V januári 1918 mnohí jeho obyvatelia ochoreli, niektorí dostali zápal pľúc a zomreli. Epidémia ustúpila v polovici marca, ale v tom čas už bola ošetrovňa v Camp Funston preplnená chorými vojakmi. Takže je celkom možné, že mladý regrút, ktorý v okrese Haskell nepoznal nič iné, len drinu na farme pri chove ošípaných, sliepok a pestovaní kukurice, nevedomky priniesol vírus do stredu americkej vojnovej mašinérie, ktorá ho potom vyviezla do celého sveta.

Jediné, čo sa dnes dá s určitosťou povedať je, že Španielska chrípka nemá svoj pôvod v Španielsku.

Pokračovanie nabudúce.

 

Zdroje informácií: Laura Spinner - Pale Rider.

                             Internet.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Ani sa nenamáhajte

V rámci zbavovania sa zodpovednosti prišiel Matovič s nápadom, aby ľudia lustrovali kandidátov na prednostov.


Už ste čítali?