Španielka 4.

Autor: Anton Kovalčík | 13.5.2020 o 8:16 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  204x

Ak sa vlády sveta z pandémie v niečom poučili, tak v tom, že naďalej už nebolo možné obviňovať jednotlivca z toho, že sa infikoval, ani liečiť ho izolovane.  

 Po roku 1920 mnohé krajiny prijali koncepciu socializovanej medicíny - zdravotnú starostlivosť pre všetkých, zadarmo v mieste jej poskytovania. Takýto systém ale potrebuje na svoj vznik a rozvoj čas a musí byť skutočne univerzálny. Prvým a najdôležitejším krokom je stanoviť ako sa za to bude platiť. Priekopníkom v tejto oblasti bolo Nemecko. Kancelár Otto von Bismarck odštartoval národný program zdravotného poistenia v roku 1883. V jeho štátom financovanej, centrálne riadenej schéme mohli Nemci očakávať zdravotnú starostlivosť a platenú maródku až do 13 týždňov. Británia a Rusko ustanovili podobné schémy v roku 1910, väčšina krajín západnej a strednej Európy až v ďalšom desaťročí. 

Keď je zabezpečené financovanie, ďalším krokom je reorganizovať spôsob poskytovania starostlivosti. V roku 1920 sa Rusko stalo prvou krajinou, ktorá zaviedla centralizovaný verejný systém zdravotníctva. Nebol univerzálny, pretože nezahŕňal vidiecke obyvateľstvo, ktoré bolo pripojené až v roku 1969. Aj tak to bol obrovský počin, hybnou silou ktorého bol V.I.Lenin. Uvedomil si, že medicína by mala byť nielen biologická a experimentálna, ale aj sociologická. Približne v tej dobe sa dostalo vedeckého uznania aj epidemiológii ako vede o vzorcoch, príčinách a efektoch chorôb, čo je dnes základným kameňom systému verejného zdravia. Epidemiológia vyžaduje dáta a preto sa v rokoch po pandémii  nahlasovanie údajov o zdraví obyvateľstva stalo systematickejším. Prvý celonárodný prieskum o stave verejného zdravia sa v USA uskutočnil v roku 1935.

V sedemdesiatych rokoch sa epidemiológia začala zaujímať nielen o infekčné, ale aj o chronické choroby a postupne o všetko, čo sa týkalo zdravia a jeho dôsledkov, vrátane samovrážd. 

Keď v roku 1948 Veľká Británia založila svoju Národnú Zdravotnú Službu (National Health Service - NHS), medzi najväčších zabijakov medzi chorobami patrili zápal pľúc, tuberkulóza, obrna a pohlavné choroby. Každé dvadsiate dieťa zomrelo pred dovŕšením prvého roku života. K dispozícii už ale boli moderné antibiotiká a od roku 1955 aj vakcína proti obrne. Chudobní ľudia, ktorí predtým nedostávali žiadnu zdravotnú starostlivosť a liečili sa väčšinou svojpomocne, už mohli byť liečení z mnohých nemocí. NHS začala v Británii rozvíjať geriatrickú medicínu. 

V roku 1907 bol s požehnaním 23 európskych štátov v Paríži založený Medzinárodný úrad pre verejnú hygienu, ktorého úlohou však bolo iba získavanie a rozširovanie informácií o infekčných chorobách, nie zavádzanie programov verejného zdravia. V roku 1919 bol už s podporou Medzinárodného výboru Červeného kríža vo Viedni otvorený medzinárodný úrad s výhradnou úlohou boja proti pandémiám. 

Začiatkom dvadsiatych rokov založila Liga Národov vlastnú zdravotnú organizáciu, ktorá sa postupne stala predchodcom dnešnej Svetovej organizácie zdravia (World Health Organization - WHO). Keď spolu s Ligou národov v predvečer Druhej svetovej vojny skolabovala, bol to jasný signál pre strojcov budúcej WHO, že táto nesmie byť závislá na existencii materskej organizácie. Preto bola v roku 1946 WHO založená ako nezávislá inštitúcia. 

V jej štatúte sa dodnes stanovuje, že:

"Užívanie najvyššieho dosiahnuteľného štandardu zdravia je jedným zo základných práv každej ľudskej bytosti bez rozdielu rasy, viery, politického presvedčenia, ekonomického či sociálneho postavenia."

Španielska chrípka nás v zásade naučila, že ďalšia chrípková pandémia je nevyhnutná, ale o tom či zabije 10 alebo 100 miliónov ľudí, rozhodne svetové spoločenstvo uprostred ktorého sa to stane.

Nezávislá medzinárodná skupina expertov zvolaná Národnou akadémiou medicíny USA pod názvom "Komisia pre vytvorenie svetového rámca zdravotného rizika v budúcnosti - GHRF (otrasný názov, však?) v roku 2016 vydala správu v ktorej odhaduje, že existuje 20% šanca vypuknutia najmenej štyroch pandémií v nasledujúcich sto rokoch a s vysokou pravdepodobnosťou najmenej jedna z nich bude chrípková."

Ako? Kedy? Ako zmenšiť jej dopady? Na to môžu dať odpoveď aj skúsenosti lekárov, vedcov, epidemiológov, politikov, ekonómov s tým ako sme si poradili, či neporadili so súčasnou pandémiou COVID-19. Hádam sa všetci poučíme.

 

Zdroj informácií: Laura Spinney - Pale Rider.

                           Internet.

                           https://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/inlfluenza-photo-gallery/

                           https://www.youtube.com/watch?v=yhhJfT86Bgg

                           

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Bödör sa bráni, súd rozhoduje o jeho väzbe

Senát sa počas prestávky poradí, výsledok oznámi o pár minút.

Cynická obluda

Ani sa nenamáhajte

V rámci zbavovania sa zodpovednosti prišiel Matovič s nápadom, aby ľudia lustrovali kandidátov na prednostov.


Už ste čítali?