Problémom nie je ani tak neotrasiteľná viera fundamentalistov v ich pravdu ako skôr ich arogantný prístup a opovrhovanie tými, ktorí odmietajú ich tvrdenia. Samozrejme, je množstvo vecí o ktorých dnes nemožno pochybovať, vecí ktoré boli historicky dokázané svedectvami, či experimentmi.
Aroganciu a opovrhovanie nositeľmi iných názorov je možno nájsť na oboch koncoch kyvadla. V jednom extréme sú všetci tí, ktorí odmietajú tvrdenia fundamentalistických kresťanov, odsúdení na večné muky a pekelný oheň, na druhom sú tí, ktorí odmietajú podobne ladené názory materialistických liberálnych fundamentalistov na vzník sveta a života, vyhlasovaní za bigotných a mentálne nespôsobilých spiatočníkov.
Na oboch stranách sú mysle uzavreté pre akýkoľvek dialóg.
Z dejín je známych mnoho prípadov, keď mocní náboženskí, či svetskí predstavitelia zneužívali vieru, či nevieru iba ako zásterku na dosiahnutie iného cieľa.
Či sú to veriaci, alebo ateisti, politicky ľavičiari, či pravičiari, liberáli, či dogmatici, väčšinu fundamentalistov charakterizuje agresivita ich prístupu k tým, ktorí nie sú "naši".
Fundamentalistickí kresťania sú za slobodu vyznania... pokiaľ ide o ich denomináciu. Tí druhí sú heretici.
Fundamentalistickí ateisti nie sú len ateistami, ale antiteistami, či protináboženskými aktivistami. Ich filozofia nespočíva len v odmietaní Boha, ale rozširuje sa na aktívne pohŕdanie náboženstvom a všetkým, čo sa s ním spája. Snažia sa o svojej "viere" presvedčiť tých druhých, ktorí nemajú záujem počúvať ich. Niekedy sa označujú aj ako militantní ateisti. Často používajú také isté mylné argumenty a podobnú dôraznú taktiku ako pri svojom prístupe používajú náboženskí fundamentalisti. Príkladov na jednej i druhej strane je požehnane.
Aj najznámejší propagátor ateizmu Richard Dawkins vo svojej knihe "Boží blud" uviedol, že dostatočné dôkazy by ho primäli k tomu, aby zmenil presvedčenie (nebol by prvý, otázkou je, čo sú preňho dostatočné dôkazy). Odmietol tvrdenie, že je fundamentalista s tým, že ľudia si niekedy mýlia fundamentalizmus a vášeň pre vec. Drvivá väčšina kresťanov teda tiež nie je fundamentalistami, iba majú vášeň pre vec - pre Boha.
Možno sa v tejto súvislosti zdá že označenie "fundamentalistický liberalizmus" je oxymoron, ale skúsenosť dneška ukazuje, že tomu tak nie je.
Liberalizmus sa v poslednej dobe vyvinul z politickej filozofie pluralizmu do rigidnej netolerantnej dogmy. Mnohí tí, ktorí sa k nemu hlásia sa zdajú čoraz viac neschopní prijať skutočnosť, že ich prístup môžu niektorí ľudia z legitímne morálnych dôvodov odmietať. Nielenže nedokážu pochopiť ako a prečo môže niekto vyznávať tradičnejšiu predstavu o tom čo je pre človeka dobré, ale takýchto "disidentov" pokladajú za morálne monštrá, ktoré by mali byť vylúčené z civilizovaného života.
Môžeš byť akokoľvek tolerantný, ale nesmieš byť proti potratom, excesom LGBTI, či transrodovosti, musíš uznávať existenciu viacerých pohlaví, či neurčitosti pohlavia. Inak nie si liberál, ale konzervatívny bigotný obmedzenec. Politická korektnosť utrhnutá z reťaze. "Kto nejde s nami, je proti nám..." Starší sa ešte pamätajú.
Spoluzakladateľ a CEO firmy Mozilla Brendan Eich musel rezignovať po tom, čo aktivisti za práva gayov vyhlásili bojkot firmy. Jeho hriechom bolo, že pred piatimi rokmi daroval 1.000 dolárov pre kalifornskú kampaň, ktorá chcela presadiť zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia.
Profesor anglického jazyka na University of Pennsylvania žiadal, aby jeho nábožensky založeným kolegom nebola umožnená akreditácia.
J.K. Rowlingová, autorka Harryho Pottera si dovolila nesúhlasiť s existenciou viac než dvoch pohlaví. V decembri 2019 sa zastala výskumníčky, ktorá bola prepustená z práce kvôli tomu, že v tweete uviedla, že transgender osoby nemôžu zmeniť svoje biologické pohlavie. Ozvala sa proti nej vlna protestov. Nedávno "pobúrila" ultraliberálov tým, že chce zachovať čisto ženské toalety, kam by nemali prístup transgender osoby. Začali sa proti nej ozývať ľudia, ktorí jej vďačia za kariéru i bohatstvo, napríklad aj Daniel Radcliffe. Odpovedala im, že povedať pravdu, neznamená nenávisť. Ak pohlavie nie je skutočnosťou, tak nemožno hovoriť o príťažlivosti ľudí rovnakého pohlavia. Odstránenie konceptu biologického pohlavia odstraňuje aj možnosť ľudí, mužov, či žien otvorene rozprávať o svojich životoch. Len málo ľudí sa jej zastalo. Žeby sa báli ozvať?
Intolerancia v mene tolerancie? Alebo inak: "Si slobodný. Môžeš mať akýkoľvek názor. Ale ak ten tvoj je iný ako môj, tak ťa nakopem!"
Vyzerá to nakoniec tak, že fundamentalizmus v akejkoľvek oblasti nakoniec neguje samotné jadro myšlienky na ktorú sa odvoláva. Platí to pre kresťanské, či muslimské náboženstvo, ateizmus, liberalizmus, LGBTI hnutie, či feminizmus (quo vadis MeToo?).
Otázkou stále ostáva, či radikálne feministické, LGBTI, protirasistické a podobné hnutia ozaj chcú riešiť problém, ktorý je jadrom ich programu, alebo im ide skôr o moc, privilégiá či väčší rozpočet. Napríklad také feministické hnutia v USA pracujú s ročným rozpočtom viac než jednej miliardy dolárov.
K tejto téme odporúčam pozrieť si vynikajúci dokument (v niektorých krajinách si radikálne feministky vynútili zákaz jeho premietania):
S vyriešením problému sa skončí rozpočet, aj moc (napríklad ovplyvňovať prezidentské voľby).
Vedúci teoretici liberalizmu (Locke, Montesquieu, Mill) mikdy nemali v úmysle aby táto filozofia slúžila ako vyčerpávajúce chápanie skutočnosti a ľudského dobra. Naopak, mala slúžiť ako politická stratégia pokojného spolunažívania vo svete protichodných názorov. Odpoveďou na súčasný dogmatizmus je pre liberalizmus návrat k jeho tolerantným koreňom.
Vynikajúci príspevok na túto tému je: https://alexandraratajova.blog.sme.sk/c/536759/je-ucelom-krestanstva-segregovat-spolocnost.html?ref=vsimli
p.s.:
