#JaNie

Autor: Anton Kovalčík | 29.7.2020 o 7:27 | (upravené 30.7.2020 o 19:42) Karma článku: 3,01 | Prečítané:  638x

Správa amerického Centra pre kontrolu chorôb (CDC) vo svojej správe za rok 2014 uviedla, že 5,4 milióna žien a 4,7 milióna mužov bolo za posledný rok obeťami násilia zo strany intímneho partnera.

Média tento závažný problém prezentujú ako záležitosť, ktorej obeťami sú výlučne ženy. Ak sa spomenie násilie voči mužom, tak v rovine, že oni sú ten problém, zavinili si to sami. Čo asi vykonali, keď k tomu ženu prinútili?

Podľa https://theses.cz/id/86ix0l/00172511-783495441.pdf  iba minimum násilia zo strany žien voči ich partnerom sa deje v sebaobrane. Výskum vraví v 42-45% prípadov zaútočila prvá žena, v 43-45% prípadov muž. http://www.otcovia.sk/nasilie_na_muzoch.html

Nie je to problém mužov, či problém žien ako takých. Je to problém mužov, ktorí bijú, či zneužívajú svoje ženy a naopak. Nie je to gender problém. 

Journal of Social Science Research (1991), 15, 41-59 uvádza štúdiu, ktorá analyzovala 1.099 lesbických žien. Zistilo sa, že 52 % z nich zažilo násilie zo strany partnera. 

Erin Pizzey založila v Londýne v roku 1971 úplne prvý útulok pre ženské obete domáceho násilia. Čoskoro zistila, že 62 zo 100 prvých žien, ktoré k nej prišli, bolo rovnako násilných ako ich partneri a boli násilné aj voči deťom. Nedávno prehlásila, že násilie na ženách je obrovský biznis s obratom vyše jednej miliardy dolárov ročne. Od štátu, aj súkromných darcov.  V https://honest-ribbon.org/mega-featured/duluth-model-buries-key-facts-on-domestic-violence/rozhodne kritizuje celosvetovo (26 krajín okrem USA) používaný Duluthský model na prevenciu domáceho násilia. Podľa nej, aj ďalších kritikov, je to drsný pokus urobiť z mužov skupinu, kde budú indoktrinovaní aby uverili, že všetci muži sú predátori a mali by sa hanbiť, že sa vôbec narodili. Mnohí muži boli prinútení absolvovať kurzy tohto programu bez toho, aby proti nim bol predložený akýkoľvek dôkaz o násilí voči partnerke. Niektorí sú tam kvôli falošným obvineniam, pričom sú nútení "priznať", že sú násilnej povahy, inak by kurz neabsolvovali, čo by malo za následok zákaz stretávať sa s deťmi, ak, tak len pod dozorom. Tiež sa v kurze musia priznať, že sú vinní z využívania "mužských privilégií." Duluthský model má aj program pre násilnické ženy, no ony sa učia ako "nedovoliť mužom aby ich začali ovládať, čo by zapríčinilo neprimeranú reakciu zo strany ženy." Inak povedané, ak žena fyzicky napadne muža, zavinil si to sám tým, že sa ju pokúsil ovládať... Pizzey na záver akceptuje skutočnosť, že "mnohí z mužov v týchto programoch sú skutočne násilníci, no ich verejné zahanbovanie, šikanovanie, odmietanie vziať do úvahy okolnosti, ktoré viedli k násilnému správaniu, bez možnosti právneho zastúpenia. nemá v civilizovanej spoločnosti právo na existenciu. V roku 2009 bol model označený ako neúčinný, neobjektívny a diskriminačný v článku Johnna Rizza z University Montana School of Law https://scholarship.law.umt.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=2027&context=mlr.

Aj keď znásilnenie, či sexuálny útok je svinstvo, ktoré je právom prísne trestané, veci tu tiež nie sú jednoznačné. 

Jedným z najposvätnejších ustanovení právneho systému vyspelých krajín je predpoklad, že ľudia obvinení z trestného činu sú pokladaní za nevinných, pokým sa im nedokáže opak. Žaloba musí vinu dokázať bez akýchkoľvek pochybností, pričom obžalovaný má právo konfrontovať žalujúcu stranu a právo na obhájcu.

Podľa organizácie Rape Abuse and Incest National Network (RAINN) každá šiesta žena v USA bola počas svojho života obeťou znásilnenia, alebo pokusu o znásilnenie. Je veľmi pravdepodobné, že nie každý pokus bol nahlásený. Na druhej strane, mnoho prípadov bolo vymyslených.   https://en.wikipedia.org/wiki/False_accusation_of_rape  Znásilnenie mužov je oveľa menej prebádané a štatisticky podchytené, než je to u žien. Podľa štúdie   https://link.springer.com/article/10.1007/s12119-000-1023-7 z roku 2000, 10,5 % mužov bolo počas života znásilnených ženou, to isté percento uviedlo pokus o znásilnenie ženou. Mužské obete sexuálneho násilia páchaného ženami často čelia dvojakým štandardom v oblasti spoločenskej, politickej i právnej. Ak sa na večierku opije žena a vyspí sa s niekým, na druhý deň to môže nahlásiť ako znásilnenie. A chlapík má problém. Ak sa opije muž a žena ho bezvládneho znásilní, nič sa nedeje. https://en.wikipedia.org/wiki/Rape_of_males#cite_note-17

Vyzerá to, že áno.

Nemožno pochybovať o tom, že dopad hnutia #MeToo bol od jeho vzniku pozitívny. Zmenil sa spôsob, ako ľudia navzájom reagujú na pracovisku, spôsob akým vedúci pristupujú k svojim podriadeným, aj to,ako organizácie zvládajú sexuálne obťažovanie a sťažnosti na porušovanie pravidiel v tejto oblasti. Viac ľudí našlo odvahu vystúpiť so svojim príbehom a viac ľudí sa cíti lepšie vediac, že ich organizácia urobí tú správnu vec. Všetko je to ale o rovnováhe. Podľa nedávneho prieskumu v USA sa 57% dospelých obáva rovnako o mladé ženy a obťažovanie ktorému môžu čeliť, ako o mladých mužov a falošné obvinenia, kotré im môžu hroziť. Takmer 60% mužov sa obáva mentorovať ženy v práci, obávajúc sa, čo sa môže stať, ak by sa s nimi ocitli za zavretými dverami bez prítomnej tretej strany. Muži aj ženy vo väčšine v prieskumoch uviedli, že hnutie sťažuje mužom vedieť to, ako jednať so ženami na pracovisku. 

Feministky naopak tvrdia, že je to nezmysel. Ak muži neurobili nič zlé, nemajú sa čoho obávať. Mali by sa radšej pozrieť na svoje mužské privilégiá. https://www.youtube.com/watch?v=cRsYwu8uD4I Vravia, že falošné obvinenia zo znásilnenia tvoria iba 2% z celkového počtu. A ak sa aj stávajú, tak reputácia a kariéra krivo obvinených sú cenou, ktorú sú ony ochotné zaplatiť ak to posilní hnutie. V roku 2019 tie dve percentá v USA tvorili 150 prípadov. 150 zničených reputácií, kariér, niekedy ja životov.

Catharine MacKinnon.Catharine MacKinnon.

Catharine MacKinnon, radikálna feministka, profesorka práva na University of Michigan tvrdí : "...nazývam to znásilnenie vždy, keď má žena sex a cíti, že bola prinútená.  ... každý heterosexuálny pohlavný styk je znásilnením, pretože ženy ako skupina nie sú dosť silné na to, aby dali zmysluplný súhlas." Iná význačná feministka, Catherine Comins je názoru, že "Muži, ktorí sú neprávom obvinení zo znásilnenia niekedy môžu z tej skúsenosti niečo získať." https://thoughtcatalog.com/jake-fillis/2014/05/23-quotes-from-feminists-that-will-make-you-rethink-feminism/  

Existuje takzvaný čierny zoznam "Shitty Men in Media", ktorý je založený na anonymných udaniach žien o nevhodnom správaní mužov. Zatiaľčo jeho autorka na jeho základe dostala zmluvu na vydanie knihy a podniká rečnícke turné po USA, mnohým tam uvedeným mužom, bez akejkoľvek možnosti zistiť kto ich obviňuje a z čoho presne, bez možnosti obhajoby to zničilo život.   https://www.thecut.com/2018/01/moira-donegan-i-started-the-media-men-list.html

Štandardy, ktorými sa riadia vzťahy medzi mužmi a ženami prechádzajú metamorfózou, pričom nikto netuší, aké monštrum bude na jej konci. Nevhodným správaním mužov voči ženám dnes môže byť čokoľvek, čo žena ako také pociťuje. Aj keď sú niektoré obvinenia staré niekoľko rokov, či desaťročí, keď boli pravidlé úplne odlišné. Podporovatelia hnutia #MeToo si stále nemyslia, že je niečo zlé na tom, keď muži kvôli týmto obvineniam strácajú živobytia alebo aj životy. Alebo sa tvária, že sa nič také nedeje. 

Negatívne, nezamýšľané dôsledky činnosti tohto hnutia pociťujú aj ženy. Nedávna štúdia v USA ukázala, že šokujúcich 21% mužov a 12% žien sa zdráha prijať ženu na prácu, ktorá vyžaduje blízke osobné konbtakty s mužmi, napríklad obchodné cesty. Takmer každý piaty muž  a asi 6% žien tvrdí, že  ako výsledok činnsoti #MeToo je menšia pravdepodobnosť, že do práce príjmu atraktívnu ženu. 

Kezia Noble, ktorá vo Veľkej Británii radí mužom ako nadväzovať vzťahy so ženami tvrdí, že hnutie zavinilo, že muži na celom svete sa obávajú priblížiť sa na verejnosti k ženám zo strachu, aby nevyzerali otrasne, alebo neboli obvinení z obťažovania. Táto obava dotlačila mužov k apkám na randenie, ktoré nefungujú, pretože tam sú ľudia hodnotení iba podľa výzoru na fotkách, ktoré sú často upravované. 

Takže áno, #MeToo zničilo flirtovanie.

p.s.: https://www.youtube.com/watch?v=2IMKyIj0_oU

Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/540367/m-g-t-o-w.html

https://www.tyzden.sk/spolocnost/34139/slovensko--krajina-tyranych-muzov/

https://egafeminist.blogspot.com/2015/09/taking-in-depth-look-into-domestic.html#:~:text=The%20%22Duluth%20Model%22%20is%20arguably%20the%20world%E2%80%99s%20most,for%20reducing%20violence%20against%20women%20and%20girls%20%283%29.

https://www.forbes.com/sites/kimelsesser/2019/09/05/the-latest-consequence-of-metoo-not-hiring-women/#54c45be5280b

https://www.forbes.com/sites/karlynborysenko/2020/02/12/the-dark-side-of-metoo-what-happens-when-men-are-falsely-accused/#75efb5e4864d

https://thefederalist.com/2019/09/24/when-men-kill-themselves-over-unproven-allegations-me-too-has-gone-too-far/

https://www.dailymail.co.uk/femail/article-8051467/How-MeToo-RUINED-dating-making-men-scared-approach-women-real-life-expert-says.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?