Ako sama o sebe v nedávno vydanej knihe uvádza, narodila sa dvom dobre situovaným právnikom, ktorí sa ju snažili vzdelaním na súkromnej škole a častými dovolenkami v Čiernej Hore a na Maledivách odviesť od pocitu, že aj keď požíva určité znaky belošských privilégií, je v podstate utláčaná. V detstve a ranej puberte striedavo trpela anorexiou a chronickým prejedaním. Rodičia ju z toho pomerne skoro dostali, no na strednej škole vytrvalo sabotovala väčšinu klasických predmetov, vynikala v tých, ktoré sa neskôr stali základom pre jej neskoršie aktivity v štúdiu ktorých pokračovala na Oxford University. Študovala tam moderné jazyky a ich použitie v radikálnej poézii, neskôr pridala aj genderove štúdie.
Po absolvovaní sa začala naplno venovať aktivizmu v oblasti práv menšín a sociálnej spravodlivosti. Na výslnie sa dostala hlavne svojim twitterovým účtom, na ktorý pravidelne prispievala burcovaním podobne zmýšľajúcich ľudí až natoľko, že jej bol účet niekoľkokrát zablokovaný, po prehodnotení opäť otvorený, až kým nebol zablokovaný úplne.
Známou sa stala jej polemika s konzervatívnym komentátorom a rečníkom Benom Shapirom, ktorého preslávil výrok "Faktom na vašich pocitoch nezáleží." McGrath mu oponovala presným opakom. Tvrdí, že pocitom nezáleží na faktoch, čo je základom fungovania sociálnej spravodlivosti. Ak máte pocit, že niečo je pravda, tak je to pravda.
Nutno priznať, že jej slabinou je šport, ktorému asi nerozumie, ani mu nefandí. Zarazilo ju napríklad, že aj keď vo Veľkej Británii je 62% dospelých klasifikovaných ako obézni, futbalový tím, ktorý krajinu reprezentuje, je zložený zo samých vyšportovaných svalnatých mužov.
Výstižne kritizovala napríklad fakt, že bieli spisovatelia vkladajú do úst svojich černošských postáv frázy, či celé vety, ktoré by oni nikdy nepoužili. Negatívne sa v tomto smere vyjadrila napríklad o Shakespearovom Othellovi, či filmoch Quentina Tarantina.
Zdá sa však, že McGrath sa príliš nevyzná v medzinárodnej politike, pretože dokonca našla pozitívnu črtu aj v hnutí ISIS. Je ňou podľa nej fakt, že nie sú islamofóbni.
Pre mňa osobne je problematickým jej prístup k hnutiu #MeToo. Odsudzuje všetkých komentátorov, ktorí hnutie kritizujú za to, že vytvorilo atmosféru v ktorej sa obchádza zákonný proces a právny predpoklad, že každý je nevinný, kým sa mu nedokáže opak. Sama verí všetkým ženám, bez rozdielu a výhrady. Veď je tiež žena...
Takto by sa dalo o jej radikálnom aktivizme pokračovať ďalej. Svojim podielom prispela aj k diskusii o problematike imigrantov, LGBTI komunity, sexuálnej výchovy na školách, etnických menšín a podobne. V mnohých prípadoch mali jej príspevky až taký účinok, že sa im nikto neopováži oponovať. Veď akákoľvek kritika, či nesúhlas sa predsa rovná nenávisti voči predmetu diskusie a to je väčšinou trestné. Jej oponenti protestujú, že sa jedná o novodobú cenzúru. Ale to vôbec nie je pravda. Veď ak hovoríme tie správne veci, nie je dôvod cenzurovať.
Či?
Zdroj informácií: Titania McGrath - Woke. A Guide to Social Justice.
https://www.merriam-webster.com/words-at-play/woke-meaning-origin
https://en.wikipedia.org/wiki/Woke
https://en.wikipedia.org/wiki/Titania_McGrath
https://www.youtube.com/watch?v=9jeepU18vHY
https://www.youtube.com/watch?v=UnJGXgl51CM
p.s.: Verím, že mnohí pochopili, že Titania McGrath je fiktívna postava, ktorú (aj jej twitterový účet) vytvoril anglický humorista Andrew Doyle. Uvedené problémy, či témy a názory však, bohužiaľ, fiktívne nie sú.