Kam sme sa to preklikali?

Autor: Anton Kovalčík | 8.8.2020 o 9:23 | (upravené 12.8.2020 o 20:59) Karma článku: 4,36 | Prečítané:  1068x

80 % svetového korporátneho vlastníctva je v rukách 10 % firiem. Nie sú to ale tie, ktoré vlastnia najviac hmotného majetku, či komodít. Sú to firmy, ktoré prišli na trik ako zarobiť na novodobej rope - informáciách a sietiach.

Technologický priemysel je dnes najlepšou ilustráciou súčasného rastu monopolistickej moci. 90 % vyhľadávaní na internete kdekoľvek na svete prebieha na jedinom vyhľadávači - Google. 95 % všetkých používateľov internetu vo veku do 30 rokov používa Facebook (resp. aj Instagram, ktorý bol kúpený Facebookom v roku 2012). Mileniáli strávia na Youtube dvakrát toľko času ako na všetkých ostatných streamovacích službách dokopy. Google a Facebook sú prijímateľmi 90 % celosvetových nových výdavkov na reklamu. Operačné systémy Google a Apple ovládajú celosvetovo 99 % mobilov. Apple a Microsoft dodávajú globálne 95 % desk-top operačných systémov. 

V posledných dvoch desaťročiach ako veľké technologické koncerny ("Big Tech") rástli, zanikla v USA viac než polovica verejných firiem. Ekonomika sa značne skoncentrovala, na druhej strane došlo k poklesu dynamizmu a podnikavosti. Došlo k nárastu závislosti detí na technológiách, firmy nemôžu konkurovať Amazonu, podnikatelia, ktorým veľké firmy ukradli intelektuálne vlastníctvo, nemajú šancu sa s nimi súdiť. Big Tech sú dnes najväčšími spoločnosťami na svete s takmer neobmedzenou mocou. Používajú ju na to, aby zničili, či pohltili akúkoľvek konkurenciu, aby si robili s údajmi užívateľov čo sa im zachce a využili ich na zvýšenie vlastného zisku prostredníctvom detailne zameraného marketingu. Podľa správy Credit Suisse z roku 2019 má top desať firiem, vrátane Apple, Microsoft, Oracle, Alphabet (vlastník firmy Google) a Qualcomm uložených v daňových rajoch 600 miliárd dolárov - obchádzajúc tak zákony, podľa ktorých sa musia správať bežní pracujúci ľudia, no ktoré oni majú na háku. Sillicon Valley extrémne usilovne lobovalo za zachovanie dier v daňových zákonoch, ktoré to umožňujú. Ohrozujú tak fungovanie samotnej spoločnosti, ktorá im umožnila vznik a rozvoj. 

Už sa nejak pozabudlo na fakt, že celá Sillicon Valley bola vybudovaná na základe inovácií financovaných vládou, alebo inak -  daňovými poplatníkmi, ktorých teraz likviduje. Všetko od GPS, cez dotykové displeje až po samotný internet vzišli z výskumu, ktorý bol uskutočňovaný, neskôr financovaný americkým ministerstvom obrany, neskôr zobchodovaný firmami zo Sillicon Valley. 

Zrazu vznikli nové kolosy, ktoré boli príliš veľké na to, aby sa im dovolilo skrachovať, príliš zložité, aby sa dali riadiť. Vyrástli ako burina priamo pred očami verejnosti. Majú viac bohatstva a väčšiu trhovú kapitalizáciu než akékoľvek iné odvetvie v minulosti, no aj tak vytvorili menej pracovných príležitosti, než monštrá minulosti. Zásadným spôsobom pretvorili svetovú ekonomiku aj pracovnú silu v nej. Hromadením a speňažovaním osobných údajov premenili ľudí z užívateľov na produkty. Sú pritom v podstate absolútne neregulované. A podobne ako bankový systém pred rokom 2008, riadne si precvičili svoju politickú aj ekonomickú silu aby sa uistili, že sa pre nich nič nezmení. Platformy sa zo zdrojov na vyhľadávanie informácií zmenili na nástroje, ktoré sú schopné manipulovať geopolitiku a meniť osudy národov a pritom sa ešte aj obohatiť. 

Tieto moderné technické výdobytky, bez ktorých sa dnes nezaobídeme, nás vychádzajú dosť draho. Závislosť od rôznych techno hračičiek nám užiera čas a produktivitu, rozširujú sa dezinformácie a prejavy nenávisti, dravé algoritmy zneužívajú slabých a zraniteľných, strácame súkromie a stále väčšia časť bohatstva končí v rukách stále menšej časti spoločnosti. Google je "zadarmo", Facebook je "zadarmo", Amazon dáva produkty "zadarmo". Nič nie je zadarmo. Za drvivú väčšinu digitálnych služieb neplatíme eurami, ale osobnými údajmi a vynútenou a zmanipulovanou pozornosťou. Rastie spoločnosť "pod dohľadom" - produkcia výrobkov a služieb sa podriaďuje  modifikácii správania prostredníctvom digitálnych sledovacích technológií. Presne ako s tou volskou žabou, ktorá ani neprišla na to, ako sa pomaličky uvarila v stále teplejšej vode. Aký sociálny, ekonomický, či politický systém to prinesie? 

1984?

Ako sme sa sem dostali? Ako sa inovatívne a optimistické odvetvie digitálnych technológií za pár desaťročí stalo nenásytným, uzavretým a arogantným? Ako sa jeho lídri z nadšencov ktorí sa v garáži hrali s elektronickými súčiastkami stali dominantnou silou spoločnosti na celom svete?

Odpovede majú svoj čas, aj poradie...

 

Info: Rana Foroohar - Don't Be Evil.

                             

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?