Počítače a internet. Kvapka histórie.

Autor: Anton Kovalčík | 15.8.2020 o 7:52 | Karma článku: 3,46 | Prečítané:  497x

Keď Alan Turing, otec výpočtovej techniky,  počas Druhej svetovej vojny pre vylúštenie kódu Enigmy skonštruoval prvý poloprogramovateľný prístroj - BOMBE  - pravdepodobne netušil základy čoho položil. No, možno trochu áno.

BOMBE replika v múzeu výpočtovej techniky v Bletchley Park, U,.K.BOMBE replika v múzeu výpočtovej techniky v Bletchley Park, U,.K.

Dnes sa však za kolísku výpočtovej techniky a takmer všetkého, čo s ňou súvisí, pokladá Silicon Valley okolo San Jose v Severnej Kalifornii.

article_photo

Celý takzvaný technologický priemysel prešiel po Druhej svetovej vojne niekoľkými obdobiami. Počas obdobia Studenej vojny bola najdôležitejším zákazníkom vláda. Počítače boli obrovské, umiestnené v špeciálnych klimatizovaných miestnostiach. Pracovali na nich takmer vyvolení ľúdia v bielych plášťoch. S počítačmi komunikovali prostredníctvom diernych štítkov. V porovnaní s dneškom nedokázali nič moc, ale schopnosťou spracovávať obrovské množstvá dát nahradili zástup ľudí, ktorí to dovtedy robili na obyčajných kalkulačkách (Ak ste videli film Skryté čísla, viete si to predstaviť).

V šesťdesiatych rokoch J.C.R. Licklider prišiel ako prvý s ideou globálnej prepojenej siete počítačov a presvedčil americkú vládu, aby financovala jej vývoj. V tom istom období Douglas Engelbart "vynašiel" oblasť intertakcie človek-počítač, čo ho priviedlo k postaveniu prvej myši a k myšlienke prvého grafického interface. V sedemdesiatych rokoch sa technologický priemysel začal zameriavať na potreby podnikateľskej sféry. Na rad prišli minipočítače, dierne štítky boli nahradené klávesnicami, nakoniec aj tie boli nahradené technológoiu osobných počítačov. Veľké, počítače však prežili do dnešných dní, väčšinou slúžia na spracovanie obrovského množstva hlavne vedeckých dát, či ako úložiská údajov. 

ARPANET, predchodca dnešného internetu, začal v roku 1969 ako výskumný projekt amerického ministerstva obrany pod vedením počítačového vedca Boba Taylora, ktorý pokračoval v ovplyvňovaní systémov a sietí až do deväťdesiatych rokov. Cieľom bolo vytvoriť celoštátnu sieť, ktorá by chránila veliteľskú a riadiacu infraštruktúru americkej vlády v prípade jadrového útoku. 

Koncom sedemdesiatych rokov boli mikroprocesory od Motoroly, Intelu a iných dosť lacné a výkonné na to, aby firmy ako Altair, Apple a ďalšie, mohli postaviť prvé osobné počítače. Rastúce dodávky čoraz lacnejších a výkonnejších súčastí, umožnili dodávať široký rad osobných počítačov najprv pre nadšencov, neskôr spotrebiteľov a časť podnikateľskej sféry. Na trh začali prichádzaž prvé tabuľkové kalkulátory  (VisiValc). Keď sa dokopy dala trojka IBM - Microsoft - Intel, väčšina ostatných výrobcov osobných počítačov odišla do histórie.

ARPANET sa vyvinul do hlavnej súčasti oblastných sietí univerzít a armády. Kvôli šetreniu nákladov sa koncom osemdesiatych rokov vyvinuli LAN siete (Lokal area network), čo zase viedlo k vývoju nových aplikácií, napríklad elektronickej pošty.  

Anglický výskumník  Tim Berners-Lee vynašiel World Wide Web v roku 1989 a o dva roky neskôr prvý webový browser. Internet sa do mainstreamu dostal ale až v roku 1993, keď Marc Andreessen - študent počítačovej vedy -vytvoril browser Mosaic. V priebehu roka vznikli Yahoo a Amazon, ďalší rok eBay. To sa už bezdrôtova sieť rozvinula natoľko, že umožnila značné rozšírenie mobilov a pagerov, rýchlo nasledovali sms-ky a email. A začala sa spotrebiteľská éra.

 

 

Info: Roger McNamee - Zucked.

        Jamie Bartlet - The Dark Net

        Lawrence Lessig - The Future of Ideas

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Židia nimi vykupovali životy, dnes sú miliardovým biznisom

Niekedy je vzácnejší falzifikát než originál.

Prístup gréckych úradov je čoraz nevraživejší. Boli sme sa pozrieť v utečeneckých táboroch

Do tábora Diavata grécke úrady umiestnili prevažne rodiny s deťmi.


Už ste čítali?