Asociálne siete.

Autor: Anton Kovalčík | 29.8.2020 o 7:38 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  706x

Internet priviedol ľudí dohromady, no sociálne médiá dnes trhajú všetko na kúsky. Aspoň to tak vyzerá.

Zdieľaním informácií, skúseností a názorov mali podporovať slobodné spoločenstvá, spájaním užívateľov ich priviesť k prekonaniu rozdielov spoločným úsilím. Taký bol vraj pôvodný zámer, no časom každá z tých aplikácií priniesla nepredstaviteľné negatívne dôsledky. 

Je veľa príčin, prečo sa to stalo, no hlavným faktorom bola a je možnosť výberu. Neobmedzený výber - možnosť človeka vybrať si z takmer nekonečných možností na sociálnych sietiach - keď sa nahromadil vo svetovom merítku, dokázal zničiť puto spájajúce spoločenstvá,  ochromiť demokratické inštitúcie a polarizovať obecenstvo do virtuálnych aj fyzických bublín. Neobmedzené variácie výberu zmenili múdre davy ľudí na hlúpe kŕdle, viedli k uprednostňovaniu vyhovujúcich klamstiev, či ilúzií pred skutočnými faktami. Vytvorilo sa prostredie v ktorom majú ľudia prístup k takému množstvu informácii ako nikdy predtým, ale v skutočnosti chápu fyzický svet stále menej. Neexistujú kompromisy. Snaha nájsť komfort a uznanie online viedla k vytvoreniu akejsi alternatívnej reality. Z dôvodu vlastnej pohodlnosti, či strachu kráčame po povrchu sveta a bojíme sa nahliadnuť hlbšie pod povrch z obavy, že nám to zničí naše krvopotne vytvorené predstavy.

Autori Andrew McAfee a Erik Brynjolfsson v knihe "Machine, Platform, Crowd," opisujú ako moderné davy posilnené technológiou smartfónov, prispievajú k vedomostiam v spoločnosti a môžu pomôcť identifikovať a riešiť problémy. Vysvetľujú ako predtým, než internet znížil bariéry, spoločenské elity a nimi vytvorené inštitúcie udržiavali nazbierané vedomosti, ktoré potom používali na presadzovanie vlastných záujmov. Vyškolení profesionáli vyberali, usporiadavali a udržiavali súbory informácií, ktoré predstavujú "Jadro"  - sadu dominantných organizácií, inštitúcií, skupín a procesov. Príchod internetu urýchlený smartfónmi a sociálnymi médiami, vytvoril alternatívu, ktorú nazývajú "Dav" - zásobareň voľne prístupných informácií, obrovské množstvo vedomostí ktoré vznikli krkolomným tempom.

Až do príchodu sociálnych médií a v ich začiatkoch "Dav" prekonával "Jadro", čím vyvolal predtým nevídanú ekonomickú zmenu a premenil spôsob akým komunikuje vláda a spoločnosť. Ten správny "Dav" bol rozhodne múdrejší, než staré "Jadro"  Technologická a ekonomická elita, ktorá ho tvorila však dominovala internetu a bola prvá na sociálnych sietiach. Prví členovia "Davu" boli tí, ktorí boli dostatočne privilegovaní na to, aby mali prístup na internet, resp. mohli si dovoliť smartfón. Potrebovali vzdelanie a tréning, aby mohli vytvárať a riadiť obsah na internetových fórach, blogoch a četovacích miestnostiach. Dnes však do "Davu" patrí ktokoľvek kto má mobil a účet na Facebooku. Postupne sa z neho, či z nich vyvinuli virtuálne, aj skutočné davy, ktoré sú čoraz viac obmedzené, riadené ideológiou, túžbami, ambíciami, strachom, či nenávisťou, alebo tým, čo možno súhrnne nazvať preferenciami. 

Eli Pariser v knihe " The Filter Bubble" upozorňuje na nebezpečenstvo toho, že algoritmy sociálnych médií a internetových vyhľadávačov selektívne kŕmia užívateľov informáciami, ktoré vyhovujú ich preferenciám. Po čase, tieto "filtrové bubliny" vytvárajú takzvané dozvukové komory (echo chambers), kde sú odblokované alternatívne názory a fakty, ktoré nevyhovujú ideologickým, či kultúrnym preferenciám užívateľov. Polopate povedané, algoritmus nám na základe toho, čo sa nám páči, čo preferujeme, vyberá len tie informácie alebo "informácie", ktoré ďalej potvrdzujú naše názory, posilňujú ich a zabraňujú, aby sa k nám dostali akékoľvek alternatívne názory či fakty. Robia nás menej tolerantnými a viac fanatickými. Preferenčné bubliny v nás vyvolajú dojem, že jediné, čo existuje, je len náš úzky sebecký záujem.

Keď užívatelia zbadajú informáciu, ktorá potvrdzuje ich presvedčenie, lajkujú ju, zdieľajú a diskutujú. Sociálne média takto nenápadne vytvárajú veľkoplošnú predpojatosť (terminus technicus "confirmation bias") -  sklon vyhľadávať, alebo interpretovať informácie v súlade s našimi predchádzajúcimi preferenciami. Ak užívateľ vidí informáciu, ktorá ich spochybňuje, blokuje ju, alebo toho, kto ju zdieľa. Sociálne médiá túto predpojatosť zosilňujú obrovským množstvom poskytovaného a zdieľaného obsahu bez ohľadu na jeho kvalitu, či vzťah ku skutočnosti. 

Ak ste videli film "Gladiátor", tak si možno pamätáte, ako Proximo, radil svojmu zverencovi, ako si získať davy a takto aj slobodu. Dnes by asi kráľoval sociálnym médiám. Možno by povedal, že  existujú tri zásadné fenomény, ktoré podrážajú inteligenciu más a takto ohrozujú pokrok ľudstva a jednotu demokratických spoločností:

1 - Klikbajtový populizmus - propagácia populárneho obsahu, názorov a osobností, ktoré ich zastávajú - dnes to stanovuje témy a parametre pre terorizmus, vládnutie, smer politiky a tým našu budúcnosť. Poslucháčstvo ako celok miluje lajkovanie, zdieľanie, retweetovanie toho, čo potvrdzuje jeho preferencie. Lídri, kandidáti, či firmy musia hrať na strunu preferencií, ak si chcú dav získať na svoju stranu. Lídri sa dnes nerodia, ani nerobia. Vytvárajú sa súhrnom klikov na smartfóne, a vyhľadávaní na Google. Tí, ktorí daju davu to, čo chce, získajú to, čo potrebujú, aby mohli ďalej presadzovať svoju agendu. Čím viac klikov, tým viac moci sa im dostane. Získaná moc sa potom môže použiť na ďalšie kŕmenie preferencií a vlastných záujmov davu, ktorý bude chcieť udržať pri živote to, čo vytvoril, či už je to sultán, alebo prezident. O klikbajte bude reč ešte neskôr.

2 - Nacionalizmus na sociálnych médiách. Od počiatku ľudstva sme sa spájali do klanov, kmeňov či skupín na základe spoločnej histórie, územia, reči, kultúry, alebo akéhokoľvek spoločného záujmu. Dnes, s nástupom internetu, mnoho ľudí trávi viac času s druhými online než osobne, spájajúc sa takto s ľuďmi, ktorí majú podobné názory a záujmy ako my. Vytvárajú sa takto často obrovské klany, či virtuálne internetové "národy" s ktorými zdieľame naše vlastné preferencie. Takéto "národy" bojujú v neustávajúcej informačnej vojne na digitálnych bojiskách - platformách sociálnych médií - presadzujú vlastný, skutočný alebo len imaginárny, národ proti svojim digitálnym nepriateľom. Tento nacionalizmus poskytuje virtuálnym občanom únik od reality a miesto kompromisu, nevyhnutného v reálnom svete, presadzuje často nekompromisné presadzovanie "národných" záujmov a preferencií. Čím viac ľudia žijú v online svete, tým viac tento svet definuje čím sú. 

3 - predchádzajúce dva fenomény vedú k tretiemu, ktorým je koniec odbornosti. So stále ďalším a ďalším znižovaním bariér pre prístup k internetu, hocikto, bez ohľadu na vzdelanie, skúsenosti alebo postavenie, môže skúmať informácie a poskytnúť do diskusie vlastný názor. Na prvý pohľad by to malo byť pre demokratickú spoločnosť dobré, no miesto toho si užívatelia sociálnych médií v ich bezohľadnom naháňaní preferencií vybrali informácie a rady, ktoré sa im páčia miesto tých, ktoré sú pravdivé, alebo skutočné. 

Užívatelia sociálnych médií si vybrali, že radšej budú šťastnejší a obmedzenejší tým, že nebudú brať na vedomie "Jadro", o ktorom písali McAfee a Brynjolfsson, ale aj tým, že sa ho budú snažiť zničiť.  Začali sme si myslieť, že stačí len pár klikov na smartfóne, nejaké to gúglenie a sme múdri, alebo dokonca múdrejší, než lekár s dlhoročnou praxou, vysokoškolský profesor histórie, fyzik, odborník na stravovanie, či zvolený politik. O športových tréneroch ani nevravím. Národy na sociálnych médiách sa dnes snažia prepísať dejiny, rozdrviť vedu a zmeniť spoločenský systém tak, aby vyhovoval ich preferenčnej bubline. 

 

Ďalšie info: Eli Pariser - The Filter Bubble.

                   Clint Watts - Messing With the Enemy.

                    https://www.youtube.com/watch?v=ukEQrnBn15o

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Židia nimi vykupovali životy, dnes sú miliardovým biznisom

Niekedy je vzácnejší falzifikát než originál.

Prístup gréckych úradov je čoraz nevraživejší. Boli sme sa pozrieť v utečeneckých táboroch

Do tábora Diavata grécke úrady umiestnili prevažne rodiny s deťmi.


Už ste čítali?